Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Z neznámeho lekára sa za Smeru z peňazí štátnej poisťovne stal majiteľ viacerých kliník (+video)

Podpredseda Siete Miroslav Beblavý. Foto – TASR
Podpredseda Siete Miroslav Beblavý. Foto – TASR

Aktualizované 18:55 – Opozičný poslanec Miroslav Beblavý (Sieť) zverejnil, ako sa darilo lekárovi za vlády Smeru. Ročne dostane zo štátnej poisťovne toľko, čo by bol ročný plat pre 250 sestier.

Podnikanie lekára Pavla Kostku vyzerá ako veľmi úspešný biznis príbeh. Teda najmä po tom, čo do vlády nastúpil Smer. Popis jeho podnikania zverejnil opozičný poslanec Miroslav Beblavý zo Siete.

Lekár po nastúpe vlády Smeru viacnásobne zvýšil svoje tržby a štátna poisťovňa mu platila nielen omnoho viac, ale aj za výkony, ktoré súkromné poisťovne vôbec nehradia. Kostka zabezpečuje zdravotnú starostlivosť v oblasti FBLR, teda fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia.

Najneskôr od roku 2008 Kostka vlastní ordináciu v Spišskej Belej. V roku 2010 mala jeho firma tržby menej ako 50-tisíc eur ročne a nulový zisk.

Video: Beblavý: Masér získal vďaka Smeru plat 250 sestier
autor: Martina Pažitková

Kostkovi sa začalo výrazne dariť, keď na ministerstvo zdravotníctva nastúpila Zuzana Zvolenská, ktorá za šéfa štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne dosadila Marcela Foraia.

Majiteľ kliniky Pavol Kostka poslal podvečer stanovisko, v ktorom píše, že „nárast objemu prostriedkov preplácaných poisťovňou súvisel s rastom počtu pacientov“. Tých má mať v súčasnosti 45-tisíc.

Portál tvnoviny.sk však zverejnil, že autorom dokumentu, ktorý poslal je Mária Trošková, asistentka predsedu vlády Roberta Fica.

Foto TV Markíza
Foto TV Markíza

„Podľa informácii, ktoré máme k dispozícii, MUDr. Kostka poslal svoju reakciu na poslanca Beblavého viacerým médiám ako aj viacerým verejným inštitúciám, vrátane Kancelárie predsedu vlády. Kategoricky odmietame, že by Mária Trošková písala alebo upravovala spomínané stanovisko a konštrukciu TV Markíza považujeme za smiešnu fabuláciu,“ reagovala hovorkyňa predsedu vlády Roberta Fica Beatrice Szabóová.

Údaje o hospodárení ako ich uvádza Beblavý označil za nepravdivé, svoje čísla však nezverejnil. V stanovisku píše, že ak bude Beblavý „vo svojich nezmyselných a nepravdivých útokoch pokračovať“, klinika sa s ním bude súdiť o ochranu dobrého mena.

„Na predvolebnej kampani mimoparlamentnej strany Sieť sa ministerstvo zdravotníctva zúčastňovať nebude,“ reagovalo ministerstvo. Už neraz sa podľa nich potvrdilo, že vyjadreniam poslanca Beblavého chýbajú akékoľvek argumenty alebo znalosť veci. Na otázku, či minister alebo jeho rodinní príslušníci chodia k doktorovi Kostkovi, ministerstvo povedalo, že nie.

Denník N oslovil aj bývalú ministerku Zuzanu Zvolenskú, zatiaľ na SMS neodpovedala.

Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá zmluvy lekárovi dala, hovorí, že si chce Beblavý nahnať politické body. „VšZP vždy platila za preukázateľne poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencom, čo aj v tomto prípade potvrdili samotní poistenci, ktorých VšZP oslovila v rámci kontroly,“ dodala poisťovňa. Generálny riaditeľ nevyužíva služby tohto poskytovateľa ani jeho rodinní príslušníci,“ tvrdí poisťovňa. Uprednostňuje fitness centrum,“ dodala.

Ako mu rástli zisky

Mimoriadna je ziskovosť Kostkovho podnikania. Zatiaľ čo v roku 2012 mal zisk 8720 eur, v roku 2014 to už bolo 795 745 eur, teda stonásobne viac. „V percentách je to 10-tisíc percent,“ povedal opozičný poslanec.

Jeho tržby začali rásť: 

  • v roku 2012 na  140 756 eur
  • v roku 2014 na 1 456 451 eur.

„Za rok 2015 sa pravdepodobne opäť zdvojnásobili,“ povedal Beblavý.

Kostka si otvoril ďalšie kliniky – v Bratislave, v Nitre, v Žiline a v Banskej Bystrici. Jeho tržby a zisky však rástli najmä vďaka zmluve so štátnou poisťovňou. Tá si od neho objednala omnoho viac výkonov než predtým.

„Zmluvný objem zo VŠZP vzrástol od roku 2012 21-násobne, teda o 2100 percent. Aktuálne má Všeobecná zdravotná poisťovňa zazmluvnené kliniky Pavla Kostku na sumu 3 229 092 eur ročne. Na každú kliniku má od tejto poisťovne objednané výkony približne za polmilióna eur alebo viac. Na porovnanie – Dôvera mu platí 84-tisíc eur ročne na dve prevádzky,“ zistil Beblavý.

Opozičný poslanec za tým vidí záujem politiky. Napríklad, keď chcel Kostka otvoriť kliniku v Nitre, získal mestské priestory. A to na žiadosť primátora Jozefa Dvonča (Smer).

„Stalo sa tak bez súťaže na základe osobitného paragrafu v zákone, ktorý to umožňuje v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Primátor Dvonč na zastupiteľstve povedal, že ho osobne oslovila ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská (Smer) a požiadala ho o vybavenie priestorov,“ povedal Beblavý.

Aj iné polikliniky dostali podľa neho priestory napríklad vo Fakultnej nemocnici v Žiline alebo u trenčianskych hygienikov, ktoré patria pod ministerstvo zdravotníctva.

Platia, za čo iní nie

Nielen prenájmy priestorov, ale najmä vysoké platby pomohli lekárovi zvýšiť tržby aj zisky. Štátna poisťovňa jeho klinikám platí aj to, čo iné poisťovne nie. „Dôvera klinike Kostka prepláca od dvoch do päť eur za jeden masážny výkon. Najviac – vyše päť eur – platí za dlhý a náročný výkon – manuálnu drenáž lymfy v trvaní 45 minút. Z toho nikto nevyrobí takmer miliónový zisk ročne,“ upozorňuje Beblavý.

Štátna Všeobecná mu totiž preplácala výkon, ktorý mal len on. Získal samostatný, unikátny kód výkonu zdravotnej starostlivosti pod názvom „cielená dlhodobá terapia – CDT00“. „Inými slovami, štátna VŠZP platila Kostkovi za niečo, za čo neplatí nikomu inému na svete,“ dodáva opozičný poslanec.

V zmluve s poisťovňou je napísané, že ide o zhruba trojhodinovú procedúru, počas ktorej sa robí viac výkonov, ktoré sa bežne robia samostatne. „Jeho zabalenie do nového šatu však umožnilo Všeobecnej zdravotnej poisťovni platiť Kostkovi za štandardné výkony na úkor ostatných poistencov horibilné sumy,“ hovorí Beblavý.

Ak sa to prepočíta – za trojhodinový úkon si v poisťovni vyúčtovala klinika 45 eur. Od pacienta si vypýtali desať. Dovedna dostali 55 eur. Ak by si rovnaký výkon u Kostku v Bratislave objednal poistenec Unionu alebo Dôvery, nedostala by podľa Beblavého klinika od poisťovne nič a od pacienta by si pýtala dvadsať eur.

Štátna poisťovňa však namieta, že tento kód zazmluvnila ešte v čase, keď ju viedol za bývalej vlády nominant KDH Marian Faktor. „Súčasný generálny riaditeľ Miroslav Vaďura krátko po svojom nástupe do funkcie nariadil vykonanie kontroly u tohto poskytovateľa z dôvodu nárastu počtu výkonov s cieľom zistiť, či boli naplnené očakávania spojené so zavedením tohto výkonu v roku 2011,“ tvrdí poisťovňa.

Beblavý hovorí, že sa z verejných údajov nedá zistiť, či tento výkon zaviedol Faktor alebo Forai, je však podľa neho nespochybniteľné, že ten neuveriteľný nárast výkonov nastal až po nástupe Zvolenskej a Foraia. „Navyše suma za jednu terapiu sa zvyšovala za 30 na 45 euro počas Foraia,“ dodal poslanec.

„Osobitný kód sme zaviedli na základe odporúčania odboru stratégie. Cieľom tohto projektu bolo dosiahnuť lepšie výsledky liečby a znížiť náklady na lieky tým, že sa u jedného poskytovateľa skombinuje poskytovanie rehabilitácie, ortopédie a neurológie. Naše vedenie zmluvu uzatváralo na jasne obmedzený čas so záverom, že bude prehodnotená na základe výsledkov dosiahnutých pri liečbe pacientov,“ reagoval Faktor.

Zmeny po odchode

Zvolenská ani Forai už vo svojich funkciách nie sú. Ovplyvnilo to aj Kostkovo podnikanie, ale len nepatrne. Poisťovňa totiž zrušila od 30. októbra 2015 dodatok k jeho zmluve, ktorý mu zaručoval peniaze za unikátny výkon (trojhodinovú procedúru).

Rozsah toho, čo si poisťovňa od neho objednala, sa však neznížil a od decembra si od neho štátna poisťovňa objednáva výkony za takmer 3,3 milióna eur ročne. „Tu už nejde o symboliku a drobné,“ hovorí Beblavý.

Poisťovňa to vysvetľuje tým, že sa rozšírila sieť pracovísk daného poskytovateľa. „Ku koncu roka 2015 evidujeme u daného poskytovateľa 6 pracovísk, na ktorých okrem lekárov pracuje 180 zdravotníckych pracovníkov so zameraním na fyzioterapiu,“ dodala.

Ku Kostkovi podľa jeho informácií chodili na masáže aj manželky členov vlády.

Stanovisko majiteľa Kliniky Kostka

Klinika Kostka uzavrela zmluvu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou v roku 2011. V súvislosti s pilotným projektom „Znižovanie medikamentóznej záťaže pacientov s chronickým bolestivým syndrómom“ vtedajší riaditeľ Marián Faktor schválil pre túto kliniku špeciálny kód na jednotkovú cenu.

Nárast objemu prostriedkov preplácaných poisťovňou súvisel s rastom počtu pacientov. V súčasnosti eviduje klinika vo svojom systéme približne 45 000 pacientov. K zrušeniu špeciálneho kódu a jeho zníženiu na rovnakú úroveň s ostatnými zariadeniami podobného typu došlo v decembri minulého roka.

Klinika, ktorá zamestnáva takmer 200 zamestnancov, nie je štátnym zariadením a nemá žiadnych privilegovaných pacientov. Údaje o hospodárení kliniky, ktoré uvádza poslanec NR SR M. Beblavý, sú nepravdivé.

Klinika nikdy neobdržala od VšZP objemy finančných prostriedkov, ako ich uvádza poslanec Beblavý.

Klinika Kostka žiada uvedeného poslanca, aby prestal očierňovať kliniku v rámci predvolebnej kampane, s ktorou klinika nemá nič spoločné. Pokiaľ bude M. Beblavý vo svojich nezmyselných a nepravdivých útokoch pokračovať, klinika pristúpi k súdnej ochrane svojho dobrého mena.  

Dnes na DennikE.sk

Týždeň v európskej ekonomike: EÚ ponúka Spojeným štátom technologickú spoluprácu proti Číne

Joe Biden. Foto - TASR/AP
Joe Biden. Foto – TASR/AP

Týždeň v európskej ekonomike autorov z portálu Euractiv.sk:

  • EÚ chce spolupracovať s USA na oslabení technologickej dominancie Číny.
  • Slovensko v ekoinováciách zaostáva, zelená transformácia ekonomiky je príležitosťou to riešiť.
  • Zelený, modrý či nízkouhlíkový vodík? Členské krajiny diskutujú o tom, aký vodík podporovať.

Strediská zasnežujú, niektoré chcú otvoriť budúci víkend. Infektológ: Skôr nie ako áno

Zasnežovanie na Kubínskej holi začiatkom decembra 2020. Foto - Orava Skipark
Zasnežovanie na Kubínskej holi začiatkom decembra 2020. Foto – Orava Skipark

Viaceré lyžiarske strediská na Slovensku zasnežujú a chceli by otvoriť sezónu na budúci alebo ďalší víkend. Podľa infektológa Pavla Jarčušku sa tak však zrejme nestane. O lyžovačkách má vo štvrtok rozhodovať konzílium odborníkov.

Minúta po minúte

Majitelia viacerých reštaurácií v Holandsku pohrozili, že 17. januára otvoria bez ohľadu na platné opatrenia. Boja sa krachu a kritizujú vládu za slabú pomoc. Podľa svojich vyjadrení sú pripravení nariadenia v budúcnosti ignorovať, pretože stratili dôveru v súčasnú vládu.

Bary, kaviarne a reštaurácie sú v Holandsku zatvorené od polovice októbra. Vláda tvrdí, že by chcela povoliť ich opätovné otvorenie, avšak žiadne konkrétne termíny neuviedla.

K otvoreniu 17. januára sa zaviazalo 50 z 230 podnikov v združení KHN, prevažne z Eindhovenu či Maastrichtu.

Naopak, k iniciatíve sa zatiaľ nepridali podniky v Amsterdame, Haagu či Rotterdame. Šéf KHN Rober Willemsen vyzval podniky, aby nespôsobovali problémy, ktoré by mohli vyvolať občianske nepokoje. (tasr)

Automobilka Bentley si rezervovala päť nákladných lietadiel Antonov. Britský výrobca luxusných vozidiel, ktorý spadá pod koncern Volkswagen, si tak chce poistiť plynulosť dodávok pre prípad, že by po brexite bez dohody nastali prekážky vo výmene tovarov medzi EÚ a Britániou.

Na digitálnej konferencii venovanej budúcnosti automobilového priemyslu, ktorú usporiadal denník Financial Times, to povedal šéf podniku Adrian Hallmark.

Británii a EÚ zostávajú na uzatvorenie dohody o budúcich vzťahoch len dni, ak majú takýto dokument schváliť na oboch stranách aj parlamenty. Ak sa to nestihne, skomplikujú od januára obchodovanie cez Lamanšský prieliv clá a kvóty. Hrozí aj zdržanie tovarov na hraniciach, a tak si výrobcovia áut zabezpečujú dodatočné zásobovacie trasy.

Bentley, ktoré vyrába drahé športové autá, si zabezpečuje 90 % súčiastok na európskej pevnine. V Európe predá necelú štvrtinu svojich vozidiel, konštatoval Hallmark. (čtk)

Bývalý minister financií Ladislav Kamenický (Smer) kritizuje návrh rozpočtu na budúci rok. Hovorí, že za jeho pôsobenia bol schodok verejných financií nad 1 % HDP, kým tento rok vláda očakáva 9,7 % a na budúci rok 7,4 %.

„My sme mali tri roky historicky najnižší deficit 1 – 1,3 %. Vy nás za to idete karhať, že vy tu máte 10 % deficit, nula dávate na platy a zdvihli ste si výdavky o 8 miliárd?“ pýtal sa poslanec.

Kamenický vláde vyčítal aj to, že o návrhu nerokovala so zamestnávateľmi a odborármi a rozpočet je na okraji záujmu.

Poukázal tiež na to, že za tri roky má dlh stúpnuť zo 48,5 % na 70 % HDP, a argumentoval, že aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že chýba pokrízová konsolidácia. Schodok má postupne klesať, no návrh rozpočtu v roku 2023 stále počíta s deficitom 5,7 % výkonu ekonomiky.

Rada však upozorňovala aj na to, že bývalé vlády (pod vedením Smeru) nedodržiavali v dobrých časoch vlastné rozpočtové ciele, a preto Slovensku na rozdiel od Česka počas koronakrízy stúpne dlh na rekordné úrovne.

Zástupcovia vlády viackrát obhajovali vysoký schodok koronakrízou, ktorá spôsobuje rekordný prepad ekonomiky. (e, tasr)

SNS vyčíta predsedovi finančného výboru Mariánovi Viskupičovi (SaS) zmeny v dani z príjmov – zdanenie 13. a 14. platu či zníženie počtu podnikateľov s daňovou sadzbou 15 % namiesto 21 %.

Zmeny odhlasoval parlament aj s pozmeňovacími návrhmi od Viskupiča alebo zo spoločnej správy finančného výboru, ktorý Viskupič vedie. V minulom volebnom období tieto výnimky presadzoval predseda SNS Andrej Danko.

Mimoparlamentá strana hovorí, že SaS ubližuje podnikateľom a fyzickým osobám namiesto toho, aby hľadala v čase pandémie pomoc a zníženie daní. Tvrdí, že SaS porušila jeden zo základných volebných sľubov – znižovanie daní.

SaS sa vo volebnom programe naozaj prihovárala za „menej štátu a nižšie dane“, chcela však aj návrat k rovnej dani 19 % a rušenie výnimiek. Odstraňovaním výnimiek argumentoval aj Viskupič.

Ryanair je podľa Reuters blízko rozšírenia objednávky lietadiel Boeing 737 Max. To by znamenalo výraznú podporu pre amerického výrobcu po tom, ako nedávno získal povolenie na návrat týchto strojov do prevádzky.

Ryanair má objednaných 135 lietadiel 737 Max, zákazku môže zvýšiť v rámci opcie o ďalších 75 kusov. Firma sa k informácii agentúry Reuters nevyjadrila.

Írske aerolínie patria k najväčším zákazníkom Boeingu. Ich objednávka je považovaná za kľúčovú v úsilí firmy o rehabilitáciu lietadla, ktoré bolo pred núteným uzemnením po dvoch tragických nehodách jej najpredávanejším modelom.

Katalógová cena 737 Max predstavuje 125 miliónov eur, lietadlá sa však často predávajú aj s polovičnou zľavou. Ryanair očakáva ešte výraznejšie zníženie ceny, ak uplatní kľúčovú objednávku v období, keď mnohé aerolínie zrušili zákazky na 737 Max. (tasr, reuters)

Najvyššiu nezávislosť a odolnosť voči zneužitiu moci má spomedzi 26 verejných inštitúcií Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Vyplýva to z hodnotenia inštitútu Ineko. Naopak, na konci rebríčka sa ocitla Pôdohospodárska platobná agentúra.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť získala najvyššie hodnotenie už tretíkrát. S odstupom za ňou nasleduje generálna prokuratúra a Ústavný súd. „K posunu v rebríčku im výrazne pomohli otvorenejšie výberové konania,“ informoval riaditeľ Ineko Peter Goliaš.

Na opačnom konci rebríčka sú Slovenský pozemkový fond, Správa štátnych hmotných rezerv SR a Pôdohospodárska platobná agentúra, ktoré majú podľa metodiky Ineko najmenšiu odolnosť voči zneužitiu zo strany politikov. „Nízke hodnotenie získal aj Úrad inšpekčnej služby Policajného zboru, Slovenská informačná služba a Finančné riaditeľstvo SR,“ dodal Goliaš.

Dodal, že kým v hornej časti rebríčka sú najmä inštitúcie, kde čelných funkcionárov vyberá viac aktérov v otvorených výberových konaniach, sú organizačne aj finančne nezávislé od vlády a ich zamestnanci aj vedúci predstavitelia majú atraktívne platy, na spodných priečkach sú najmä inštitúcie vedené výlučne jednou osobou, ktorá je dosadzovaná a odvolávaná monokraticky jedným štátnym orgánom – najmä ministrom alebo vládou.

„Výber vedúceho funkcionára sa väčšinou realizuje za zatvorenými dverami a vláda má možnosť zasahovať do organizačnej štruktúry alebo personálnej politiky inštitúcie,“ doplnil riaditeľ Ineko. (tasr, e)

Odevný reťazec Bonmarché sa dostal pod nútenú správu, ohrozených je vyše 1500 pracovných miest. V krátkom slede ide o ďalšiu britskú maloobchodnú sieť, ktorá sa v dôsledku pandémie ocitla v existenčných problémoch.

Predajca dámskej módy Bonmarché má v Británii 225 obchodov, firmu vlastní miliardár Philip Day. Jeho ďalšie reťazce Edinburgh Woollen Mill, Peacocks a Ponden Home vstúpili pod nútenú správu minulý mesiac.

Obchody Bonmarché môžu mať otvorené, než správcovia rozhodnú o ich ďalšom osude. „Čoskoro spoločnosť ponúkneme na predaj. Na základe doterajšieho záujmu usudzujeme, že sa prihlási množstvo záujemcov,“ uviedol správca Damien Webb.

Reťazec Bonmarché sa orientuje na oblečenie pre ženy nad 50 rokov. Pod nútenou správou sa ocitol už niekoľkokrát, naposledy zhruba na mesiac od októbra minulého roka.

Kto ďalší má problémy

V utorok oznámila v Británii vstup do likvidácie sieť obchodných domov Debenhams. Pod nútenou správou sa ocitla firma Arcadia, ktorá zastrašuje napríklad značky Topshop alebo Dorothy Perkins. Arcadia a Debenhams zamestnávajú spolu 25-tisíc ľudí. (čtk, bbc)

Tipos očakáva tento rok opäť nárast tržieb. Vlaňajší obrat 540 miliónov eur podľa riaditeľa Mareka Kaňku dosiahli tento rok už za prvých desať mesiacov. Tržby národnej lotériovej spoločnosti rastú nepretržite od roku 2009.

Zisk v posledných rokoch kolíše medzi siedmimi až desiatimi miliónmi eur.

Kaňka tvrdí, že po prepuknutí koronakrízy a zatvorení predajných miest firma utrpela, ale podarilo sa im lepšie adaptovať na online prostredie a nastaviť marketing.

Tipos ovláda ministerstvo financií, firma čelila kritike pre angažovanie advokátskej kancelárie Michala Miškoviča a zmluvu s Fun rádiom Borisa Kollára.

Denník E upozornil aj na to, že o výberovom konaní na vedenie Tiposu ministerstvo poskytovalo len minimum informácií. (e, tasr)

Zásah v sídle Penty je podľa ministra Krajčího potvrdením, že trh zdravotníctva bol veľmi deformovaný: „Do veľkej miery bol deformovaný oligarchami, ktorí podnikajú v zdravotníctve na Slovensku a ktorí sa znížili k praktikám korupcie a spolupracovali s vysokými štátnymi predstaviteľmi.“

Predpokladá, že orgány činné v trestnom konaní určite majú dôkazy o korupcii, keďže vykonali raziu. Minister zdravotníctva verí, že vláde sa bude aj naďalej dariť „čistiť“.

Naď uzavrel 23-miliónový nákup radarov, ktorý pripravila ešte SNS. Prihlásila sa jedna firma

Naď je spokojný s tým, že na vojenské letiská inštalujú nové radary. Foto – ELDIS
Naď je spokojný s tým, že na vojenské letiská inštalujú nové radary. Foto – ELDIS

Minister obrany Naď uzavrel 23-miliónový nákup letiskových radarov, ktorý pripravila ešte SNS. Prihlásil sa len jediný záujemca, český výrobca z Pardubíc. Informáciu, že je obchod vo finálnej fáze, zistili až novinári na stránkach ÚVO.

Envirofond spustil systém elektronického podávania žiadostí o dotáciu na verejnú kanalizáciu, vodovod, zberný dvor či kompostáreň. Funguje od 1. decembra. Cieľom bolo aj zredukovať množstvo papiera na vybavenie dotácie.

„Environmentálny fond, ktorý je rezortnou organizáciou Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR, začal s elektronickým systémom podávania žiadostí na rok 2021,“ oznámil envirorezort prostredníctvom svojho tlačového oddelenia.

MŽP si od novinky sľubuje zrýchlenie a zefektívnenie systému podávania žiadostí, upozorňuje aj na ústretový krok voči životnému prostrediu.

„V minulom roku žiadatelia predložili na Environmentálny fond 2054 žiadostí. Jedna žiadosť vrátane povinných príloh obsahovala v priemere 70 listov papiera formátu A4. Ušetria sa tak stovky kilogramov papiera ročne,“ ozrejmil rezort. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať