Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Beblavý: Stretol som sa s Haščákom z Penty, názor naňho som nezmenil

Podpredseda Siete Miroslav Beblavý. Foto – TASR
Podpredseda Siete Miroslav Beblavý. Foto – TASR

Poslanec parlamentu a podpredseda Siete Miroslav Beblavý na svojom profile na Facebooku oznámil, že sa stretol so šéfom skupiny Penta Jaroslavom Haščákom.

„O stretnutie na tému zdravotníctvo ma požiadal Jaroslav Haščák,“ napísal. „Vysvetlil mi svoj pohľad na vec. Moja kritika prešľapov Penty stále platí, no vždy je užitočné vypočuť si druhú stranu.“ Ďalšie podrobnosti o stretnutí Beblavý povedať nechcel, hovorí, že aj takto už išiel nad rámec toho, o čom informujú iní politici.

„Keďže sa pán Beblavý v minulosti viackrát vyjadroval k našim zdravotníckym investíciám, požiadal ho pán Haščák o stretnutie, kde by mohli osobne prediskutovať naše aktivity v zdravotníctve a názory na súčasnú situáciu,“ napísal k schôdzke hovorca Penty Gabriel Tóth.

„Ako najväčší súkromný investor a zamestnávateľ v zdravotníctve máme záujem komunikovať so všetkými politickými predstaviteľmi, už v decembri sme verejnosti predstavili náš návrh riešení, ktoré zdravotníctvo nevyhnutne potrebuje.“

Penta je vírus, čo narobil škody

Beblavý zvykne podnikanie Penty v zdravotníctve kritizovať. V rozhovore pre Denník N o jej majiteľoch hovoril ako o oligarchoch, ku ktorým má negatívny postoj. V anketách o zdravotníctve opakuje, že hlavným cieľom Penty je zarábať peniaze.

„Najväčším dedičstvom pôsobenia skupiny Penta v zdravotníctve je odliatie niekoľko stoviek miliónov eur z poisťovne Dôvera do cyperských stránok,“ povedal vlani v decembri. „Pritom pre mňa blednú všetky ostatné, možno aj pozitívne dôsledky pôsobenia skupiny Penta. Lebo Penta spolu s paškovcami sú najväčší odlievači peňazí z verejného zdravotníctva do súkromných vreciek.“

I keď je voči Pente kritický nielen Beblavý, ale aj predseda Siete Radoslav Procházka, ktorý ju v zdravotníctve prirovnáva k vírusu, jeho stranu z času na čas s Pentou spájajú niektorí komentátori aj Robert Fico. Premiér využíva fakt, že Procházka pred siedmimi rokmi na Ústavnom súde zastupoval Paroplynový cyklus, ktorý Penta vlastní.

„Odkedy som vo vysokej politike, mal som to šťastie či nešťastie čítať takéto zasvätené komentáre či politické výroky o veciach, pri ktorých som osobne bol a všetko som o nich vedel,“ komentoval takéto výroky Beblavý.

„A mal som možnosť vidieť, že na mnohých z nich nebolo ani nula celých jedna desatina percenta pravdy. Že je to čistý výmysel.“

Haščák, kola a klobása

Od vypuknutia kauzy Gorila sa stretávanie politikov so špičkami skupiny Penta vníma ako veľmi citlivá záležitosť. Premiér Robert Fico už roky odbíja otázky, či pil kolu s Haščákom v byte na Vazovovej, poznámkou, že sa majú novinári spýtať bývalej premiérky Radičovej, či mu ona u seba doma varila klobásku.

Vlani v januári svoje stretnutie so spoločníkom Penty Eduardom Matákom vysvetľoval aj ďalší podpredseda Siete Andrej Hrnčiar. Povedal vtedy, že sa schôdzka týkala martinského hokeja, ktorý sponzorovala aj sieť lekární Dr. Max, ktorá do skupiny Penta patrí. Hrnčiar je zároveň primátorom Martina.

Matáka s Hrnčiarom videl na stretnutí novinár SME Adam Valček, ktorý to napísal na svoj Facebook. Hrnčiar na otázku, ako na stretnutie reagoval Procházka, povedal, že „Rado tým nebol nadšený“, ale aj jemu vraj vysvetlil, že potrebuje zachrániť jediný šport, na ktorý chodia v meste ľudia.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Poslanec Smeru Vážny vybavil riaditeľovi Sociálnej poisťovne Vážnemu v parlamente utajenie IT tendrov +

  • Británia zrejme v novembri odíde bez nových ciel a chaosu
  • Dotácie urobia e-autá atraktívnymi, ale bude ich málo
  • Dvíhajú minimálny dôchodok, ešte viac sa oplatí byť živnostníkom
Zdieľať

Krátkodobo sa z nízkych úrokov tešia ľudia, ktorí žijú na dlh, hovorí audítorka Renáta Bláhová v Paneli expertov. “Psychologicky však dlhodobo nastavené negatívne úroky vyvolávajú špirálu obáv, tlmia nielen chuť sporiť, ale aj investovať. Taká je skúsenosť v Japonsku a veľké obavy cítiť v Nemecku.”

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku 

Krátkodobo sa zrejme budú tešiť ľudia, ktorí žijú na dlh. Psychologicky však dlhodobo nastavené negatívne úroky vyvolávajú špirálu obáv, tlmia nielen chuť sporiť, ale aj investovať a môžu nielen spomaľovať rast, ale dokonca aj deformovať trhové prostredie, kde ešte funguje dopyt a ponuka.

Taká je skúsenosť v Japonsku a veľké obavy cítiť v Nemecku. Ak by mali negatívne úroky fungovať dlhodobo, tešiť sa zrejme nebude nikto: podniky ani občania.

V samotnej ECB táto téma vyvolala nebývalý rozkol. Na riziká upozornila nedávno aj šéfka IMF z Bulharska. Do konca roka sa očakáva, že v 90 % krajín sveta sa spomalí rast (graf), prepojený je celý svet. Podľa mňa by bolo správne, keby ECB svoje rozhodnutie čím skôr prehodnotila.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Parlament zvolil za kandidátku na členku Regulačnej rady ÚRSO Sylviu Beňovú. Ďalšieho kandidáta sa zvoliť nepodarilo, opakovaná voľba bude v utorok. Z dvoch kandidátov by mala prezidentka vybrať jedného člena rady.

O post sa uchádzali Sylvia Beňová, Slavomír Brudňák, Miroslav Čelinský, Jozef Ďuratný a Vladimír Sirotka. Doterajšiemu členovi rady Jánovi Horkovičovi vypršalo šesťročné funkčné obdobie 4. septembra. (tasr)

Zdieľať

Slovenské firmy dostali nádej, že sa vyhnú tvrdému brexitu

Ak sa dotiahne aktuálna dohoda o odchode Británie z Európskej únie, firmy sa vyhnú colným poplatkom a súvisiacej byrokracii. Je to dobrá správa pre slovenské firmy, najmä pre exportérov. Dohodu má potvrdiť v sobotu britský parlament.

Hlavným bodom dohody bol ústupok britského premiéra Borisa Johnsona v záležitosti Severného Írska. V doterajších rokovaniach medzi Britániou a EÚ to bol doteraz najvýznamnejší sporný bod.

Hrozilo totiž, že na pevnine medzi Severným Írskom a Írskom, ktoré zostáva členom EÚ, sa zavedú hraničné kontroly. Významne by to narušilo intenzívne vzťahy dvoch častí ostrova.

Napokon sa dohodli, že Severné Írsko síce odíde spolu s Britániou z EÚ, no fakticky zostane súčasťou európskeho colného priestoru. Colná hranica nebude medzi Írskom a Severným Írskom, ale medzi Severným Írskom a Britániou, čiže v rámci Spojeného kráľovstva.

Čo to znamená pre slovenské firmy:

Ak sa dohoda dotiahne do konca, slovenskí exportéri sa pravdepodobne vyhnú colným poplatkom, hraničným kontrolám medzi Francúzskom a Britániou a ďalšej colnej byrokracii.

Denník E tento scenár podrobne rozobral na konci septembra. Pre slovenské firmy by bol tou najhoršou možnosťou. Pre veľké automobilky je Británia jedným z najväčších trhov.

Ak by sa zaviedli 10-percentné clá, čo reálne hrozilo, prišli by o časť klientely. Ich autá na území Británie by totiž zdraželi.

Skomplikoval by sa aj život menších firiem, ktoré do Británie vozia komponenty, ale aj tým, ktoré ich odtiaľ dovážajú. Napríklad tým, že by sa zaviedli hraničné kontroly medzi Britániou a Francúzskom.

Nová dohoda – takzvaná Politická deklarácia medzi Johnsonom a EÚ – má tento čierny scenár odvrátiť. Na viacerých miestach spomína, že sa má zachovať voľný, čiže bezcolný vzájomný obchod.

„Ekonomické partnerstvo prostredníctvom Dohody o voľnom obchode by malo zaistiť, aby neboli žiadne clá, poplatky ani kvantitatívne obmedzenia naprieč sektormi,“ píše sa v dohode, ktorá upravuje nielen podmienky zahraničného obchodu, ale aj oblasť energetiky, bezpečnosti atď.

Najväčšou zmenou je podľa dohody práve to, že britská vláda sa rozhodla pre model založený na voľnom obchode.

Nejaké obmedzenia na hraniciach predsa len nastanú, lebo súčasťou dohody je aj ukončenie voľného pohybu osôb.

Pohyb kamiónov cez hranice by ale mal byť vďaka tejto dohode plynulejší. Ak nebudú clá, nebudú potrebné ani prísne colné kontroly, s ktorými sa pôvodne počítalo. Lebo nebude až také zaujímavé pašovať tovar cez hranice.

Dohoda o odchode Británie z EÚ pokrýva prechodné obdobie do konca roka 2020.

Počas neho sa obchodné a ďalšie vzťahy budú dolaďovať a meniť.

Zdieľať

Najnovšie platí: Čo Čech, to e-shoper

Česko je najrýchlejšie rastúci európsky trh predaja tovaru na internete, vyplýva to z prieskumu banky JP Morgan. Vlani zákazníci e-shopov utratili 135 mld. českých korún (5,2 mld. eur).

Ak by sa malo upraviť tradičné porekadlo, mohlo by dnes platiť, že čo Čech, to e-shoper, píše portál euro.cz. Česko má jeden z najvyšších počtov internetových obchodov v prepočte na obyvateľa. Podľa projektu ceska-ecommerce.cz sa cez web realizuje zhruba desatina maloobchodného obratu a v krajine aktuálne funguje už vyše 42-tisíc internetových obchodov.

Ako je to možné: Len na obchodnej platforme Shoptet funguje 19-tisíc stránok. Zakladateľ platformy Miroslav Uďan totiž pred rokmi začal ponúkať aj „prázdne“ e-shopy. Hovorí, že takmer polovicu z prevádzkovateľov tvoria ľudia, ktorí si e-shopmi dodatočne privyrábajú.

Z dát Českého štatistického úradu vyplýva, že kým kamenným obchodom sa tržby aktuálne spomaľujú a majú medziročný rast okolo 4 %, e-shopy rastú tempom okolo 15 %.

Päticu najväčších internetových obchodov v Česku tvoria Alza, Mall, Notino, Datart a jediným medzinárodným hráčom v špičke je čínska platforma AliExpress.

Najviac sa cez internet predáva móda, tovar z kategórie hobby, dom a záhrada a elektronika. Na vzostupe je predaj potravín a potrieb na stavbu.

Zdieľať

Moderné odbory vysvetľujú detaily novej kolektívnej zmluvy, ktorú vyjednali s automobilkou Jaguar Land Rover. „Do 1. októbra 2021 budú platy zvýšené v základnej kategórii A, kde je najviac zamestnancov, až o 26,16 percenta,“ píšu. 

Viacerí zamestnanci si tak môžu už na najbližšej výplatnej páske nájsť minimálne o 121 eur viac.

Nová kolektívna zmluva má začať platiť od 1. októbra 2019 a bude platná do 31. októbra 2022. Mzdy sa majú zvyšovať v troch etapách.

„K poslednému navýšeniu v rámci novej kolektívnej zmluvy dôjde v októbrovej výplate v roku 2021, kedy sa mzdy zamestnancov zvýšia na 1 235 až 2 080 eur,“ povedal predseda Moderných odborov Jaguar Land Rover Slovensko Peter Mrázik.

Zdieľať

Záchrana Alitalie sa opäť odkladá. Vláda chystá ďalší úver, zaujíma sa o ňu Lufthansa

Talianska vláda je pripravená poskytnúť Alitalii ďalšiu finančnú pomoc vo výške 350 miliónov eur. Aerolinky sú viac ako dva roky pod osobitnou správou, štát pre ne doposiaľ nenašiel investora. Vstup do Alitalie zvažuje aj Lufthansa.

Stratová Alitalia funguje pod dohľadom od mája 2017. Nový preklenovací úver od štátu im má zabezpečiť prevádzku na šesť mesiacov, píše Bloomberg.

Talianskej vláde sa dlho nedarí nájsť kupca. Tento týždeň vypršal ďalší termín na predkladanie ponúk, kabinet ho v minulosti už šesťkrát predĺžil.

Prečo je Alitalia v problémoch:

  • za 70 rokov existencie bola v zisku len niekoľkokrát napriek viacerým reorganizáciám a finančným injekciám;
  • v rokoch 2009 a 2014 prešla neúspešnými záchrannými programami;
  • pred dvoma rokmi sa dostala do osobitnej správy po tom, ako jej vtedajší akcionár Etihad Airways stopol prílev financií;
  • zamestnanci odmietli 2-miliardový záchranný plán, ktorého súčasťou bolo škrtnutie 1600 pracovných miest (z celkových 12 500 zamestnancov).

Kto je vo finále a prečo mešká:

Nádejne vyzerali rozhovory so štátnymi železnicami, ktoré vytvorili konzorcium s firmou Atlantia (vlastní rodina Benettonovcov) a americkým dopravcom Delta Air Lines.

Partneri sa zatiaľ nedohodli na kľúčových aspektoch záchranného plánu, vrátane veľkosti ich investícií, uvádza Reuters.

Podľa skorších informácií chceli železnice a Atlantia získať v Alitalii po 35 %. Delta a talianska vláda by si podelili po 15 percent.

Očakáva sa, že vláda dá konzorciu viac času na prípravu ponuky.

Záujem z Nemecka:

Záujem o majetkový vstup do Alitalie najnovšie prejavila Lufthansa, firma informácie nekomentovala.

Podľa Reuters sú najväčšie nemecké aerolinky otvorené investícii za určitých podmienok, ktoré súvisia najmä s reštrukturalizačnými opatreniami.

Zapojenie Lufthansy do záchranného procesu by mohlo vyradiť z hry Delta Air Lines, ktoré sú pripravené investovať do projektu 100 miliónov eur.

Zdieľať

Pellegrini vyzval Danka k politickej zodpovednosti za stabilitu vládnej koalície. „Pri hodnotení fungovania vlády by sa mal viac zaoberať faktami ako emóciami,“ reagoval na vyjadrenia šéfa SNS po schválení zvýšenia minimálneho dôchodku. 

Fakty podľa neho jasne hovoria, že žiadna vláda v histórii Slovenskej republiky neurobila viac pre ľudí ako vláda pod taktovkou Smeru.

„My budujeme na Slovensku sociálny štát, my sme zdvihli minimálnu mzdu na historicky najvyššiu úroveň, za nás rastie ekonomika, rastu príjmy a zároveň rastie starostlivosť o mladé rodiny, dôchodcov a ľudí s bežnými príjmami.“

„Verím, že predseda SNS sa sústredí predovšetkým na hodnotenie vlastných rezortov. Som presvedčený, že tam ešte nájde veľa impulzov napríklad pri čerpaní eurofondov, ktoré budú prospešné na zvýšenie kvality života občanov Slovenska.“

Viac k téme: Minimálny dôchodok podľa Danka: Platiť sociálne odvody sa už nevyplatí

Zdieľať

Aké dlhé obdobie nízkych úrokov nás čaká a či vôbec, je podľa Karla Hirmana nereálne predpovedať, hlavne pre riziká, ktoré nás obklopujú a na ktorých vývoj a riešenie vlastne nemáme priamy a reálny vplyv.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?
Karel Hirman, energetický analytik:
Aké dlhé obdobie nízkych úrokov nás čaká a či vôbec, je podľa mňa nereálne predpovedať. Veď aj dnes niektorí bezprostrední susedia SR, ako napríklad Ukrajina, žijú dokonca v dvojciferných úrokových sadzbách. Myslím si, že mieru úrokov je ťažké predpovedať hlavne pre riziká, ktoré nás obklopujú a na ktorých vývoj a riešenie vlastne nemáme priamy a reálny vplyv.

Ale ako na otvorenú a od exportu závislú ekonomiku na nás veľmi citlivo vplývajú, ako aj na celú eurozónu. Sú to hlavne medzinárodné a bezpečnostné riziká, napríklad aj na spomínanej Ukrajine či na Blízkom východe, alebo brexit a vývoj medzinárodného obchodu v kontexte obchodných konfliktov vyvolávaných Trumpovou administratívou.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať