Denník N

Voľby 2023

Smer
24,69 %
Hlas
16,77 %
PS
12,38 %
OĽaNO, ZĽ, KÚ
8,94 %
KDH
7,49 %
Aliancia
6,01 %
SNS
5,96 %
Republika
5,38 %
SaS
4,44 %
Sme rodina
2,59 %
Demokrati
2,44 %
ĽSNS
0,96 %
KSS
0,39 %
Piráti
0,38 %
Modrí
0,32 %
Maďarské fórum
0,16 %
Princíp
0,09 %
SOS
0,09 %
My Slovensko
0,09 %
Srdce
0,09 %
Karma
0,06 %
Spravodlivosť
0,05 %
SHO
0,05 %
Vlastenecký blok
0,04 %
SDKÚ
0,02 %
Aktualizované 1:00
28,11 % spočítaných okrskov
Prejsť na výsledky

Zelený newsfilter: Kritickú hranicu 1,5 stupňa Celzia dosiahneme o 11 rokov, ale Sulík otepľovanie aj tak zľahčuje

Ilustrácia - T. G. s Midjourney
Ilustrácia – T. G. s Midjourney

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Teploty na začiatku leta boli na Slovensku miernejšie než v predchádzajúcich rokoch, čo môže v niektorých ľuďoch vzbudzovať dojem, že s globálnym otepľovaním sa to preháňa.

Je to omyl, čiastočne spôsobený tým, že sme malá krajina. Prechodne chladnejšie počasie na malom území, akým je Slovensko, globálny priemer skoro nijako neovplyvňuje. Dôležitejšie sú rozsiahle vlny horúčav, aké boli tento rok iba „kúsok“ od nás, napríklad v Chorvátsku či v Grécku.

Keď sa spriemerujú údaje z prístrojov na celom svete, vidieť, že ľudstvo má za sebou dva najhorúcejšie mesiace v histórii meraní. Dlhodobá priemerná teplota bola zároveň v auguste o 1,23 stupňa Celzia vyššia v porovnaní s predindustriálnou érou.

Ľudstvo si dalo v parížskej dohode za cieľ udržať globálne otepľovanie na úrovni 1,5 stupňa. Vyššie teploty spôsobia už nezvratné zmeny na Zemi.

Koľko času ostáva do oteplenia o 1,5 stupňa: Pri súčasnom trende otepľovania ľudstvo dosiahne kritickú hranicu o 11 rokov, presnejšie v decembri 2034, ukazuje model Európskej meteorologickej služby Copernicus.

Prečo sa nám zdá, že sme mali mať viac času: Keď svetoví lídri v roku 2015 podpisovali parížsku dohodu, podľa toho istého modelu mala hranica 1,5 stupňa padnúť až v roku 2045. Pretože odvtedy do atmosféry pumpujeme stále viac skleníkových plynov, hranica 1,5 stupňa sa približuje.

V úplnom protiklade k tomu, čo ukazujú teplomery a družice, sú vyhlásenia predsedu SaS Richarda Sulíka v dvoch nedávnych rozhovoroch. Pretože sa šíria sociálnymi sieťami a je možné, že na ne narazil aj niekto z vášho okolia, v tomto vydaní Zeleného newsfiltra vysvetlíme aj to, v čom sa politik mýli, a ako to vysvetliť ľuďom, ktorí mu uverili.

Dnešné vydanie Zeleného newsfiltra má 1 560 slov a prečítate ho za 7 minút. K dispozícii je aj ako podcast pre predplatiteľov. Nájdete ho v aplikácii Denníka N alebo na webe v hornej časti newsfiltra.


1. Sulík zavádza o ľadovcoch aj o Grónsku. Ako môžete zabrániť šíreniu podobných nezmyslov

Richard Sulík. Foto N – Tomáš Benedikovič

Sulíkov výrok číslo 1: Keď sa moderátor relácie Na telo Michal Kovačič v mene diváčky Richarda Sulíka spýtal, či si stojí za svojím tvrdením: „Ľadovce sa topia, nech sa roztopia, potom možno zamrznú znovu,“ predseda SaS mu odpovedal, že voda, ktorá sa roztopí, môže opäť zamrznúť, ak bude dostatočne chladno. „To je, ako keď som povedal, že keď sa plávajúce ľadovce roztopia, tak hladina vody nestúpne ani o milimeter, to sú fyzikálne javy,“ doplnil. Tvrdenie vyvoláva dojem, že topenie ľadovcov nie je až taký veľký problém.

V čom sa mýli: Problém nepredstavuje ľad, ktorý

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Klimatická kríza

Ochrana prírody

Počasie

Príroda

Richard Sulík

Zelený newsfilter

Životné prostredie

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie