Ukrajinské obilie je problém pre farmárov, podľa dopravcov zas premrhaná príležitosť
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Spoznajte ideologické, historické a geopolitické základy vojny na Ukrajine a jej dôsledky pre Slovensko v knihe Ako Putin stratil Ukrajinu.]
- Slovensko spolu so susednými krajinami predĺžili zákaz dovozu ukrajinských agrokomodít, čo najskôr vyvolalo ostrú reakciu Kyjiva.
- Slovenská a ukrajinská strana sa napokon dohodli na spoločnom postupe.
- Tranzit cez krajinu je naďalej povolený, podľa prepravcov väčšina plodín smeruje ďalej do Únie a Afriky a vidia v tom obchodnú príležitosť.
- Podľa farmárov je embargo dobrým rozhodnutím, ukrajinské obilie vidia ako hrozbu.
Ukrajinské poľnohospodárske plodiny sa hromadia na hraniciach a spôsobujú napätie najmä v členských štátoch priamo susediacich s Ukrajinou, medzi nimi aj na Slovensku. Únia má totiž prísnejšie podmienky na pestovanie, aj preto je naše obilie drahšie a farmári sa tomu ukrajinskému nedokážu cenovo vyrovnať.
„Sklady po Slovensku sú plné a naši poľnohospodári nemajú komu predávať. A ak aj majú, sú tlačení cenovo dole, čo nepokrýva ani náklady na dopestovanie,“ vysvetľuje Ján Cenkner, predseda Iniciatívy poľnohospodárov.
Naopak, logistická firma LTE považuje zákaz dovozu za zbytočný. „Z pohľadu našich skúseností bol import už aj v minulosti len minimálny. Ďaleko významnejší je tranzit obilia cez našu krajinu, jednak na vnútorný trh Únie, ale aj do morských prístavov,“ hovorí Ján Biznár, riaditeľ podniku. Podľa neho Slovensko dnes zarába na tranzite obilia a mohlo by zarábať viac, keby sme zvýšili priepustnosť hraníc.
„S ukrajinským ministrom sa dohodli na vytvorení systému obchodovania s obilím na základe vydávania a kontrolovania licencií,“ odpovedal agrorezort Denníku N.
Ako sa to začalo
- Rusko vojensky zablokovalo Ukrajine tradičné námorné cesty, ktorými vyvážalo obilie, Kyjiv preto na export hľadal aj pozemné trasy.
- Farmári v strednej Európe vrátane Slovenska sa začali na prísun lacného ukrajinského obilia sťažovať, pretože mu nedokázali konkurovať.
- Zákaz dovozu pšenice, kukurice, repky a slnečnicových semien zaviedli Slovensko, Bulharsko, Maďarsko, Rumunsko a Poľsko na jar.
- Neskôr embargo na dovoz ukrajinského obilia odsúhlasila aj Európska únia a platilo do 15. septembra. V ten večer Komisia oznámila, že zákaz ďalej nepredĺži aj napriek tomu, že dotknuté krajiny o to žiadali.
- Slovensko, Maďarsko a Poľsko sa preto rozhodli, že budú jednostranne pokračovať v obmedzení, ktoré má chrániť ich poľnohospodárov. Zákaz dovozu na Slovensko bude platiť do konca roka, tranzit je však naďalej povolený.
- Ukrajina na to ostro reagovala. Oznámila, že Slovensko žaluje vo Svetovej obchodnej organizácii a je pripravená zaviesť odvetné obmedzenia importu určitých tovarov zo Slovenska.
Poľnohospodári: embargo vítame, ale nestačí to
Domáci farmári sa z predĺženia embarga tešia. Pokiaľ by Slovensko takýto krok neurobilo, náš trh by podľa nich zaplavili lacné ukrajinské plodiny „neznámej kvality“.
Ján Cenkner z Iniciatívy poľnohospodárov hovorí, že pestovanie na Ukrajine nespĺňa také podmienky ako na Slovensku. „Napríklad používanie herbicídov, ktoré sú často u nás zakázané,“ vysvetľuje.
Na druhej strane len samotný zákaz podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory problém nevyrieši.
