Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Matej: Obchvat za 1,7 miliardy eur je dobrá voľba aj pre Jaguar

Ondrej Matej šéfuje Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo, v minulosti pracoval v štátnych železniciach, v stavebnej firme Bögl & Krýsl a poradcoval v oblasti dopravy premiérke Ivete Radičovej.  Foto - Tasr
Ondrej Matej šéfuje Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo, v minulosti pracoval v štátnych železniciach, v stavebnej firme Bögl & Krýsl a poradcoval v oblasti dopravy premiérke Ivete Radičovej.  Foto – Tasr

Čo je obchvat za 1,7 mld. eur

  • Ide o stavbu 59 km diaľnice pri Bratislave aj s jej napojením na Dunajskú Stredu. 
  • Cena 1,7 mld. eur je najlacnejšia ponuka z tendra a sú v nej náklady na výstavbu, údržba na 25 rokov a odovzdanie obchvatu po 30 rokoch v pôvodnom stave štátu, ale aj náklady na úvery, ktoré si namiesto štátu vezme súkromník. 
  • Štát za to má splácať počas 30 rokov 56,72 mil. eur ročne. 

Štát sa chystá podpísať zmluvu na stavbu obchvatu Bratislavy, teda diaľnice D4, aj s  napojením na Dunajskú Stredu rýchlostnou cestou R7. Ako víťaznú označilo ministerstvo dopravy ponuku od konzorcia pod vedením španielskej firmy Cintra za 1,7 miliardy eur. Dobré rozhodnutie? 

Táto cenová ponuka bola najlacnejšia v tendri a je výhodná pre Slovensko. Preto očakávam aj kladné stanovisko ministerstva financií, že táto cena ročnej splátky je na takej úrovni, ako keby to štát staval tradičným spôsobom. Platí to napriek tomu, že nevýhodou PPP je obvykle to, že  štát si požičiava lacnejšie než súkromník.

Je cena od španielskych stavbárov reálna na to, aby za ňu diaľnicu postavili a potom sa o ňu roky starali?

Pri súčasnej cene peňazí, stavebných prác a, treba povedať, aj sile spoločnosti Cintra, ktorá má veľké skúsenosti v PPP projektoch, neočakávam nejaké výrazné komplikácie, nielen počas výstavby, ale ani počas starostlivosti o cestu. No pokiaľ viem, Španieli zariskovali s nákladmi na navrátenie cesty do vynikajúceho stavu, v ktorom musí byť, keď ju bude po uplynutí zmluvnej lehoty preberať do vlastníctva štát. To už je ich riziko, ale predpokladám, že koncesná zmluva takúto situáciu rieši a obsahuje dostatočné sankcie pre prípad, že by diaľnica nebola o 30 rokov v požadovanom stave, čiže ako nová.

Aké sú ďalšie argumenty? 

Keby došlo k pozastaveniu alebo zrušeniu tejto súťaže, bolo by to druhýkrát, čo sa rušia PPP projekty (dva veľké PPP projekty rozpracované Smerom zrušila vláda Ivety Radičovej, pozn. red.). To by bolo veľmi nešťastné najmä z pohľadu dôveryhodnosti Slovenska pre investorov do budúcna. Na kompletné dobudovanie cestnej infraštruktúry potrebujeme ešte  zhruba 8 až 9 miliárd eur. Z eurofondov máme do konca roku 2020 k dispozícii 3,2 miliardy eur na diaľnice, ale to už vrátane štátneho spolufinancovania. To znamená, že by sme sa nevyhli do budúcna či už takýmto modelom PPP, alebo vypísaniu diaľničných dlhopisov pre právnické a fyzické osoby. Keby sme sa pustili do ďalšieho PPP a predtým by sme obchvat Bratislavy zrušili zjavne z politických dôvodov, poškodili by sme si meno a investori by sa už báli ísť na Slovensko do takýchto súťaží.

A čo tak aspoň neuzatvárať takýto veľký obchod tesne pred voľbami?

Ak sa nebude čakať na voľby, potom v apríli by sa už mohlo začať stavať. Keby sa čakalo na voľby, bez ohľadu na ich výsledok, tak by sme stratili časť stavebného leta. Výstavba cestnej, ale aj železničnej infraštruktúry by mala byť úplne odpolitizovaná. Neustále politizovanie spôsobuje skutočnosť, že sme dnes posledná krajina Európskej únie, ktorá nemá dostatočnú dopravnú infraštruktúru.

Strácal by sa aj význam prínosu PPP, ktorý by mal spočívať v rýchlejšej stavbe a skoršej eliminácii dopravných nehôd? To vraj má pri PPP vyvažovať ich vyššie náklady.

Áno, tieto výhody by sa strácali.

Kritici upozorňujú, že tento projekt nepomôže odľahčiť doprave v Bratislave a Prístavný most tak či tak skolabuje. To druhé sa píše aj v štátnej analýze.

Je pravda, že táto diaľnica nevyrieši úplne vnútornú dopravu v Bratislave. Tú však bez integrovaného dopravného systému a kvalitnej verejnej dopravy tak, aby ľudia prestali v meste používať autá, nevyrieši žiadny obchvat.

Bežný človek sa len tak nevzdá veľkej sumy peňazí na kúpu niečoho, čo nepotrebuje. Tak prečo má chcieť obchvat?

Treba sa pozerať aj do budúcna. V roku 2020 začne naplno vyrábať automobilka Jaguar Land Rover v Nitre. Ak by vtedy ten obchvat nestál, tak dôjde k úplnému kolapsu v Bratislave. K súčasným kamiónom zo žilinskej Kie a trnavského Peugeotu pribudne 800 až 900 kamiónov denne, ktoré keby mali prechádzať cez súčasnú Einsteinovu a cez Prístavný most, tak Bratislava skolabuje. Akákoľvek časová strata by bola veľkým hazardom.

Prečo by musela ísť produkcia z Jaguara nevyhnutne krížom cez Bratislavu?

Nemá kade inde, bude vyvážať na sklady v západnej Európe a dovážať súčiastky zo západnej Európy. Aj preto bude musieť prísť k úplnému rozšíreniu D1 v smere medzi Bratislavou a Trnavou, respektíve v smere na  Nitru na úplný trojpruh tak, aby pravý pruh bol vyhradený pre nákladnú dopravu.

Takže obchvat za 1,7 miliardy eur potrebujeme preventívne?

Dnes 28 percent prepravy cez Bratislavu tvorí tranzit z východu na západ, ktorý ide cez Prístavný most. Ten sa odkloní.

Dvadsaťosem percent? Spomínalo sa, že celý tranzit tvorí necelých 20 percent dopravy v Bratislave. 

Náš údaj vychádza z najnovšieho ščítania automobilov. Tu je však nutné povedať aj možný nárast počtu aút na obchvate vďaka motoristom, ktorí dnes napríklad v smere od Pezinku idú cez mesto smerom napríklad do Dúbravky. Po dostavbe obchvatu bude pre nich výhodnejšie využiť túto možnosť.

Bude stále chýbať západný oblúk obchvatu. Na ňom je nakreslený tunel Karpaty.

Žiaden tunel Karpaty už nie je treba. To je nezmyselná investícia. Slúžil by len pre dopravu smerujúcu do Česka z východu a z Česka na východ. Keď postavíte D4, tak výstavba tunela Karpaty by znamenala iba vyšší komfort, lebo obchvat už budete mať. Šoféri smerujúci do Česka budú môcť Bratislavu obísť. Keby ste stavali za dve miliardy 9-kilometrový tunel Karpaty, spôsobíte iba to, že cesta bude o 15 minút kratšia, a to nemá zmysel.  Ani mestá v Nemecku či v iných štátoch Európy nie sú kompletne obkrúžené diaľnicou. Je dobré, že ministerstvo dopravy dalo aj na naše rady, že D4 nemá končiť pri Ivanke pri Dunaji, ale až v Rači. Tým bude D4 slúžiť ako spádová oblasť pre Pezinok, Raču a Modru. Tieto oblasti bude obchvat sťahovať do Bratislavy komfortnejšie, čiže budú používať obchvat aj vnútorne.

Ale tí, ktorí majú zamestnanie tam, kde sa pracuje v hlavnom meste najčastejšie – Starom, Novom Meste, Ružinove či v Petržalke, v určitom bode z obchvatu odídu, keďže ten je od centra relatívne ďaleko, a autá sa stretnú v kolónach v strede.

Sčasti áno, ale je to tak vždy. Ale už nebudú vchádzať cez jeden uzol, ale sa rozloží doprava na viacej vjazdov. Hovorí sa tomu, že sa vodiči naučia používať obchvat len na malom úseku, aby sa rýchlejšie priblížili k svojmu cieľu.

Súhlasíte s tvrdením, že obchvat rieši a priori tranzit, ktorý nie je tým najpodstatnejším, čo komplikuje situáciu v hlavnom meste… Takže ako potom riešiť dopravu v Bratislave?

Obchvat úplne nevyrieši problém dopravy medzi Petržalkou a Starým Mestom, aby som bol úplne presný. Vnútornú dopravu vyrieši jedine integrovaná doprava tak, že by sa konečne vybudovalo 16 železničných zastávok po meste, urobila by sa nadzemná stanica – filiálka a letisko by sa prepojilo na železničnú infraštruktúru. Potom by pre ľudí z Petržalky nemalo význam používať autá na presun do Starého Mesta.

Nikde sme nevideli analýzy o rôznych riešeniach dopravných problémov, o ktorých hovoríte, ani štúdie porovnávajúce náklady na rôzne alternatívy. 

To je dlhodobo chyba ministerstva.

Bez riadnych podkladov asi nikto nemôže reálne porovnať a povedať, že pri tých obmedzených zdrojoch, ktoré máme, je správne ich investovať práve do obchvatu Bratislavy.

Áno, to je pravda. Ale keď sa používa model financovania PPP, tak sa používa na stavby, ktoré sú technologicky náročné. Riziko výstavby sa totiž prenáša na súkromného investora, ak nestíha, nedostane peniaze a ešte platí penále. Bol som zástancom toho, aby sa PPP uplatnilo na stavbu 7,5-kilometrového tunela Višňové pri Žiline, ale toto PPP zrušili a začali ho stavať tradičnou metódou. Inak by tieto úseky D1 boli postavené už na budúci rok, a takto budú asi v roku 2020. Chýba tu jeden jednoduchý materiál, ktorý by hovoril o tom, čo treba postaviť, koľko nám na to chýba peňazí, čo ideme ešte začať stavať a prečo. Tá odpoveď „prečo“ je to, čo sa teraz pýtate.

Technicky tunel Višňové by bol o tri roky skôr hotový, keby zostalo PPP, v tom režime by však vyšiel asi na 8 miliárd eur aj s dlhodobou prevádzkou a údržbou. Takto vyjde stavba len na niečo nad 400 miliónov eur. Tie tri roky stoja za tie peniaze?

Hovoríme o treťom balíku PPP za prvej Ficovej vlády. Tam však boli aj ďalšie dva úseky a zároveň bola pred zrušením vyjednaná zľava vo výške 30 percent. Ale to je presne to, že sa na to musíme pozrieť z pohľadu skutočnosti, že keď chceme mať na Slovensku dobudovanú kvalitnú cestnú infraštruktúru na úrovni napríklad susedného Rakúska, tak sa modelom financovania formou PPP nevyhneme, a preto platí to, čo som už povedal predtým. Úlohou je, aby to bolo čo najvýhodnejšie.

Môže niekto povedať, že rozhodnutie, kam umiestniť 1,7 miliardy eur, nemohlo byť lepšie?

Ako som povedal, najlepšie by bolo použiť PPP na ten tretí balík. Za ním nasleduje práve D4, je na nej naplánovaný veľký most cez Dunaj, pri ktorom je veľa rizík, napríklad aby neprišla počas výstavby tisícročná voda. Toto riziko sa potom prenáša na súkromníka.

Máme však veľké problémy aj vo Vyšnom Komárniku, kadiaľ jazdí veľa nákladiakov, či v iných častiach Slovenska, kde by mohlo PPP pomôcť, alebo?

Áno, ale v kontexte toho, že vysúťažená cena za obchvat je priaznivá a že si môžeme dovoliť ešte splácať 30 rokov po takmer 60 miliónov eur, tak v takomto prípade, ak je to už teraz tak pripravené a vyjednané, tak je neskoro zastaviť projekt, pretože by nám už nikto neuveril. A áno, budeme potrebovať peniaze aj na riešenie Vyšného Komárnika, zároveň treba veľa stavieb z cestnej mapy vymazať, zbytočne sú plánované hlavné ťahy aj paralelne pri sebe. Okrem Vyšného Komárnika už potrebujete reálne peniaze skôr pre menšie stavby. Aj keď sa dnes všetci sústredíme na diaľnice, máme obrovské rezervy v cestách prvej triedy, najmä v stavbe obchvatov okresných miest.

Podľa vás sme v situácii, že sme ten projekt rozbehli už tak, že niet cesty späť. Nemôže sa nám stať, že o pár rokov analýzami či životnou skúsenosťou zistíme, že sme tie peniaze mali dať úplne inde, ale už bude neskoro? 

Keď sa na cestné stavby pozriete zľava doprava, tak zistíte, že najvhodnejšie bolo prečerpať tieto peniaze na tretí balík PPP, druhý v poradí vhodný pre PPP je tento. Okrem iného sa ľahko môže stať, že príde, aj vďaka obchvatu, k navýšeniu tranzitu okolo metropoly. Bude totiž rýchlejší než obchvat Budapešti. Potom si môžete dovoliť lákať na tranzit, aby ste zvýšili príjmy z mýta na financovanie ciest prvej a druhej triedy.

Hovoríme o cene 1,7 miliardy eur. Tlak na predvolebný podpis dáva karty do rúk neúspešným súťažiacim. Keby sa odvolali, môžu stavbu blokovať. Neriskujeme skryté náklady, ktoré môžu motivovať firmy, aby nešli proti štátu? Nechcem povedať, že im rovno niečo sľúbime, ale…

Myslím si, že toto nenastane. Dnes sa už nedá sľubiť takzvané „odstupné“, každá súťaž je samostatná. Ak sa neúspešní uchádzači odvolajú, tak bude musieť vláda na konečné podpísanie koncesnej zmluvy počkať. Preto opakujem každému, komu objektívne záleží na kvalitných cestách na Slovensku, že by mal brať do úvahy len odborné argumenty a nie termín volieb.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Richard Sulík: Máme v programe rovnú daň a budeme sa zasadzovať za to, aby sme sa opäť k nej vrátili

Predseda SaS si myslí, že tento a budúci rok Slovensko určite nebude mať vyrovnaný rozpočet a minister financií Kamenický s tým nemôže nič urobiť.

Stručne z ďalších tém z rozhovoru s Richardom Sulíkom:

  • Zavedenie výdavkových limitov nie je dogma
  • Súhlasí so zvýšením platov vo verejnej správe, ale žiada personálny audit
  • Rovná daň je stále priorita SaS, na jej sadzbu nemá Sulík vyhranený názor
  • Minimálnu mzdu by nerušil a zaviedol by pravidlo, že bude mať výšku 50 percent priemernej
  • Súhlasí aj s myšlienkou minimálneho dôchodku, len by ho konštruoval inak, ako navrhuje SNS
  • Miesto obedov zadarmo by Sulík dal daňové bonusy rodičom
  • Miesto vlakov zadarmo by SaS navrhla veľké zľavy a rovnaké pravidlá pre autobusy
  • Čítajte celý rozhovor s Richardom Sulíkom.
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Minúta po minúte

Zdieľať

Brusel dovolil E.ON-u ovládnuť VSE. Chýba ale súhlas štátu

Nemecký koncern E.ON bude s prevzatím Východoslovenskej energetiky čakať na novú vládu. E.ON síce získal súhlas Európskej komisie, ale potrebuje ešte aj dohodu so štátom. Kabinet Smeru si chce na akcie VSE uplatniť predkupné právo.

Súhlas Európskej komisie sa týka nielen Východoslovenskej energetiky (VSE), ale aj mnohých iných európskych firiem, ktoré si medzi sebou vymieňajú nadnárodné nemecké koncerny E.ON a RWE.

V prípade Slovenska to má mať jeden významný efekt: E.ON, ktorý už vlastní Západoslovenskú energetiku (ZSE), prevezme aj VSE.

Posilnil by si tak postavenie v obchode s energiami a zdvojnásobil by územie, na ktorom zabezpečuje distribúciu elektriny ku koncovým zákazníkom.

Aký to má háčik:

O VSE prejavil záujem aj minister hospodárstva Peter Žiga, ktorý by ho chcel včleniť do portfólia štátneho obchodníka s plynom SPP.

Tento fakt je už niekoľko mesiacov známy. Nové je podľa informácií Denníka E to, že Žiga nemá ambíciu svoj plán uskutočniť za tejto vlády, keďže mu na to zostáva primálo času. Zároveň však nedal súhlas, aby E.ON mohol ovládnuť VSE.

Nemci tak nemôžu svoj výmenný obchod na Slovensku dokončiť.

Bude sa teda čakať, kto získa výkonnú moc po najbližších parlamentných voľbách a či bude mať aj on záujem ovládnuť VSE tak, ako to plánuje Smer-SD.

Zdieľať

Úrad pre dohľad nedovolil poslancom nahliadnuť, ako komisia vyberala firmy, ktoré dostali licencie na záchranky. „Konanie predsedu Haška je neospravedlniteľné. Najprv odmietol zbaviť jednotlivých členov komisie mlčanlivosti, teraz zabránil poslancom súťaž skontrolovať,“ povedala poslankyňa SaS Jana Cigániková. 

„Ako má občan veriť takémuto úradu, ktorý má navyše dohliadať nad jeho zdravotnou starostlivosťou?“ dodala s tým, že žiada ministerku Kalavskú, aby navrhla odvolanie Tomáša Haška.

Viac o téme čítajte tu.

Zdieľať

Jozef Mihál zo Spolu hovorí, že koalícia pri dôchodkoch nerešpektuje vlastnú zmenu ústavy. Pri výpočte veku pri ženách by niektoré prišli o štyri mesačné dôchodky, upozorňuje.

Celé vyjadrenie bez úprav:

Strany vládnej koalície pripravili zákon o stanovení dôchodkového veku, ktorý je protiústavný a poškodzuje práva veľkej skupiny občanov. Po “obedoch zadarmo” podľa neho vládna väčšina opäť dokázala, že nie je schopná riadne spravovať štát.

Zákon o stanovení dôchodkového veku zavádza tabuľku, v ktorej je určený dôchodkový vek pre jednotlivé vekové ročníky a osobitne pre mužov a ženy podľa počtu vychovaných detí. Lenže vládna koalícia nerešpektuje zmenu ústavy, ktorú sama navrhla a nedávno pretlačila v parlamente.

Podľa prijatej ústavnej zmeny má mať žena, ktorá vychovala tri a viac detí, dôchodkový vek o 18 mesiacov nižší. Príklad: muž, ročník narodenia 1960, má podľa tabuľky dôchodkový vek 63 rokov. V zmysle ústavy žena, ktorá vychovala tri deti, má mať dôchodkový 61 rokov a 6 mesiacov. V tabuľke, ktorú navrhla vládna koalícia, má dôchodkový vek 61 rokov a 10 mesiacov. Chcú ju obrať o 4 mesačné dôchodky.

Poslanci SPOLU nesúhlasili so zmenou ústavy. “Navyše, drastické a časté zásahy do dôchodkového systému škodia súčasným aj budúcim dôchodcom. Avšak, ústavu je potrebné dodržiavať,” dodal J. Mihál.

Zdieľať

Nemecký ZEW indikátor ekonomického sentimentu v septembri oproti augustu výrazne vzrástol o 21,6 bodu (na -22,5 bodu). Vrátil sa tak na svoju júnovú úroveň, no je už takmer tri roky výrazne pod úrovňou dlhodobého priemeru (21,5 bodu).

Hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie kleslo (o 6,4 bodu na -19,9 bodu), čo je najnižšia úroveň od mája 2010, upozornila Národná banka Slovenska.

„Nárast indikátora neznamená, že je vývoj nemeckej ekonomiky na nasledujúcich 6 mesiacov jednoznačný – výhľad ekonomiky je naďalej podľa úrovne indikátora negatívny,“ uviedla NBS.

Nenaplnili sa však očakávania finančných expertov o zintenzívnení obchodného konfliktu medzi USA a Čínou a pretrváva nádej, že sa bude dať vyhnúť brexitu bez dohody.

Aj napriek zlepšeniu je v treťom štvrťroku priemerná hodnota ZEW výrazne pod úrovňou predchádzajúceho kvartálu. Indikuje tak riziko možného poklesu ekonomiky aj v treťom štvrťroku.

Zdieľať

Sme rodina tvrdí, že „nespravodlivý výpočet“ odchodu do dôchodku sa týka 111-tisíc žien. Petra Krištúfková oznámila, že podali pozmeňovací návrh, ktorý problém odstráni.

Od 1. júla začal platiť ústavný zákon, ktorý rieši dôchodkový strop. Dôchodkový vek na Slovensku sa ústavne zastropoval na 64 rokov. Ženy zároveň pôjdu do dôchodku skôr za výchovu dieťaťa.

Krištúfková však upozornila, že súčasná právna úprava neakceptuje ústavný zákon a približne 111-tisíc žien je v tejto súvislosti diskriminovaných. Ženám narodeným v rokoch 1958, 1959 a 1960 sa podľa nej neodpočítava za každé dieťa šesť mesiacov.

Ani pozmeňovací návrh predložený na parlamentnom sociálnom výbore poslancom Ľubomírom Vážnym, ktorého súčasťou bola tabuľka, fixne definujúca vek odchodu do dôchodku, podľa jej slov nevyriešila spôsobenú nespravodlivosť voči tejto skupine žien.

„Nie je jasné, podľa akého kľúča bola táto tabuľka vyhotovená, keď ústavný zákon jasne hovorí: odpočet na každé vychované dieťa je 6 mesiacov,“ podotkla Krištúfková.

Zároveň skonštatovala, že hnutie Sme rodina predkladá do parlamentu pozmeňujúci návrh, „ktorého súčasťou je nová fixná tabuľka, ktorá spravodlivo odpočítava šesť mesiacov za každé vychované dieťa“. (tasr)

Zdieľať

Prvý dodávateľ elektriny oznámil výrazné zvýšenie cien

Domácnostiam na budúci rok výrazne stúpne cena elektriny. Predajca Magna Energia zvýši cenu silovej elektriny o takmer 24 %, schválil mu to regulačný úrad. Celková cena, ktorá zahŕňa aj iné poplatky, stúpne zhruba o 10 %.

Ceny elektriny budú zvyšovať aj ďalší predajcovia vrátane veľkých firiem, ako sú ZSE, VSE a SSE. Dôvodom je výrazný nárast ceny takzvanej silovej elektriny, ktorú obchodníci nakupujú na burze.

Širší pohľad: V prvom polroku 2019 bola priemerná cena na Pražskej energetickej burze 52 eur, rok predtým 40 eur. Pri výpočte cien na ďalší rok sa vychádza práve z vývoja medzi týmito dvomi obdobiami.

Nárast ceny je v súlade s očakávaniami. Ceny na burze totiž postupne rastú už od roku 2016. Dôvodom je najmä rast cien emisných povoleniek, ktoré si musia kupovať výrobcovia elektriny, takže im zvyšujú náklady.

Magna Energia podľa svojho vyjadrenia zvýši ceny pre všetkých odberateľov zo 48 na 60 eur za MWh.
Väčší zákazníci, medzi ktorými sú najmä firmy, sa zvyšovania cien až tak báť nemusia. Ceny sa im totiž menia na základe trhového princípu, neurčuje ich regulačný úrad.

Kedy padne rozhodnutie: O celkovej cene pre domácnosti a ďalších menších odberateľov bude rozhodovať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na konci roka. Celková cena obsahuje aj iné poplatky, ktoré pokrývajú najmä distribúciu a prenos elektriny a dotácie pre uhoľné bane a obnoviteľné zdroje. Niektoré z nich sa môžu aj znižovať.

Celková regulovaná cena na budúci rok sa podľa odhadov zvýši približne o 10 percent.

Zdieľať

Danko zopakoval, že cigarety a alkohol sa s podporou SNS zdražovať nebudú. Od ministra financií Kamenického skôr očakáva, že bude riešiť platový nepomer úradníkov vo vysokých funkciách – napríklad že úradníci v NBS zarábajú viac ako predseda parlamentu či vlády.

Zdieľať

Koaličná rada, na ktorej by sa mal zúčastniť aj minister financií kvôli štátnemu rozpočtu, by podľa Danka mohla byť vo štvrtok alebo v piatok. „Verím, že to pragmaticky uzavrieme tak, aby budúci štátny rozpočet zbehol v Národnej rade bez problémov,“ uviedol šéf SNS.

Zdieľať

EK povolila Nemcom veľkú energetickú rošádu. Musia však predať aktíva v Česku aj Maďarsku

E.ON môže prevziať časť majetku konkurenčnej firmy innogy, rozhodla Európska komisia. Podmienkou je, že splní viaceré podmienky, ku ktorým patrí predaj aktív v Nemecku, Česku a Maďarsku. Na Slovensku transakcia dostala zelenú.

Komisia pristúpila na návrh, ktorý jej predložil samotný E.ON.

„Záväzky, ktoré E.ON ponúkol, zabezpečia, že fúzia nebude viesť k menšiemu výberu a vyšším cenám na trhoch, kde tieto firmy pôsobia,“ cituje Reuters európsku komisárku pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovú.

Čo musia predať:

  • väčšinu teplárenského biznisu E.ON v Nemecku, upustí od prevádzky 34 elektrických nabíjacích staníc na diaľničných ťahoch;
  • časť maloobchodného elektrárenského portfólia E.ON na maďarskom trhu;
  • plynárenské a elektrárenské aktivity innogy v Česku.

E.ON kupuje majetok innogy v rámci zložitej dohody s materskou energetikou RWE. Plynom a elektrinou bude po novom zásobovať okolo 50 miliónov zákazníkov po celej Európe.

Ako si podelia aktivity:

  • E.ON bude pôsobiť prevažne v distribúcii a maloobchodnom predaji elektriny a plynu.
  • RWE sa sústredí na veľkoobchod s elektrinou, chce byť silným hráčom na trhu obnoviteľných zdrojov energie.

RWE už skôr získala od EK povolenie na prevzatie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a jadra od E.ON, čo je tiež súčasťou celej transakcie.

Čo s tým má SPP:

O firmy RWE na Slovensku, v Česku a Maďarsku prejavil záujem stratový Slovenský plynárenský priemysel (SPP) pod kontrolou štátu.

Na Slovensku RWE ovláda distribútora elektriny Východoslovenskú energetiku (VSE), E.ON zasa Západoslovenskú energetiku. Majú v nich 49 percent akcií a manažérsku kontrolu. Pod VSE patrí ešte obchodník s plynom innogy Slovensko.

SPP by vyhovovalo, keby Brusel nariadil dvom nemeckým koncernom predať aj slovenské aktíva niekomu tretiemu. Takto rozhodol v prípade českého a maďarského biznisu.

O slovenské dcérske firmy RWE by sa potom mohol uchádzať SPP. Európska komisia však E.ON-u dovolila, aby prevzal všetky slovenské aktíva RWE.

Nový investor českej časti innogy bude známy v budúcom roku, cituje ČTK hovorcu innogy ČR Martina Chalupského.

Kritické reakcie

Kritici verdiktu Európskej komisie sa obávajú, že E.ON bude mať napriek predaju viacerých aktív príliš silnú pozíciu na niektorých trhoch, čo môže viesť k rastu koncových cien energií.

Podmienky EK boli príliš mierne, mieni Udo Sieverding zo spotrebiteľskej centrály v najľudnatejšej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko.

E.ON sa totiž nemusí vzdať napríklad podielov v mestských firmách alebo v regionálnych predajcoch elektriny.

„Konkurencia a inovácie pôjdu bokom,“ tvrdí predajca ekologického plynu a elektriny Lichtblick. Verdikt komisie podľa tejto firmy povedie k zásadným zmenám na nemeckom energetickom trhu.

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP