Matúš Zdút
Slovensko patrí v dostupnosti bývania medzi najhoršie krajiny v EÚ. Podľa najnovšieho vydania rebríčka Property Index od spoločnosti Deloitte potrebujú obyvatelia našej krajiny na kúpu priemerného bytu s rozlohou 70 štvorcových metrov až 14 celoročných platov. To je oproti predchádzajúcemu prieskumu nárast o 1,4 ročného platu.
Čoraz viac obyvateľov vyspelých krajín žije v podnájme, v Nemecku a vo Švajčiarsku už viac ako polovica. Na Slovensku sme stále nastavení tak, že chceme bývanie vlastniť. Prieskum UniCredit Bank ukázal, že viac ako polovica mladých vo veku do 26 rokov by chcela vlastniť nehnuteľnosť. Zároveň až 53 percent mladých v tomto veku ešte stále žije s rodičmi.
Ambície mnohých narážajú na realitu. Rozprávali sme sa s mladými ľuďmi, ktorí si v poslednom čase hľadali bývanie. V jednom prípade sa to skončilo kúpou bytu – ale s veľkou pomocou rodičov.
Zároveň sme sa pýtali politických strán, aké kroky by podnikli v parlamente, aby sa dostupnosť bývania zlepšila.
Daniela z Popradu: Vlastný byt si kúpim, až keď sa raz upíšem nejakému korporátu
Daniela žije v Poprade, má 32 rokov, magisterský titul a pracuje pre záujmové združenie, ktoré sa venuje inteligentnému rozvoju miest a regiónov Slovenska.
„Odkedy som sa v roku 2015 vrátila zo štúdia v Poľsku, niekde v hlave som mala myšlienku samostatného bývania. Po škole som na to nemala peniaze, tak som ju na chvíľu odložila,“ hovorí Daniela.
V roku 2021 si začala všímať nespočetné bilbordy a internetové reklamy na novovznikajúce developerské projekty. „Zaujal ma jeden konkrétny byt v dobrej lokalite, čo bola možno aj chyba, pretože som sa už nevedela pozerať na iné,“ uznáva Daniela.
V ceste za snom o vlastnom bývaní Daniela navštívila štyri banky. „Naivne som si myslela, že najviac mi pomôže banka, kde som klientom,“ spomína. Aj tam a aj v troch ďalších bankách ju však odmietli. „Bývať v jednoizbovej komôrke som si nevedela predstaviť a cena aj takého variantu sa vtedy pohybovala niečo okolo 100-tisíc,“ vysvetľuje.
Daniela spätne priznáva, že nemala presnú predstavu o tom, ako to s hypotékami chodí. „Mala som predstavu ako z reklamy. Prídem do banky, poviem, koľko potrebujem, banke síce budem dlžná do konca života, ale odídem odtiaľ s potrebnou sumou,“ hovorí.
Až pri rozhovoroch s poradcami v bankách sa dozvedela o ukazovateli celkovej zadlženosti (DTI – Debt to Income). Ten sa v praxi používa od roku 2018, odvtedy banky môžu klientom poskytnúť úver vo výške maximálne 8-násobku ich čistého ročného príjmu. DTI v kombinácií s cenami priemernej nehnuteľnosti, ktoré presahujú 14-násobok ročného platu, znamená, že pre mnohých ľudí je fakticky nemožné získať úver na bývanie.
Developeri majú povinnosť k bytu postaviť minimálne jedno parkovacie miesto, a ak chcela Daniela kúpiť svoj vysnívaný byt, musela zaplatiť aj za miesto na auto, ktoré nevlastní. „Mohol byť o 15-tisíc lacnejší, ak by som si nemusela prikúpiť parkovacie miesto. Zvýšilo by to moje šance s hypotékou,“ hovorí.
Daniela má kde bývať, v meste žijú aj jej rodičia, s ktorými má dobrý vzťah. Navyše je zamestnaná a vie si dovoliť podnájom. Prečo potom chcela vlastný byt?
„Bývanie som chcela vlastniť, pretože mám pocit, že minimálne v Poprade nájomníci splácajú v cene nájmu majiteľom bytov ich hypotéky. Nájom mi nepripadá o nič lacnejší od hypotéky,“ vysvetľuje.
Pri rozhovoroch s inými ľuďmi navyše cíti aj spoločenskú stigmu. „Keď poviem, že bývam po tridsiatke s rodičmi, veľakrát vidím zdvihnuté obočia a cítim sa zahanbene, že som nebola schopná sa osamostatniť,“ hovorí.
Napokon predsa zostala bývať s rodičmi a hovorí, že je šťastná. „Dohodli sme sa na veľmi prijateľnom nájme a dom, ktorý rodičia postavili, je dostatočne veľký, aby sme sa v ňom dokázali nestretávať, ak chceme,“ dodáva.
Daniela pracuje v treťom sektore a vzhľadom na DTI a vysoké ceny sa nateraz zmierila s tým, že vlastné bývanie mať nebude. Možno sa jej podarí našetriť viac peňazí, ak sa niekedy v budúcnosti rozhodne „upísať nejakému korporátu“.
Matej zo Žiliny: Bol som ochotný ísť aj do 5-percentného úroku. Taká je doba.
Matej je 23-ročný finančný poradca, ktorý dostal od banky hypotéku s úrokom 4,69 percenta na kúpu bytu v Žiline, aj keď sám uznáva, že momentálne „na to nie je úplne dobrý čas“. Jediný dôvod, prečo sa to rozhodol aj tak urobiť je, že ho dostane za výrazne nižšiu cenu – kupuje ho od svojich rodičov.
Matej má lepšiu prácu ako výrazná väčšina mladých Slovákov, vie veľa o procese vybavovania hypotéky a na nehnuteľnosť dostal viac ako 40-percentnú zľavu.
Napriek tomu, že mal pri kúpe bytu mnohé mimoriadne výhody, vybaviť hypotéku ani preňho nebolo jednoduché.
„V prvej banke ma odmietli, pretože som mladý a ešte aj podnikateľ,“ hovorí. Na druhý pokus v inej banke mu už úver dali, aj keď s trochu vyšším úrokom, ako dúfal. „Dúfal som, že to bude do 4,5 percenta, bol som však ochotných ísť až po päť percent, pretože taká je dnes proste realita,“ vysvetľuje.
Matej svojim klientom radí, aby s kúpou nehnuteľnosti počkali aspoň pol roka, pretože očakáva, že ceny budú klesať a zároveň že úrokové sadzby porastú maximálne o 0,2 percenta. „Najnižšia sadzba, ktorú môže klient aktuálne získať, je 3,8 percenta, takže 4 percentá nie sú až taký veľký rozdiel. Byt potom môžu kúpiť pokojne aj o 15-tisíc eur lacnejšie, čo je celkom dosť,“ vraví.
Šošana z Košíc prišla do Bratislavy: Teraz som v podnájme. Čo však potom, keď budem chcieť deti?
Šošana je z Košíc a pracuje ako výskumníčka raného detstva v rómskych komunitách.
Na Masarykovej univerzite v Brne študovala žurnalistiku a psychológiu, už po prvom semestri sa rozhodla venovať sa naplno psychológii. V roku 2016 získala štipendium na univerzite v Nebraske v Spojených štátoch. Po návrate z Ameriky stážovala v Centre včasnej intervencie v Košiciach.
Rozhodla sa presťahovať do Bratislavy a od začiatku bola rozhodnutá si byt prenajímať, kým nezistí, či chce zostať v hlavnom meste žiť.
Šošana vraví, že videla stovky inzerátov, kým našla dvojizbový byt do 750 eur za mesiac. Drahších bytov videla veľa, aj tak hovorí, že napokon nebol až taký veľký problém nájsť taký, ktorý by jej vyhovoval. Najväčší problém bol, že má psa. Mnohé inzeráty nedovoľovali zvieratá.
A veľa z prenajímajúcich odmietalo aj deti, čo ju prekvapilo. „Keby som mala dieťa, tak si nedokážem predstaviť, ako by som si v Bratislave našla bývanie,“ hovorí.
Šošana si chce v budúcnosti založiť vlastnú rodinu, a ak zostane žiť v Bratislave, chce tam vlastné bývanie. „Zdá sa mi oveľa jednoduchšie byť vo svojom a urobiť si všetko podľa seba ako si prenajímať,“ hovorí.
Vlastný byt chce, hoci si aj uvedomuje, že v západných krajinách takto uvažuje čoraz menej jej rovesníkov. „Na Západe je myšlienka vlastnenia bytu už taký prekonaný koncept. V mnohých krajinách sa nad tým takto neuvažuje. Ja sa však neviem vzdať tej myšlienky, že si raz kúpim niečo svoje.“
Sľuby pred voľbami: hypotéky budú dostupnejšie, byty budú lacnejšie
Sergej Kára z Progresívneho Slovenska hovorí, že ak sa dostanú do vlády, zrýchlia stavebné konania a ceny bytov pôjdu dole. Hovorí tiež, že hypotéky budú dostupnejšie vďaka tomu, že štát bude dávať úvery s nekomerčným úrokom. Najchudobnejším chcú prispieť na bývanie.
Kamil Šaško z Hlasu hovorí o štátnej bonifikácii úrokov na hypotékach, podpore stavebného sporenia a o úveroch s minimálnym úrokom pre nízkopríjmové domácnosti.
Jozef Hajko z KDH hovorí o koncepte družstevného bývania ako v Rakúsku, družstevník by si mohol byt odkúpiť byt do osobného vlastníctva.
Miro Kollár z Demokratov zasa hovorí, že zvýšia daňový bonus pri hypotékach mladých ľudí či zavedú príspevok na bývanie, ktorý nebude súčasťou dávok v hmotnej núdzi.
Politickým stranám sme položili tri otázky:
- Čo je podľa vás najvýraznejší faktor, prečo je bývanie na Slovensku nedostupné?
- Aké opatrenia by ste podnikli vo vláde alebo v parlamente, aby sa dostupnosť bývania zlepšila?
- Mala by sa podľa vás slovenská vláda snažiť, aby každá rodina mohla vlastniť svoje bývanie, alebo sa skôr sústrediť na to, aby bolo čo najviac dostupné nájomné bývanie?
Nasledujú celé odpovede strán:
Progresívne Slovensko
Odpovedá odborník PS na sociálne politiky a dostupnosť bývania Sergej Kára
Čo je podľa vás najvýraznejší faktor, prečo je bývanie na Slovensku nedostupné?
Slovensko je druhá najhoršia krajina v EÚ z hľadiska trvania stavebných konaní. Horší od nás je už len Cyprus. Tým, že výstavba tak dlho trvá a ľudia potrebujú bývať, ceny rastú do obrovských výšok. Aj vďaka tomu sme dnes krajinou, kde je najdrahšie bývanie v celej Európe v pomere k zárobku. Na nákup priemerného bytu musia Slováci v priemere minúť až 14 celoročných platov.
Bývanie sa tak so stúpajúcimi úrokmi hypoték stáva jednou z najkrízovejších spoločenských tém, ktorá je zároveň značne prehliadaná.
Aké opatrenia by ste podnikli vo vláde alebo v parlamente, aby sa dostupnosť bývania zlepšila?
V zásade naše opatrenia môžeme rozdeliť do dvoch oblastí. Na tie, ktoré pomôžu s dostupnosťou bývania vo všeobecnosti skoro každému, a na tie, ktoré adresne pomôžu tým najzraniteľnejším.
Medzi tie všeobecné patrí hlavne urýchlenie výstavby vďaka zmenám v stavebnom zákone, čo v konečnom dôsledku zníži ceny, pretože sa zmení pomer medzi ponukou a dopytom.
Ďalšou novinkou budú naše stavebné spoločenstvá. Ľudia sa budú môcť spojiť a postaviť si vlastné bývanie oveľa lacnejšie, čo funguje napríklad susednom v Rakúsku.
Dostupnejšími spravíme aj hypotéky, a to vďaka úverom od štátu s nekomerčným úrokom. Zavedieme aj možnosť predĺžiť si splatnosť úverov pri skokovom náraste úrokov.
Pre najzraniteľnejších ľudí zavedieme jedno z najkľúčovejších opatrení nášho programu – samostatný príspevok na bývanie. Vďaka nemu si ľudia dokážu bývanie udržať. Napríklad matka samoživiteľka s mzdou 700 eur v hrubom má dnes cenu nájmu 400 eur. Vďaka príspevku na bývanie by dostala 180 eur. Ľudia v podobných situáciách nutne potrebujú adresnú pomoc, ktorú dnes nemajú. Chceme a dokážeme pomáhať adresne, pretože je to zodpovedné aj k verejným financiám. V posledných rokoch dali najrôznejšie atómovky a plošné rozdávanie peňazí štátnemu rozpočtu poriadne zabrať.
V neposlednom rade výrazne podporíme aj výstavbu nájomných bytov na obecnej úrovni, pretože dnes mestá a obce sú jedinými verejnými subjektmi, ktoré úspešne dokážu byty stavať a zároveň ich adresne prideľovať. To sa nám podarí vďaka pružnejším príspevkom od Štátneho fondu pre rozvoj bývania.
Mala by sa podľa vás slovenská vláda snažiť, aby každá rodina mohla vlastniť svoje bývanie, alebo sa skôr sústrediť na to, aby bolo čo najviac dostupné nájomné bývanie?
V prvom rade musí byť v téme bývania štát pre ľudí spoľahlivým partnerom. To, ako sa nám na Slovensku žije, závisí do veľkej miery aj od toho, ako sa nám býva. Získať alebo udržať si bývanie je jednou z najdôležitejších tém. Bývanie preto musí byť dostupnejšie – či už vlastnícke, alebo nájomné.
Slovensko bolo doteraz krajinou, ktorá mala najvyšší podiel vlastníckeho bývania oproti nájomnému. To sa však postupne mení a nájomné bývanie tak bude dôležitou oblasťou, ktorej musíme venovať pozornosť a podporiť ju aj kľúčovými opatreniami z nášho programu. Myslíme na budúcnosť, o čom svedčí aj náš program v téme bývania, ktorý patrí k najkomplexnejším spomedzi všetkých politických strán.
Kresťanskodemokratické hnutie
Odpovedá ekonomický expert KDH Jozef Hajko
Čo je podľa vás najvýraznejší faktor, prečo je bývanie na Slovensku nedostupné?
Hlavnými dôvodmi sú pomalá výstavba nových bytov, za čím je napríklad nedostatok vhodných pozemkov či byrokraticky náročný proces povoľovania výstavby, a slabá finančná vybavenosť záujemcov o bývanie – v porovnaní s ich príjmami sú ceny nehnuteľností všeobecne vysoké. Osobitným problémom je nedostatok nájomných bytov, čo zas súvisí s privatizovaním bytového fondu v 90. rokoch minulého storočia a s pretrvávajúcou tendenciou obyvateľov Slovenska nehnuteľnosť skôr vlastniť ako si ju prenajímať. Preto máme na Slovenskú iba pár percent bytov, ktoré sú nájomné.
Aké opatrenia by ste podnikli vo vláde alebo v parlamente, aby sa dostupnosť bývania zlepšila?
Treba dôsledne využívať alebo vylepšiť nástroje, ktoré tu už máme – napríklad Štátny fond rozvoja bývania, hypotéky pre mladých. KDH prichádza s novým pilierom, ktorým je družstevné bývanie. Pre záujemcov by bol finančne výhodnejší ako súčasné komerčné formy. Družstevník by si mohol byt odkúpiť byt do osobného vlastníctva. Očakávame ústretovosť vlády a spoluprácu s bankami. Tu sa dajú zúročiť overené postupy zo zahraničia.
Tento model funguje napríklad v Rakúsku. Musíme urýchliť výstavbu bytov a domov, preto treba spružniť povoľovacie konanie na výstavbu, prehodnotiť, či toto nový stavený zákon skutočne umožní. Štát by sa mal v obciach v prospech samospráv zbaviť majetku, ktorý by mohol slúžiť na výstavbu bytov a domov. Treba zrýchliť sceľovanie pozemkov v katastroch a súčasne upraviť dedičský zákon, aby sa vlastníctvo ďalej nedrobilo. Osobitnou kategóriu sú rekonštrukcie starších rodinných domov, ktoré by mohli priniesť nové príležitosti na bývanie. V tomto navrhuje KDH realizovať masívny program rekonštrukcie 30-tisíc domov ročne s nenávratným príspevkom až do 20-tisíc eur.
Mala by sa podľa vás slovenská vláda snažiť, aby každá rodina mohla vlastniť svoje bývanie, alebo sa skôr sústrediť na to, aby bolo čo najviac dostupné nájomné bývanie?
Slovenská vláda by mala motivovať domácnosti na výstavbu nových a rekonštrukciu existujúcich nehnuteľností určených na bývanie. Rovnako by mala motivovať developerov a samosprávy na výstavbu nájomných a sociálnych bytov, podporovať rezidenčné programy pre zdravotníkov a učiteľov. Pri rozumnej politike by sa súkromný sektor pridal. Schému na výstavbu nájomných bytov, ktorú prijala pri výstavbe nájomných bytov predchádzajúca vláda, treba prehodnotiť a vytvoriť takú, ktorá by otvárala dvere širokému okruhu záujemcov o výstavbu. Podiel nájomného bývania treba na Slovensku určite zvyšovať. Družstevná forma výstavby, do ktorej sa budú môcť zapájať i samosprávy, by tomu určite pomohla. Práve družstevné byty by sa mohli stať pre samosprávy zdrojom na rázne rozširovanie nájomného a sociálneho segmentu bývania.
Hlas
Odpovedá tieňový minister hospodárstva Kamil Šaško.
Čo je podľa vás najvýraznejší faktor, prečo je bývanie na Slovensku nedostupné?
Reálne sú za nízkou dostupnosťou bývania veľmi zdĺhavé procesy stavebných konaní, ktoré neumožňujú stavať byty a domy v intenzite a rýchlosti, ako obyvatelia vyžadujú, a, samozrejme, v súčasnosti aj neúnosné úroky na hypotékach, ktoré celý trh s bývaním rozkývali, a keď efektívne nezasiahne vláda, bude veľmi dlho trvať, kým sa dostanú výdavky na bývanie do rovnováhy s kúpnymi cenami nehnuteľností na bývanie.
Aké opatrenia by ste podnikli vo vláde alebo v parlamente, aby sa dostupnosť bývania zlepšila?
V prvom rade musíme umožniť stavať byty a domy v reálnom čase. Ceny nehnuteľností v poslednom období neúmerne rástli a ani v súčasnosti sa radikálne neznižujú, aj keď úroky na hypotékach rekordne rastú, práve preto, že nové byty a domy nie sú. Zrýchlenie stavebného konania je preto prioritou, aby sa ponuka bývania na Slovensku prispôsobila dopytu zo strany obyvateľov.
Ďalšou nemenej dôležitou oblasťou sú náklady na financovanie kúpy vlastného bývania. Úroky na hypotékach rekordne rastú, pričom reálne alternatívne možnosti financovania štát nepodporuje. Mali by sme sa vrátiť k štátnej bonifikácii úrokov na hypotékach, významnej podpore stavebného sporenia a k poskytovaniu úverov s minimálnym úrokom pre nízkopríjmové domácnosti prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Tieto tri opatrenia by sme mali implementovať súčasne aby sme slovenským domácnostiam dali viaceré možnosti, ako udržateľne financovať svoju nehnuteľnosť. Súbežnou implementáciou týchto troch nástrojov vytvoríme medzi nimi konkurenčné prostredie, ktoré v konečnom dôsledku bude na prospech ľudí, pretože zlacní financovanie vlastného bývania.
Mala by sa podľa vás slovenská vláda snažiť, aby každá rodina mohla vlastniť svoje bývanie, alebo sa skôr sústrediť na to, aby bolo čo najviac dostupné nájomné bývanie?
Štát by mal v tejto oblasti vytvoriť prostredie na rozširovanie ponuky bývania tak na kúpu, ako aj na prenájom. Nevytvárajme dojem, že vláda má vedieť najlepšie, ako chcú naši obyvatelia bývať.
Mali by sme mať relevantnú ponuku regulovaného nájomného bývania, ktoré by mali poskytovať samosprávy podľa svojich preferencií. Na rozvoj regulovaného nájomného bývania by sme mali poskytnúť samosprávam financovanie, napríklad formou využitia Štátneho fondu rozvoja bývania.
Taktiež by sme mali podporovať súkromnú a developerskú výstavbu bývania, a to uvoľnením a zrýchlením procesu schvaľovania stavebných povolení. V tomto ohľade je dôležité implementovať podporu viacerých alternatívnych foriem financovania kúpy a súkromnej výstavby bývania, a to štátnou bonifikáciou úrokov na hypotékach, zavedením úverov na bývanie s minimálnym úročením zo Štátneho fondu rozvoja bývania a podporou stavebného sporenia.
Demokrati
Odpovedá podpredseda strany Miroslav Kollár
Čo je podľa vás najvýraznejší faktor, prečo je bývanie na Slovensku nedostupné?
- Jeden z najnižších podielov nájomných bytov v štruktúre bývania v krajinách EÚ;
- znižujúca sa dostupnosť hypotekárnych úverov v dôsledku inflácie a rastu úrokových sadzieb; nedostupnosť sociálneho a prestupného bývania v potrebnej šírke – z hľadiska počtu bytov aj regionálnej distribúcie.
Aké opatrenia by ste podnikli vo vláde alebo v parlamente, aby sa dostupnosť bývania zlepšila?
- Zrovnoprávnenie postavenia a podmienok ostatných poskytovateľov nájomného bývania (napríklad samosprávy) s dnes zvýhodnenými aktérmi Holého/Kollárovej schémy nájomných bytov;
- zvýšenie dostupnosti financovania výstavby nájomných bytov;
- z praktických opatrení v sociálnej oblasti týkajúcej sa bývania:
1. zavedieme príspevok na bývanie, ktorý nebude súčasťou dávok v hmotnej núdzi;
2. zvýšime daňový bonus pri hypotékach mladých ľudí, respektíve znovu zavedieme spravodlivejšie nastavený štátny príspevok na hypotéky mladých.
Mala by sa podľa vás slovenská vláda snažiť, aby každá rodina mohla vlastniť svoje bývanie, alebo sa skôr sústrediť na to, aby bolo čo najviac dostupné nájomné bývanie?
- Prioritou je systém viacstupňového nájomného a sociálneho bývania, ktoré umožní väčšiu flexibilitu aj z hľadiska sťahovania za prácou, ale aj z hľadiska riešenia adekvátnych životných podmienok marginalizovaných skupín a ľudí bez domova.
- Z praktických opatrení v sociálnej oblasti týkajúcej sa bývania:
- zvýšime daňový bonus pri hypotékach mladých ľudí, respektíve znovu zavedieme spravodlivejšie nastavený štátny príspevok na hypotéky mladých;
- zavedieme príspevok na bývanie, ktorý nebude súčasťou dávok v hmotnej núdzi.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Dnes na DennikE.sk
