Vody máme čoraz menej, ale bazénov čoraz viac. Čo s tým sľubujú urobiť politici

S dostupnosťou vody na Slovensku to bude čoraz horšie, varujú experti. S každou novou domácnosťou pribúdajú vodovodné kohútiky, sprchovacie kúty a práčky. Nové studne odčerpávajú spoločnú podzemnú vodu. Tá sa však pre ubúdajúce zrážky dopĺňa čoraz menej.

Aby sa majitelia domov poistili, kopú hlbšie studne bez toho, aby ich nahlasovali, čo situáciu ešte zhoršuje. A do toho všetkého – čím väčšie sucho, tým viac vody potrebujú aj farmári.

Výsledkom je, že v lete chýba voda niekedy už aj tam, kde sa s jej nedostatkom nepočítalo ešte desaťročia.

Zostávajúce zdroje pitnej vody sú tak čoraz vzácnejšie. No aj tie máme problém ochrániť. Ukazuje to príklad najväčšieho rezervoára pitnej vody na Slovensku, ktorý by stačil na zásobovanie troch miliónov ľudí. Ani po ôsmich rokoch rozhodovania úradníkov nemá istú adekvátnu ochranu.

V tomto texte vysvetlíme, čo dnes najviac ohrozuje to, či vám doma potečie z kohútika voda. A z prieskumu medzi politickými stranami zhrnieme, ako ju chcú ochrániť.

Prečo nestačí ústavná ochrana, ktorou sa oháňal Robert Fico

Ochranu vody cez ústavný zákon presadila jednofarebná vláda Roberta Fica (Smer) v roku 2014. „K jej ochrane sa musíme postaviť tak, aby sme sa nikdy neobávali, že by sme o ňu prišli, ale, naopak, zabezpečili jej dostatok pre budúce generácie,“ prízvukoval.

Ústavný zákon však rieši iba vývoz vody do zahraničia, hoci jej skutočný nepriateľ nečíha za hranicami.

Odpoveď, čo pitnú vodu ohrozuje viac, zistíte zo satelitných záberov obce Hamuliakovo nižšie.

Ide o dve miesta, ktoré sú nad najväčším zdrojom pitnej vody na Slovensku – zjednodušene sa mu hovorí šamorínsky vodárenský zdroj, hoci sa rozprestiera medzi Šamorínom, Hamuliakovom a ďalšími susediacimi obcami. Vodári z neho v budúcnosti plánovali zásobovať obyvateľov od západného po stredné Slovensko.

Expertka na pitnú vodu Alena Trančíková o tomto jednom zdroji vody vyhlásila, že je to „väčší poklad než Tatry“.

Snímky naľavo sú z roku 2015, vznikli teda rok po tom, čo sa prijal ústavný zákon na ochranu vody. Napravo sú fotografie toho istého miesta z roku 2022.

Nad rezervoárom opäť čakajú stavebné peklo

„Býva sa nám tu dobre,“ hovorí žena v stredných rokoch, ktorú sme stretli na ulici vo štvrti v Hamuliakove. Pred niekoľkými rokmi ešte nestála. Okrem nových domov vyrástli pri starých aj bazény, hoci žena vraví, že kopať studne je zakázané. „Aj ja by som chcela bazén, ale nemôžem.“

Veľa ľudí má dojem, že keď nečerpajú vodu z obecného vodovodu, ale z vlastnej studne, je to v poriadku. Studne v blízkosti zdrojov pitnej vody však odčerpávajú práve tú vodu, ktorou sa podzemné rezervoáre dopĺňajú, vysvetlila expertka Alena Trančíková.

„Vypustím dieťa a nemusím ho strážiť,“ vysvetľuje ďalej obyvateľka Hamuliakova, prečo sa sem nasťahovali. Na to, že je večer uprostred týždňa, sú ulice naozaj nezvyčajne pokojné. Prechádza sa po nich pár psičkárov a o niečo viac psov. Premávka tu nie je skoro žiadna, sem-tam zaparkuje nejaké auto v garáži.

„No o chvíľu tu budeme mať peklo,“ dodáva miestna obyvateľka. Neďaleko má podľa nej vyrásť ďalšia štvrť. Inžinierske siete sú už naťahané a developer je pripravený stavať. Zatiaľ mu v tom bráni predbežné opatrenie, kým sa definitívne rozhodne o ochranných pásmach.

Vysvetlime si, o čo ide. Nad významnými zdrojmi pitnej vody funguje špeciálny režim, aby boli chránené pred kontamináciou. Vyhlasujú sa nad nimi ochranné pásma, ktoré určujú, čo sa tu smie robiť a čo nie. Na výstavbu domov, budovanie kanalizácií, cintorínov či skladovanie hnojív alebo aj prevádzku čerpacích staníc treba špeciálne povolenia.

Pásma sú tri, no nad šamorínskym rezervoárom v súčasnosti platí len najmenšie a najprísnejšie ochranné pásmo prvého stupňa. Týka sa len pozemku, na ktorom sú studne, ktoré z neho čerpajú vodu. Rozšírenie o pásma druhého a tretieho stupňa navrhli bratislavskí vodári už v roku 2015. Spolu s tým žiadali o povolenie na výstavbu nových studní, aby bolo možné čerpať vodu pre viac obyvateľov.

Podľa vodárov potrebuje šamorínsky zdroj zvýšenú ochranu aj preto, že medzi pitnou vodou a povrchom je vysoko priepustná hornina. Riziko kontaminácie je teda väčšie.

Keď okresný úrad v Bratislave pred dvomi rokmi po rokoch ťahaníc schválil rozšírenie ochranného pásma, bývalý minister životného prostredia Ján Budaj (v tom čase OĽaNO, teraz Demokrati) slávnostne oznamoval, že územie bude konečne chránené pred záujmami developerov, ktorí tu skúpili pozemky a niektorí stihli rozbehnúť aj stavebné práce.

No začiatkom augusta úradníci na ministerstve životného prostredia, ktorí rozhodovali o námietkach developerov a ďalších subjektov, rozšírenie ochranných zón zrušili pre údajne procesné chyby. Celé posudzovanie vrátili okresnému úradu.

Ten do termínu, kým opäť rozhodne, vydal aspoň predbežné opatrenie, ktoré zakazuje novú výstavbu. No v čase, keď Hamuliakovo navštívil reportér Denníka N, sa aj tak pracovalo na viacerých novostavbách.

Čo by mohlo pomôcť

Ochranu pitných vôd máme iba vo vlastných rukách. Nedá sa pri nej vyhovárať na USA ani Čínu, ako to robia niektorí politici, keď je reč o znižovaní množstva skleníkových plynov.

Odborníci z Inštitútu environmentálnej politiky hovoria, že na zabezpečenie dostatku pitnej vody treba v prvom rade zlepšiť hospodárenie s tou, ktorú máme k dispozícii.

Denník N oslovil všetky politické strany, ktoré majú podľa posledných prieskumov šancu dostať sa po septembrových voľbách do parlamentu. Pýtali sme sa ich, čo hovoria na návrhy nižšie, ktoré vychádzajú z rozhovorov s vodármi a ďalšími odborníkmi. Niektoré už fungujú aj v zahraničí:

1. Zaviesť do ústavy nielen ochranu pitnej vody pred vývozom zo zahraničia, ale aj pred jej znehodnotením či nadmerným užívaním na území Slovenska.
2. Zaviesť do zákona automatickú stavebnú uzáveru, zákaz developerskej činnosti či hnojenia nad významnými zdrojmi pitnej vody. Podnikateľov a majiteľov pozemkov by za obmedzenia v užívaní ich majetku štát odškodnil.
3. Kvóty na odber vody v domácnostiach, nainštalovanie meračov, ktoré dávajú vodárenským spoločnostiam informáciu o spotrebe v reálnom čase, a pokuty za prekročenie limitov.
4. Audit skutočne vyvŕtaných studní a prísne pokuty za nenahlásené vrty.
5. V prípade mimoriadneho sucha obmedzenie zavlažovania na poliach (napríklad na nočné hodiny) a zákaz využívať na to vodu z podzemných zdrojov.

Pitná voda trápi politikov menej než medvede

Už podľa počtu odpovedí je jasné, že pitná voda netrápi politikov tak ako medvede či európsky zákaz predaja nových áut so spaľovacími motormi. Odpovede zaslali Progresívne Slovensko, Hlas, SaS, KDH a Demokrati.

Z tých, ktorí na otázky vôbec nereagovali, stojí za zmienku strana Smer, ktorá v roku 2014 prišla s ochranou vôd v ústave.

Tému ignorovali aj v strane Aliancia, hoci jej lokálni politici sú vo vyššej miere zastúpení práve v samosprávach na južnom Slovensku, kde sa zároveň nachádza najviac veľkých vodných zdrojov. Strana mala svoj zakladajúci snem v Šamoríne.

Do súhrnu nižšie sme vybrali tie časti odpovedí politikov, v ktorých na otázky Denníka N odpovedali najkonkrétnejšie; také, kde sa na niečom jednoznačne zhodujú; alebo také, ktorými sa najviac odlišujú.

Vynechali sme opakujúce sa a nekonkrétne opatrenia, ktoré politici opakujú pri každých voľbách. Ide napríklad o „preventívne“ a „vodozádržné opatrenia“. Pod tými sa totiž môže skrývať veľa rozdielnych vecí. Zadržiavanie vody v krajine v čase klimatickej krízy je navyše samozrejmosť.

1. O rozšírení ochrany v ústave je väčšina ochotná aspoň diskutovať

Okrem SaS všetky strany pripúšťajú aj diskusiu o rozšírení ústavnej ochrany pitnej vody. Podľa Anny Zemanovej z SaS je už dnešné znenie ústavy postačujúce a problém je vo vymožiteľnosti práva a neodbornosti štátnych úradov.

Zdržanlivo sa k otváraniu ústavy stavajú aj v Progresívnom Slovensku. „​​Ústava slúži primárne ako garancia nášho demokratického zriadenia, na Slovensku sa však už stalo tradíciou, že sa ju politici snažia doplniť o rôzne obskúrne nápady a neraz z nej robia skôr trhací kalendár,“ vysvetľujú Tamara Stohlová a Michal Wiezik.

V Hlase vidia otváranie ústavy reálne, iba ak na tom bude „všeobecná zhoda“. Mali by tomu však predchádzať analýzy odborníkov.

Jednoznačne by silnejší ústavný zákon podporili v KDH aj Demokrati.

2. SaS, KDH a Demokrati sú za automatickú stavebnú uzáveru

S tým, aby nad významnými zdrojmi pitnej vody platila automaticky stavebná uzávera, súhlasia SaS, KDH aj Demokrati. Väčšinou pritom spomínajú, že pravidlá by nemali byť všade rovnako striktné. Tam, kde sú priepustnejšie horniny, by platili prísnejšie podmienky, inde môžu byť výnimky, ako je to už dnes pri troch stupňoch ochranných pásiem.

„Myšlienka zavedenia automatických obmedzení znie zaujímavo,“ hovorí Peter Kalivoda z Hlasu. Podľa neho treba analyzovať súčasné pravidlá aj to, čo by ich sprísnenie prinieslo „dotknutým subjektom“. Ak sa ukážu ako nedostatočné, je za ich novelizáciu.

Progresívne Slovensko je za to, aby sa efektívne využívali už dnešné ochranné pásma, ktoré napríklad v prípade šamorínskeho zdroja potrebujú súhlas úradníkov z okresného úradu a ministerstva životného prostredia.

Všetky strany sa zhodujú, že ak štát na nejakom území prioritizuje ochranu pitnej vody, mali by za to napríklad majitelia pozemkov dostať primeranú náhradu. „Musíme však predísť tomu, […] že investor len predstiera zámer výstavby a jeho skutočnou motiváciou je len dosiahnutie vyplatenia náhrady,“ varuje Michal Kiča (Demokrati). Pridáva sa k nemu aj Peter Kalivoda z Hlasu.

3. Demokrati: Kvóty na vodu môžu byť v budúcnosti nevyhnutné

Jediný, kto pripúšťa možnosť kvót na spotrebu vody, inteligentnejších meračov a pokút, je Michal Kiča z Demokratov. No aj ten hovorí iba o budúcnosti v prípade, „ak obyvatelia Slovenska uprednostnia politikov, ktorí klimatickú krízu popierajú alebo zľahčujú, či sabotujú opatrenia na zmiernenie jej dôsledkov“.

Žiadna z iných strán toto opatrenie nepodporila. Anna Zemanová (SaS) tvrdí, že by to bolo drahé, a namiesto toho navrhuje, aby vodári robili častejšie odčítanie vodomerov. Peter Kalivoda (Hlas) je za to, aby štátne orgány mohli vyhlasovať „stupne nedostatku vody“, ktoré budú obmedzovať rôzne skupiny odberateľov. Niečo podobné však obsahuje už dnes vyhláška o zásobovaní vodou na obdobie krízovej situácie.

Hovorkyňa KDH Lenka Halamová v odpovedi píše, že pokuty by podľa nich „mali byť samozrejmosťou“.

4. Progresívne Slovensko navrhuje zmapovať studne

Progresívne Slovensko je za zmapovanie nelegálnych studní. Anna Zemanová (SaS) pripomína, že ich majitelia môžu už dnes dostať pokutu do 100 eur. „O zmene výšky pokuty je možné rokovať.“ Predstavitelia ostatných strán na otázku priamo nereagovali.

5. Väčšina strán si vie predstaviť obmedzenie zavlažovania polí, niektorí navrhujú aj vyššie poplatky

Prípady, keď by mohlo dôjsť k obmedzeniam zavlažovania polí, si vedia predstaviť v Progresívnom Slovensku, Hlase aj u Demokratov. KDH na obmedzenia závlah odpísalo, že to považuje skôr za „príklady dobrej praxe“, ktoré budú presadzovať „v patričnej miere“. SaS sa zdá dnešná regulácia dostatočná.

„Pitná voda je priorita,“ hovorí Michal Kiča (Demokrati). „Ak to bude nevyhnutné vzhľadom na sucho, poľnohospodári budú musieť strpieť aj obmedzenia pri zavlažovaní.“ Navrhuje aj vyššie poplatky za odber vody pre firmy v obdobiach sucha.

Peter Kalivoda z Hlasu hovorí o možnosti „optimalizovať“ čas zavlažovania pri nedostatku zrážok. Podobne ako pri domácnostiach hovorí o regulačných stupňoch pre odber vody.

„Takéto opatrenia prijali viaceré členské štáty, ktoré už teraz čelia nedostatku vody,“ pripomínajú Tamara Stohlová a Michal Wiezik z Progresívneho Slovenska. Slovenským farmárom odporúčajú, aby čo najskôr zmenili postupy tak, aby nedochádzalo k odtokom vody, a zvýšili záchyty vody v krajine, pretože sú to „efektívnejšie a lacnejšie“ opatrenia ako tie, ktoré „budeme nútení realizovať v čase reálneho nedostatku vody“.

Podľa Anny Zemanovej (SaS) farmári nezavlažujú polia pitnou vodou, ale vodou zo studní alebo z povrchových tokov a nádrží, pričom jej odber je spoplatnený. Nevidí preto dôvod na ďalšiu reguláciu. Analytici z Inštitútu environmentálnej politiky však prednedávnom v rozhovore pre Denník N upozornili, že cena za odber podzemnej vody je pre poľnohospodárov nižšia, než keď odoberajú povrchovú vodu, „a to napriek vzácnosti a kvalite“.