Ako to číta Ivan Mikloš: Prečo s rastom bohatstva a poklesom chudoby neprišiel globálny rozkvet liberálnej demokracie

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Autor je bývalý minister financií
Vzťah medzi ekonomickým rastom a ekonomickým rozvojom na strane jednej a zmenou hodnôt a politických postojov na strane druhej fascinoval spoločenských vedcov odjakživa. S nástupom globalizácie a rýchleho globálneho ekonomického rastu, rastu prepojenosti a otvorenosti sveta (najmä v súvislosti s pádom komunizmu, protrhovými reformami v Číne, otvárajúcej sa svetu a s nástupom internetu) došlo v ostatných štyridsiatich rokoch k bezprecedentnému rastu ekonomickej a životnej úrovne v celosvetovom meradle. Kým v roku 1981 žilo v extrémnej chudobe 41 percent svetovej populácie, dnes je to asi 8 percent. Takmer polovica ľudí na svete sa môže považovať v širokom slova zmysle za strednú vrstvu.
Predpoklad, že takýto rýchly ekonomický rast povedie k takej zmene hodnôt a politických preferencií, ktoré posilnia a rozšíria liberálnu demokraciu vo svete, sa však nenaplnil, skôr opak je v ostatných rokoch pravdou (viď tu a tu).
Zaujímavejší je však podrobnejší pohľad