Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Čínska ekonomika má problém. Pred rokom 2010 rástla závratným tempom osem percent ročne. Ešte v roku 2019 to bolo šesť percent. V tomto roku to budú sotva štyri. A čo je horšie: v júli poklesli spotrebiteľské ceny o 0,3 percenta. Čína sa dostala do deflácie. Prečo je problém, ak čínska ekonomika bude rásť „len“ o štyri percentá a ceny budú klesať? Napríklad ekonomika eurozóny bude v tomto roku v lepšom prípade stagnovať a miera inflácie dosahuje 5,5 percenta. Keby Eurostat ohlásil čínske dáta pre eurozónu, Európska komisia by vyhlásila štátny sviatok pre celú Úniu.

Rast ekonomiky i cenový vývoj treba vidieť v kontexte vyspelosti krajiny. Najvyššie tempo zaznamenávajú mladé a najmenej vyspelé krajiny, ktoré rastú z nízkeho základu. Čína už patrí medzi stredne vyspelé krajiny a celkom prirodzene už nemôže rásť tak rýchlo ako kedysi. Niektoré príčiny pomalšieho rastu majú prechodnú povahu a vzťahujú sa na ekonomický cyklus. V júli napríklad čínske exporty poklesli o 14,5 percenta. Na vine bola stagnujúca ekonomika niektorých veľkých obchodných partnerov Číny, najmä eurozóny.

Rýchla jazda za cenu extrémnej spotreby paliva

Vysoký ekonomický rast v minulosti hnali obrovské investície do infraštruktúry a bytovej výstavby. Bol financovaný vysokými úsporami obyvateľstva, ktoré banky spätne vo forme úverov poskytovali štátnym i súkromným firmám. Tento spôsob rastu, založený na extrémne vysokých úsporách a investíciách, dosiahol svoje limity. Vo vyspelých krajinách dosahuje podiel investícií na hrubom domácom produkte 20 – 23 percent. V Číne je to 43 percent. Pri takomto vysokom podiele sa financujú aj investície, ktorých efektívnosť je, slušne povedané, otázna. Financujú sa len preto, lebo v bankách je prebytok peňazí. Čínska ekonomika je lokomotívou, ktorá síce jazdí rýchlo, ale má extrémnu spotrebu paliva.

Prečo Číňania tak veľmi sporia a prečo sa toľko úspor premieňa na investície? A aké sú to investície? Vo vyspelých