Obchvat Bratislavy má víťaza, obriu zákazku dostanú Španieli
Nová autostráda vyjde zrejme na 1,7 miliardy eur. Posledné slovo k ceste, ktorá doprave v Bratislave výrazne neuľaví, bude mať vláda.
Okolo Bratislavy a ďalej po Dunajskú Stredu povedie nových 59 kilometrov diaľnic. Ministerstvo dopravy, ktoré vedie Ján Počiatek, už vybralo, kto autostrádu D4 a R7 postaví.
Informovať o tom chce v pondelok. No podľa neoficiálnych informácií zmluvu s najväčšou pravdepodobnosťou ponúkne na podpis konzorciu pod vedením španielskej firmy Cintra.
Do tendra, do ktorého sa prihlásili štyria záujemcovia, prišla s najlacnejšou verziou výstavby obchvatu. Spolu by nové kilometre ciest mali v jej réžii vyjsť na zhruba 1,7 miliardy eur.
Táto suma v sebe zahŕňa stavbu a niekoľkoročnú údržbu a prevádzku autostrády. Kontrakt v takzvanom PPP režime sa podpisuje na 30 rokov a je v ňom zarátaná aj cena financovania. Inak povedané, súkromník si na diaľnicu požičia namiesto štátu a ten mu bude jeho služby splácať. V tomto prípade to bude 56,72 milióna eur ročne.
Na Počiatkovom ministerstve údajne dlho rozmýšľali, komu kontrakt zadať. Uvažovali aj o druhej najlacnejšej verzii diaľnice, s ktorou prišlo konzorcium okolo firmy Vinci. Na konte už má podobnú PPP stavbu – R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami vrátane obchvatu Banskej Bystrice.
Jeden z dôvodov, ktorý mohol zohrať významnú úlohu vo výbere, je predvolebný termín. Keby najlacnejšieho stavbára vylúčili, mohol by sa proti tomu ohradiť a celú súťaž predĺžiť.
To však neznamená, že namietať proti výsledku nemôžu ostatní.
Budú porovnávať, či sa oplatí
Súťaž o obchvat
- O stavbu 59 km pri Bratislave s jej napojením na Dunajskú Stredu súťažili štyri konzorciá okolo firiem Vinci, Cintra, Hochtief a Strabag.
- Najnižšiu cenu prinieslo konzorcium vedené španielskou stavebnou firmou Cintra. Na našom trhu doposiaľ veľké zákazky nerobila; okrem Španielska pôsobí v Kanade, Chile, Írsku, USA, Portugalsku. Prevádzkuje podľa Wikipédie 23 diaľnic v celkovej dĺžke takmer 3000 kilometrov.
- V konzorciu dopĺňa firmu Cintra rakúsky Porr a investičný fond Macquarie Capital Group. Spolu núkajú, že obchvat postavia a budú sa oň 30 rokov starať výmenou za ročnú splátku v hodnote 56,72 miliónov eur. Počas 30 rokov by tak víťazovi štát vyplatil odhadom 1,7 miliardy eur. Úroky sa však časom môžu meniť.
- Druhú najnižšiu ponuku prinieslo konzorcium okolo Vinci s ročnou splátkou 69,01 milióna eur, nasleduje Hochtief so splátkou 76,78 milióna eur a Strabag s cenou 91,04 milióna eur.
Rozhodnutie ministerstva dopravy musí ešte posúdiť ministerstvo financií a odsúhlasiť vláda. Bude sa ešte porovnávať, či a ako veľmi obchvat potrebujeme a či sa neoplatí viac stavať ho tradičnou a spravidla aj výrazne lacnejšou metódou – rovno za štátne.
Táto stavba pritom má aj veľa otáznikov. Inštitút INEKO upozorňuje, že novú drahú diaľnicu nepotrebujeme tak nutne, aby sme sa do nej museli ihneď púšťať.
Podľa inštitútu stačí, ak sa postaví najprv rýchlocesta z Bratislavy po Šamorín. Tradičnou a nie PPP formou to vraj vyjde iba na zhruba 200 miliónov eur.
Tranzit z Bratislavy nezmizne
Samotný obchvat navyše veľa áut z metropoly neodkloní. Aj v analýzach ministerstva dopravy sa píše, že Prístavný most aj po jeho dostavbe skolabuje.
„Väčšina tovaru z Bratislavy vychádza alebo do nej smeruje. Vysoká hustota dopravy nevzniká v Bratislave pre tranzit. Len 17 percent áut prechádza cez Bratislavu. Tento tranzit sa delí na dva prúdy. Z nich 9 percent smeruje na Maďarsko a Rakúsko, zvyšných 8 percent ide do Česka. Keďže nový projekt nezahŕňa ešte tunel Karpaty, kým sa postaví ten, obchvat odkloní iba 9 percent dopravy z hlavného mesta,“ povedal dávnejšie bývalý investičný šéf Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Čermák.
Cena obchvatu od španielskych stavbárov výrazne klesla oproti pôvodným predstavám, že sa naň môžeme počas 30 rokov skladať až do výšky presahujúcej 4 miliardy eur. Je to aj tým, že diaľnica samotná sa postupne zmenila – napríklad sa na viacerých miestach výrazne zúžila.
Na druhej strane platí aj to, že analýzy poradcov, ktoré rátali s rádovo vyššou sumou, boli do veľkej miery prekrútené. Vôbec sa v nich neuvažovalo o tom, či by bratislavskej doprave nepomohli skôr iné zmeny, trebárs v MHD.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
