Ekonomický newsfilter: Výsledok volieb môže štátu zdražiť pôžičky
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Dobrý deň,
írska vláda sa zaoberá „problémom“, ktorý by jej naši populisti mohli závidieť – ako naložiť s 10-miliardovým prebytkom tohtoročného štátneho rozpočtu. Keby tieto peniaze len tak naliala do ekonomiky, čo od nej očakávajú voliči, mohla by tým narobiť viac škody ako úžitku. Napríklad by tým podporila rast cien.
Slovensko v súčasnosti vytvára také rozpočtové sekery, že keď s tým neprestane, čoskoro sa nám začnú zvyšovať náklady na financovanie verejného dlhu a neskôr hrozí aj štátny bankrot.
Keďže sa blížia voľby, v ktorých môžu opäť uspieť populisti, včera bolo zaujímavé sledovať, za akých podmienok investori vláde požičajú v aukcii dlhopisov. Dopadlo to relatívne dobre iba preto, že aj oni od novej vlády očakávajú šetrenie.
Ceny severomorskej ropnej zmesi Brent prekročili hranicu 95 dolárov za barel prvýkrát od novembra minulého roku. Dôvodom je obmedzenie ťažby zo strany Ruska a Saudskej Arábie v kombinácii so signálmi hospodárskeho oživenia v Číne.
Dnešný Ekonomický newsfilter má 1200 slov, na jeho prečítanie potrebujete približne 5 minút. Pripravil Ján Kováč.
1. Írsko je v obrovskom prebytku, ale rozdávaním by mohlo nakopnúť rast cien
Keď sa koalícia okolo Igora Matoviča a Borisa Kollára vlani rozhodla hasiť rekordnú infláciu rozsiahlym a kobercovým zvyšovaním sociálnych výdavkov, bolo jasné, že tým síce ľuďom pomôžu, infláciu však v skutočnosti neutlmia, ale podporia. A keďže to ani nemali finančne kryté, výrazne tým zhoršili dlhodobú udržateľnosť štátneho rozpočtu.
Írska vláda má dnes práve pre tieto riziká zábrany rozdávať peniaze aj v situácii, keď hospodári s obrovským prebytkom. Tento rok ho plánuje na úrovni 10 miliárd eur, čo je 1,6 percenta HDP, a do roku 2026 očakáva jeho zvýšenie až na 21 miliárd.
Prečo ich nechce minúť: Ľudia očakávajú, že tieto peniaze rozdá, ale to nie je také jednoduché. „Mohlo by to spôsobiť väčšie škody ako úžitok, napríklad zrýchliť infláciu či predražiť už aj tak drahé bývanie,
