Investori chrlia čoraz viac veterných projektov. Kde všade ich chcú stavať? (+ mapa)
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
V priebehu leta sa stupňoval záujem investorov o budovanie veterných parkov. Pribudlo päť nových zámerov, kým za posledné tri roky ich bolo dohromady 18, čomu predchádzalo takmer desať rokov ticha.
Rekordný bol rok 2006, keď investori žiadali ministerstvo životného prostredia o povolenie na dokopy 15 veterných elektrární. Vtedy to však dopadlo fiaskom – výstavbu elektrární prekazila štátna byrokracia.
Slovenská elektrizačná prenosová sústava im neudelila jediné kladné stanovisko. „Jej postoj v tom čase bol zásadnou prekážkou, prečo sa sľubne naštartovaný rozvoj veternej energetiky po krátkom čase zastavil, a to ešte v plienkach,“ dodáva Ján Lacko, člen Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov energie (SAPI).
A kým v iných štátoch vrtule rástli jedna za druhou, u nás vznikli len tri elektrárne, z ktorých dnes fungujú dve.
Teraz je však výstavba veterných parkov oveľa výhodnejšia a opäť ju podporuje aj štát.
Kto a kde chce na Slovensku stavať veterné parky
Najaktívnejším investorom za celé obdobie od roku 2006 je firma Green Energy Holding. Medzi jej majiteľmi sú Tomáš Lacko a Juraj Ondrášik, ktorí prostredníctvom inej svojej firmy green energy slovakia prevádzkujú aj jediné funkčné veterné elektrárne na Slovensku v Cerovej a na Ostrom vrchu. Obe spomínané firmy sa na slovenských úradoch uchádzali o povolenie s viac ako dvadsiatkou projektov veterných parkov.
Z dvadsiatich živých projektov, ktoré aktuálne posudzuje ministerstvo životného prostredia, predložila firma Green Energy Holding štyri –
