Agroexpert Smeru: Biopásy na poliach treba prehodnotiť. U nás znečisťuje hmyz okná áut oveľa viac ako v Nemecku

• Za obmedzenie pesticídov v poľnohospodárstve sa prihovára iba Progresívne Slovensko. Proti sú Smer, SaS aj Sme rodina.
• Progresívnemu Slovensku ako jedinému neprekáža ani spoplatnenie emisií z agrosektora.
• DPH na potraviny chce znižovať Smer aj Sme rodina. PS sa prihovára za to, aby sa pri nových podporách viac myslelo aj na konsolidáciu verejných financií.
• SaS chce časom zrušiť Slovenský pozemkový fond a ním spravovanú pôdu chce previesť na mestá a obce.

Európska únia s dôslednejšou ekologizáciou poľnohospodárstva iba začala, no aktuálne predvolebné názory viacerých politických strán ukazujú, že v tuzemských podmienkach tento proces vôbec nebude jednoduchý. Väčšina strán s výnimkou Progresívneho Slovenska (PS) poľnohospodárstvo stále vidí hlavne ako hospodárske odvetvie. Už menej sú naklonené tomu, aby výkonnosť znižovalo v prospech zmiernenia klimatickej krízy. Ukázala to minulotýždňová diskusia portálu Euractiv, ktorú podporil aj Denník N.

Agroexpert preferenčne najsilnejšej strany Smer Richard Takáč napríklad vyhlásil, že iba vlani rozbehnuté zakladanie biopásov, ktoré predeľujú donedávna obrovské polia na najviac 50-hektárové plochy, treba prehodnotiť.

Expert strany PS Michal Wiezik, naopak, biopásy oceňoval za to, ako prispeli k niekoľkonásobnému rozšíreniu poľných populácií vtáctva aj hmyzu. Takáč mu oponoval, že hmyzu je u nás až priveľa, lebo okná áut znečisťuje na Slovensku oveľa viac ako v Nemecku.

Ako to vidia strany ďalej s biopásmi

Ekopásy rozdelili domáce polia a urobili ich pestrejšími aj pre živočíchy. No na mnohých vyrástli invazívne rastliny a buriny, ktorá sa rozširujú ďalej do polí.

Takáč zo Smeru ich preto označil za nešťastné s tým, že ak bude jeho strana vo vláde, určite ich prehodnotí. „Nechceme ich hneď úplne rušiť, ale biopásy majú byť z krov a drevín, nie z invazívnych rastlín a burín,“ povedal.

Prínos biopásov spochybnila aj pôdohospodárska expertka strany Sloboda a solidarita Jarmila Halgašová. „Záleží nám síce aj na udržateľnosti agrosektora, ale zasa robme to s rozumom, lebo teraz si farmári musia na užšie biopásy nakúpiť nové menej výkonné stroje, ako majú na polia,“ uviedla.

Menej prísny bol Jaroslav Karahuta zo Sme rodina. „Proti biopásom nič nemám, lebo zvyšujú v pôde viazanie prírodného uhlíka aj iných živín nutných pre tvorbu humusu, a tak prispievajú aj k zníženiu spotreby umelých hnojív,“ uviedol. No aj on mal voči nim výhrady: „Mali by však byť orientované tak, aby viac zabraňovali erózii, a namiesto burín by tam mali byť vysiate napríklad krmoviny na chov zvierat,“ povedal Karahuta.

Najviac víta biopásy Wiezik z PS. Ocenil to, že napriek kritike sa na Slovensku do ekoschém zapojili hneď prvý rok podniky obhospodarujúce až 85 percent pôdy.

Wiezik by biopásy dokonca chcel ešte širšie. Argumentuje, že pôvodne EÚ presadzovala, aby neproduktívne ekologické prvky pokrývali až desatinu agrárnej pôdy, no napokon po kompromisoch pokrývajú iba tri percentá. „Ja osobne by som sa pokojne vrátil k desiatim percentám,“ povedal.

Takéto zúženie priestoru na pestovanie by sa však mohlo premietnuť už aj do zníženia produkcie potravín, čo by bolo zvlášť nepríjemné pre Slovensko, ktoré už teraz musí z cudziny voziť vyše polovice skrmovaných plodín.

Do znižovania chemizácie polí sa stranám nechce

Všetky strany okrem PS jednoznačne odmietajú aj to, aby Slovensko na svojich poliach redukovalo využívanie chemikálií na ochranu rastlín tak, ako s tým počíta v budúcnosti EÚ.

Halgašová na otázku, či je SaS za znižovanie chemizácie, odpovedala, že ak poľnohospodárstvo má prispieť k eliminácii klimatickej krízy, treba sa v ňom zamerať hlavne na vodozádržné opatrenia, aby sa v agrárnej krajine zachytilo viac vody.

Podobne stačia vodozádržné opatrenia aj Takáčovi zo Smeru. Ten pokračoval, že je nezmysel, aby EÚ tlačila Slovensko do znižovania spotreby pesticídov, ak ich už teraz využívame oveľa menej ako západoeurópske krajiny.

Karahuta ho doplnil, že zatiaľ čo naši farmári na jeden hektár polí priemerne aplikujú iba 1,8 kilogramu chemickej ochrany, dánski používajú zhruba osem kilogramov. „Pesticídy netreba znižovať všade, ale iba tam, kde je spotreba naozaj vysoká,“ povedal.

Wiezik, ktorý je zároveň europoslancom, ostatných upokojoval, že cieľ zníženia spotreby pesticídov bude celoeurópsky a určite sa pri ňom spravodlivo zohľadní aj to, akú spotrebu majú jednotliví členovia EÚ.

Strach zo spoplatnenia emisií v poľnohospodárstve

Nielen slovenskí farmári sa obávajú aj ďalšieho znižovania chovov zvierat, lebo EÚ uvažuje, že tvorbu emisií začne poplatkami regulovať okrem priemyslu už aj v poľnohospodárstve. Práve zvieratá – osobitne dobytok – pritom produkujú v agrosektore najviac emisií.

Podporu takejto novinke vyjadril iba Wiezik. Emisie v poľnohospodárstve podľa neho treba rozhodne riešiť, lebo sektor vytvára až 40 percent celoeurópskej produkcie metánu a čpavku.

Ostatných diskutujúcich sa zároveň snažil uisťovať, že emisie sa budú obmedzovať iba v koncentrovaných chovoch vo veľkých maštaliach. Chovov na lúkach sa EÚ podľa neho vôbec nedotkne.

Halgašová mu však oponovala, že EÚ zatiaľ chce regulovať tak či tak všetky chovy s viac ako 300 kusmi dobytka, no chov začína byť efektívny až od zhruba 900 kusov.

S reguláciou emisií v agrosektore nesúhlasil jednoznačne Takáč. Upozornil, že v USA sa na farmách bežne chovajú tisícky kusov dobytka, tak prečo to chce EÚ robiť inak.

Rovnako je proti regulácii chovov na Slovensku aj Karahuta. Upozornil, že zatiaľ čo tu je jeden hektár zaťažený iba tretinou dobytčej jednotky, v západných krajinách EÚ sa na hektár chovajú desiatky kusov dobytka.

Ako chcú zvýšiť výkonnosť domáceho agrosektora

Diskutujúci sa venovali aj tomu, ako chcú jednotlivé strany po voľbách zvýšiť produktívnosť domácej výroby potravín, lebo každý deň si musí krajina dovážať z cudziny až tisíc kamiónov potravín a produktivita domácich farmárov na hektár je oproti priemeru EÚ iba polovičná.

SaS chce podľa Halgašovej presunúť viac priamych dotácií z najjednoduchšieho pestovania obilnín a olejnín, ktorých má krajina až priveľa, na chýbajúcu produkciu ovocia a zeleniny a aj na doteraz nedostatočný chov zvierat. Z eurofondov treba podľa nej zasa viac podporovať spracovateľov, aby boli konkurencieschopnejší voči potravinárom z cudziny.

To, že treba viac podporovať potravinárov, povedal aj Karahuta zo Sme rodina. A ten tiež navrhuje zvýšenie podpôr z domáceho rozpočtu. Upozornil, že EÚ aktuálne schválila Rakúsku prerozdelenie národných postcovidových výpomocí v objeme až 750 miliónov eur, no slovenská štátna pomoc je iba 50 miliónov eur.

Jedine Wiezik z PS zdôraznil, že pri nových sľuboch vyšších podpôr z národného rozpočtu treba viac myslieť aj na potrebu konsolidácie verejných financií. „Pri všetkých dotáciách treba mať jasno, aké benefity majú priniesť a či sa nevynaložia zbytočne,“ povedal europoslanec.

Takáč zo Smeru ho doplnil, že Brusel by mal regulovať poskytovanie národných agrárnych výpomocí, lebo finančná sila jednotlivých členov je veľmi rozdielna.

Predstavitelia Smeru, Sme rodina, ale aj Hlasu chcú zároveň na potraviny znižovať DPH, čo však zasa urobí v rozpočte ďalšiu dieru.

Halgašová chce výkonnosť domáceho agrosektora zvýšiť zrýchlením sceľovania vlastníctva k pôde, aby ju farmári mohli ľahšie obrábať.

Dokonca navrhuje, že po majetkovom vyrovnaní pôdy treba zrušiť súčasný štátny Slovenský pozemkový fond a jeho pôdu previesť do správy miest a obcí. Karahutovi by stačil presun fondu aj s okresnými pozemkovými úradmi pod ministerstvo pôdohospodárstva.

Takáč zasa chce zlepšiť agropotravinárske stredné školstvo.

Wiezik volá po sfunkčnení zanedbaných závlahových systémov a aj po tom, aby štát agrosektoru viac pomáhal s poistením voči klimatickým katastrofám.

PS má v programe navyše širšiu podporu nákupov domácej produkcie potravín, aby ich Slováci na pultoch uprednostňovali.

A podľa Wiezika treba viac budovať širšie odbytové združenia, ktoré si vedia vyrokovať lepšie ceny aj v najväčších obchodných reťazcoch. Rovnako to žiada aj Karahuta.

Premárnené šance z minulosti

Takáč pri diskusii viackrát zdôrazňoval, že pre Smer je pôdohospodárstvo a potravinárstvo vysokou prioritou. No počas troch vlád tejto strany v rokoch 2006 až 2020 sa produkcia potravín dopredu neposunula a ešte sa objavili aj veľké korupčné kauzy s vyberaním úplatkov za poskytovanie agrárnych eurofondov, zrejme najväčšou je kauza Dobytkár.

Podľa Takáča však aj tak najviac zlyhala v podpore poľnohospodárstva posledná vláda na čele s OĽaNO, lebo pre sektor nevyčlenila žiadne zdroje z plánu obnovy.

Karahuta takisto zdôraznil, že budúci agrominister bude pre zverený rezort mimoriadne dôležitý, lebo bude pri rozhodovaní o novej spoločnej agrárnej politike na roky 2028 až 2035.

Diskusie sa mal zúčastniť aj bývalý poslanec Sme rodina, ktorý neskôr prešiel do strany Hlas, Patrick Linhart, no napokon na ňu neprišiel s odôvodnením, že sa mu zmenil pracovný program.