Denník N

Pomalý internet pre školy za 80 miliónov eur u Draxlera nakupuje exmanažér Telekomu

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Hoci odborníci aj školy centrálny nákup internetu považujú za hlúposť, ministerstvo školstva len preložilo termín na predkladanie ponúk na začiatok marca, teda tesne pred voľby.

Prešovský učiteľ informatiky Ján Macek vôbec nerozumie tomu, prečo chce vláda znova nakúpiť internet pre všetky školy centrálne, hoci jej už odborníci podrobne vysvetlili, prečo je to nerozumné. „Je to zbytočné a predražené. Určite by to mali zrušiť,“ hovorí Macek.

Učiteľ informatiky Macek na príklade jeho školy už viackrát verejne vysvetľoval, prečo štátny projekt centrálneho internetu školám nepomôže. Jeho základná škola si zabezpečila radšej internet sama, aj keď od štátu dostala DSL internetové pripojenie zadarmo. Pre školu, ktorá má asi 950 žiakov a spolu s učiteľskými notebookmi okolo 150 počítačov, bol štátom dodaný internet príliš pomalý.

„Keď to kvantum počítačov zapojíte na DSL, nie je šanca, že by vám internet išiel normálne,“ povedal Macek. DSL internet od štátu je podľa prešovského učiteľa informatiky vhodný tak maximálne pre 10 počítačov. Ak sa pripojili viacerí naraz, jednoducho to nestíhalo.

Macek hovorí, že za dva mesiace sa nič nestalo, nikto sa ho na nič nepýtal a debatu o internete vníma len cez diskusné príspevky na platforme slovensko.digital.

„Keby to fungovalo normálne, ministerstvo to prehodnotí, je k tomu normálna debata.“ Aj keď od okrúhlych stolov si nič nesľubuje, lebo ako hovorí, tých už v minulosti bolo v tomto štáte veľa a nič nevyriešili.

Prešovský učiteľ má však jasno v tom, že keby štát dal peniaze na internet priamo školám, aby si ho samy zabezpečili od niektorej lokálnej firmy, vyšlo by ho to lacnejšie.

„Na ministerstve školstva plytvajú s našimi peniazmi. A je to už roky. Stáva sa, že všetko je predražené dva- až päťkrát. A netýka sa to len internetu. Centrálne obstarávanie na Slovensku sa rovná centrálna korupcia,“ dodáva prešovský učiteľ, ktorý momentálne už druhý týždeň štrajkuje.

V škole bol v štrajku sám, no tvrdí, že sa už k nemu pridávajú niektoré kolegyne.

Súťaž šitá na mieru

Ministerstvo školstva o projekte napriek kritike verejne veľmi nekomunikuje. Od novembra, keď zverejnilo súťažné podklady, sa zmenilo akurát to, že termín na posielanie ponúk presunulo z konca januára na 1. marca, čo sú štyri dni pred voľbami.

Zhrňme, o čo ide: Štát opäť hľadá jedného dodávateľa internetu pre celé územie Slovenska. Projekt sa volá Edunet_SK. Zákazka má stáť najviac 81 miliónov eur s DPH, môže byť financovaná aj z eurofondov. Kritériom na hodnotenie ponúk je najnižšia cena garantovaná na štyri roky.

Kritici projektu vyčítajú, že je predražený a školy by si ho vedeli obstarať lacnejšie od lokálnych firiem.

„Zo sumy v obstarávaní 81 miliónov eur sú reálne náklady zhruba okolo 10 miliónov eur,“ hovorí Michal Rybárik, predseda Asociácie lokálnych poskytovateľov internetu (ALPI). O obstarávaní hovorí, že jeho podmienky nápadne pripomínajú parametre služieb a technické možnosti Slovak Telekomu.

Okrem toho štát opäť nakupuje Wi-Fi, hoci ho školy dostali od firmy Cisco už v rámci Infoveku 2 a je stále funkčné. A vyzerá to tak, že takéto Wi-Fi nemusí školám ani vyhovovať.

„My sme mali napríklad Wi-Fi v rámci Infoveku 2, ja som ho odpojil. Keď som chcel niekoho pripojiť cez Wi-Fi, musel som ho prácne registrovať z hľadiska bezpečnosti. Ale to sú výhovorky, keď je šikovný správca na škole, zabezpečí si to sám, nepotrebuje na to Telekom,“ hovorí prešovský učiteľ informatiky Macek.

Rybárik z asociácie providerov si myslí, že jednotne treba nakupovať len prevádzku centrálneho uzla siete. Ale aj toto sa podľa neho nakupuje predražene. Rybárik o tendri píše aj na svojom blogu a debatuje sa o tom aj na platforme slovensko.digital.

Aliancia Fair-play a IT odborníci z iniciatívy Slovensko.Digital v utorok štát vyzvali, aby tender zrušil.

Priamej odpovedi, či tak urobí, sa ministerstvo školstva vyhlo.  „Aktuálne prípadní záujemcovia pripravujú svoje ponuky a prebiehajú štandardné procesy v rámci verejného obstarávania,“ znie oficiálne stanovisko.

Najprv za Telekom štátu predával, teraz za štát nakupuje

Zo súťažných podkladov k projektu Edunet_SK tiež vyplýva, že za „správne a úplné zadefinovanie opisu predmetu zákazky, finančných a technických požiadaviek“ zodpovedá na ministerstve Martin Janáček, generálny riaditeľ sekcie informatiky. Rovnaká osoba sa spomína aj v dodatku k zmluve k Infoveku 2. Martin Janáček sa tam spomína ako člen riadiaceho výboru za Slovak Telekom.

Znamená to, že Slovak Telekom ako favorit súťaže o pokračovanie Infoveku, teraz už pod názvom Edunet, bude súťažiť v tendri, ktorý pripravil a riadi jeho bývalý zamestnanec.

Aj na tento problém odpovedá ministerstvo, akoby pointe problému nerozumelo: „Martin Janáček v Slovak Telekom nepracuje od júla 2014, nevykonáva v mene predošlého zamestnávateľa žiadne aktivity, neviažu ho s ňou žiadne formálne vzťahy v zmysle akéhokoľvek pracovného pomeru, nikdy nebol, ani nie je v žiadnom rozhodovacom orgáne predmetnej akciovej spoločnosti, ani nikto z jeho rodinných príslušníkov. Pôsobenie menovaného vo funkcii generálneho riaditeľa sekcie informatiky je plne v súlade so zákonom 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“

Tretie pokračovanie

Prvý projekt, ktorý sa týkal internetu pre školy, bol Infovek a začal ešte v roku 2004. Vtedy Slovak Telekom dodal školám pripojenie nielen cez DSL, ale ešte aj cez pomalšiu ISDN technológiu.

Infovek 2 podpísal minister školstva Ján Mikolaj (SNS) tesne pred voľbami v roku 2010. Jeho nasledovník Eugen Jurzyca (v tom čase SDKÚ) túto zmluvu síce nezrušil, ale s Telekomom zjednal zníženie ceny z pôvodných 38 miliónov eur o viac ako štvrtinu.

V tom čase bol za rokovania so spoločnosťou Slovak Telekom zodpovedný Roman Baranovič, ktorý je dnes riaditeľom bratislavskej základnej školy Narnia. „Už vtedy som jednoznačne deklaroval, že správne riešenie otázky pripojenia škôl je prestať s celoštátnym projektom, ale spýtať sa škôl, či si želajú peniaze na vlastné pripojenie, alebo chcú tento servis od štátu,“ vysvetľuje.

„Nakoniec sa nám toto nepodarilo vyrokovať a zmluva sa nedala úplne zrušiť, len sme dokázali ušetriť 10 miliónov eur,“ hovorí Baranovič.

Riaditeľ Narnie nové obstarávanie kritizuje: „Väčšina z toho, čo chcú znova spraviť, je realizovaná už od roku 2010 – napríklad spoločná sieť VPN, antivírusová ochrana a podobne, pričom tieto vlastnosti len málokto využíva.“

Koľko škôl to potrebuje, nie je jasné

Štát chce internet nielen pre základné a stredné školy, ale aj pre materské školy a školské zariadenia. Koľko škôl by ho reálne aj chcelo a koľko si obstaralo vlastný internet, ministerstvo podľa všetkého presne nevie.

Ministerstvo školstva oslovilo prostredníctvom e-mailu ešte vlani v marci 4 056 základných a stredných škôl (vrátane špeciálnych, umeleckých a jazykových). Vyplnený dotazník poslalo 1606 škôl, teda asi 40 percent z nich. Približne 1400 škôl uviedlo, že je zapojených do Infoveku.

Školy odpovedali aj na to, aký používajú internet. „Z dotazníkov vyplynulo, že 26 percent škôl využíva služby iného operátora ako Slovak Telekom,“ uviedlo ministerstvo.

Na otázku, či ministerstvo pri novej súťaži vychádzalo iba z tohto dotazníka, alebo si robilo aj iný prieskum o internete v školách, neodpovedalo.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Protesty učiteľov

Verejné IT zákazky

Ekonomika

Teraz najčítanejšie