Dobrá správa pre tých, ktorí sú proti spaľovniam. Plány na stavbu nových sú prestrelené, spočítali analytici
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
- Slovensko musí nájsť spôsoby, ako znížiť skládkovanie odpadu. Pod zemou končí skoro polovica odpadu, ktorý produkujeme.
- Viaceré investičné skupiny preto navrhujú postaviť nové komunálne spaľovne, v ktorých sa odpad mení na energiu. No vznikajú pri tom skleníkové plyny.
- Ekologickejšie je odpad zrecyklovať a spáliť len taký, ktorý sa recyklovať nedá.
Nové spaľovne, ktoré plánujú stavať investori po Slovensku, sú zbytočne veľké a väčšinu nebudeme potrebovať, vyplýva z analýzy Inštitútu environmentálnej politiky (IEP). Ak by sa postavili, hrozí, že Slovensko sa stane závislé od produkcie a dovozu odpadu. Spaľovne produkujú aj nemalé skleníkové plyny.
Podľa analytikov bude Slovensko do roku 2030 potrebovať nové kapacity na spálenie 340-tisíc ton nerecyklovateľného odpadu ročne. Podmienkou je, že sa predtým prijmú ďalšie opatrenia, najmä dotriedenie a úprava odpadu, ktorý končí v čiernych kontajneroch.
Rozšírenie existujúcich zariadení a nahradenie uhlia v žilinskej teplárni odpadom a plynom však zvýši kapacity až o minimálne 323-tisíc ton.
Každá zo siedmich nových spaľovní je dimenzovaná až na spálenie 100-tisíc ton odpadu. Ich prevádzka je však spravidla ekonomická iba v prípade, ak sa využívajú na viac ako 80 percent svojej kapacity. Práve preto sa analytici obávajú závislosti od dovozu cudzieho odpadu. Súčasne by to podľa nich zabrzdilo recykláciu, ktorá má prednosť pred menej ekologickým spaľovaním.
