Denník N

Prečo sa nesnažíme robiť dokonalé rozhodnutia

Ilustračné foto - Gabrielle Ribeiro/Unsplash
Ilustračné foto – Gabrielle Ribeiro/Unsplash

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Dobrý deň, čítate ďalšie vydanie newslettra Marš, ktorý vychádza každé dva týždne aj na stránkach Denníka N. V tomto vydaní sa dozviete, že niekedy nepotrebujeme urobiť dokonalé rozhodnutie, ale stačí nám aj také, ktoré považujeme za uspokojivé. Ovplyvňuje to aj naše nákupné správanie.

Prečo si niekedy nevyberieme tú najlepšiu možnosť?

Na túto otázku hľadal odpoveď americký vedec Herbert Alexander Simon, ktorý za svoju prácu získal v roku 1975 Turingovu cenu a v roku 1978 aj Nobelovu cenu za ekonómiu. Simon skúmal, na základe čoho sa ľudia rozhodujú v situáciách, ktoré sa vyznačujú zložitosťou a nedostatkom informácií.

Na čo prišiel? Väčšina ľudí sa nesnaží urobiť dokonalé rozhodnutie. Namiesto toho sa uspokojíme s rozhodnutím, ktoré je dostatočne dobré. Simon preto zaviedol termín „uspokojivé rozhodovanie“, aby opísal, ako funguje väčšina ľudských rozhodnutí.

Pri zložitých alebo abstraktných rozhodnutiach sa ľudia snažia ušetriť energiu tým, že nepreskúmavajú všetky dostupné možnosti. Namiesto toho hľadáme rozhodnutia, ktoré sú dostatočne dobré a ušetria nám energiu na riešenie iných naliehavých problémov.

Zdroj – LinkedIn The B2B Institute

Na jeho prácu nadviazal neskôr aj ďalší nositeľ Nobelovej ceny Daniel Kahneman, ale aj vedci z Ehrenberg-Bass Institute for Marketing Science.

Tí jeho zistenia overili v praxi a skúmali, ako si zákazníci vyberajú služby v segmente, ktorý je náročný na porozumenie – v bankovníctve. Výskum ukázal, že pri výbere novej služby si takmer polovica kupujúcich (47 %) hneď bez skúmania alternatív vybrala svoju súčasnú banku. Druhá polovica, ktorá tvrdila, že sa „obzerá“ po iných možnostiach, zvažovala len jednu až dve iné banky. Pričom 75 % si nakoniec aj tak vybralo svoju súčasnú banku. Namiesto zložitého porovnávania jednotlivých ponúk sa veľká väčšina respondentov rozhodla šetriť energiu a vybrali si „uspokojivú“ možnosť.

Podobné zistenia nám ukazuje aj prieskum, ktorý realizovala konzultačná spoločnosť Bain v spolupráci s Googlom. Prieskum realizovali medzi 1 208 ľuďmi v amerických spoločnostiach, ktorí sa zaoberajú nákupom softvéru, cloudového hostingu a iného hardvéru. 80 až 90 % respondentov malo už pred začiatkom výberového konania vybraných niekoľko spoločností, ktoré chcú osloviť. A 90 % nákupcov si vybralo spoločnosť práve z toho zoznamu. Aj oni mohli stráviť čas hľadaním všetkých alternatív, ale rozhodli sa ušetriť energiu na iné rozhodnutia a vyberali z toho, čo poznali.

Čo z toho vyplýva pre marketérov? Najlepší produkt pre spotrebiteľov je väčšinou jeden z tých, ktoré poznajú. Cieľom značky by malo byť to, aby sa dostali „do hláv“ čo najväčšieho počtu ľudí. Výrazne sa tým zvyšuje šanca, že si ich spotrebitelia vyberú.


Ako sa mení Airbnb?

Airbnb je webová služba, ktorá sprostredkúva prenájom ubytovania. Na začiatku v nej mali ponuky hlavne jednotlivci, ktorí si chceli privyrobiť prenajímaním voľných izieb vo svojich bytoch. Postupne sa spoločnosť, ktorá bola kedysi symbolom zdieľanej ekonomiky, vyvinula a dnes poskytuje iné služby ako v minulosti.

Väčšina cestovateľov si v súčasnosti prenajíma celé byty alebo domy a nie izby. Podľa dát spoločnosti AirDNA, ktorá sa zaoberá analýzou krátkodobých prenájmov na tejto platforme, tvorili rezervácie izieb v USA len 16 % z celkových prenájmov, čo je historicky najnižšia hodnota.

Mení sa aj štruktúra prenajímateľov. V minulosti dominovali hlavne ľudia, ktorí ponúkali iba jednu nehnuteľnosť. Dnes podľa AirDNA spravujú viac ako 30 % aktívnych ponúk v USA hostitelia s 21 a viac nehnuteľnosťami. Hostitelia s jednou nehnuteľnosťou spravujú iba 26 % z aktívnych ponúk. Airbnb proti tomuto trendu nebojuje a od roku 2018 umožňuje butikovým hotelom a penziónom ponúkať izby na svojej platforme.

Rozmach Airbnb viedol k mnohým sporom medzi hostiteľmi a samosprávami. Služba je funkčne podobnejšia hotelom, ale nepodlieha rovnakým licenčným a právnym požiadavkám, čo sa mestám nepáči.

Prečo sa to všetko deje? Podľa The Atlantic sa postupne z Airbnb stalo to, proti čomu služba pôvodne bojovala. Ako každá technologická spoločnosť, aj Airbnb sa usiluje o rast. A jeden zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je rast smerom k segmentu, ktorý ste pôvodne chceli nahradiť.


Čo ešte stojí za prečítanie?


Páčilo sa vám toto vydanie newslettra Marš? Prihláste sa na odber a každé dva týždne vám príde do emailovej schránky.

A teraz marš robiť!

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Marš

Ekonomika

Teraz najčítanejšie