Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Z neznámeho lekára sa za Smeru z peňazí štátnej poisťovne stal majiteľ viacerých kliník (+video)

Podpredseda Siete Miroslav Beblavý. Foto – TASR
Podpredseda Siete Miroslav Beblavý. Foto – TASR

Aktualizované 18:55 – Opozičný poslanec Miroslav Beblavý (Sieť) zverejnil, ako sa darilo lekárovi za vlády Smeru. Ročne dostane zo štátnej poisťovne toľko, čo by bol ročný plat pre 250 sestier.

Podnikanie lekára Pavla Kostku vyzerá ako veľmi úspešný biznis príbeh. Teda najmä po tom, čo do vlády nastúpil Smer. Popis jeho podnikania zverejnil opozičný poslanec Miroslav Beblavý zo Siete.

Lekár po nastúpe vlády Smeru viacnásobne zvýšil svoje tržby a štátna poisťovňa mu platila nielen omnoho viac, ale aj za výkony, ktoré súkromné poisťovne vôbec nehradia. Kostka zabezpečuje zdravotnú starostlivosť v oblasti FBLR, teda fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia.

Najneskôr od roku 2008 Kostka vlastní ordináciu v Spišskej Belej. V roku 2010 mala jeho firma tržby menej ako 50-tisíc eur ročne a nulový zisk.

Video: Beblavý: Masér získal vďaka Smeru plat 250 sestier
autor: Martina Pažitková

Kostkovi sa začalo výrazne dariť, keď na ministerstvo zdravotníctva nastúpila Zuzana Zvolenská, ktorá za šéfa štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne dosadila Marcela Foraia.

Majiteľ kliniky Pavol Kostka poslal podvečer stanovisko, v ktorom píše, že „nárast objemu prostriedkov preplácaných poisťovňou súvisel s rastom počtu pacientov“. Tých má mať v súčasnosti 45-tisíc.

Portál tvnoviny.sk však zverejnil, že autorom dokumentu, ktorý poslal je Mária Trošková, asistentka predsedu vlády Roberta Fica.

Foto TV Markíza
Foto TV Markíza

„Podľa informácii, ktoré máme k dispozícii, MUDr. Kostka poslal svoju reakciu na poslanca Beblavého viacerým médiám ako aj viacerým verejným inštitúciám, vrátane Kancelárie predsedu vlády. Kategoricky odmietame, že by Mária Trošková písala alebo upravovala spomínané stanovisko a konštrukciu TV Markíza považujeme za smiešnu fabuláciu,“ reagovala hovorkyňa predsedu vlády Roberta Fica Beatrice Szabóová.

Údaje o hospodárení ako ich uvádza Beblavý označil za nepravdivé, svoje čísla však nezverejnil. V stanovisku píše, že ak bude Beblavý „vo svojich nezmyselných a nepravdivých útokoch pokračovať“, klinika sa s ním bude súdiť o ochranu dobrého mena.

„Na predvolebnej kampani mimoparlamentnej strany Sieť sa ministerstvo zdravotníctva zúčastňovať nebude,“ reagovalo ministerstvo. Už neraz sa podľa nich potvrdilo, že vyjadreniam poslanca Beblavého chýbajú akékoľvek argumenty alebo znalosť veci. Na otázku, či minister alebo jeho rodinní príslušníci chodia k doktorovi Kostkovi, ministerstvo povedalo, že nie.

Denník N oslovil aj bývalú ministerku Zuzanu Zvolenskú, zatiaľ na SMS neodpovedala.

Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá zmluvy lekárovi dala, hovorí, že si chce Beblavý nahnať politické body. „VšZP vždy platila za preukázateľne poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencom, čo aj v tomto prípade potvrdili samotní poistenci, ktorých VšZP oslovila v rámci kontroly,“ dodala poisťovňa. Generálny riaditeľ nevyužíva služby tohto poskytovateľa ani jeho rodinní príslušníci,“ tvrdí poisťovňa. Uprednostňuje fitness centrum,“ dodala.

Ako mu rástli zisky

Mimoriadna je ziskovosť Kostkovho podnikania. Zatiaľ čo v roku 2012 mal zisk 8720 eur, v roku 2014 to už bolo 795 745 eur, teda stonásobne viac. „V percentách je to 10-tisíc percent,“ povedal opozičný poslanec.

Jeho tržby začali rásť: 

  • v roku 2012 na  140 756 eur
  • v roku 2014 na 1 456 451 eur.

„Za rok 2015 sa pravdepodobne opäť zdvojnásobili,“ povedal Beblavý.

Kostka si otvoril ďalšie kliniky – v Bratislave, v Nitre, v Žiline a v Banskej Bystrici. Jeho tržby a zisky však rástli najmä vďaka zmluve so štátnou poisťovňou. Tá si od neho objednala omnoho viac výkonov než predtým.

„Zmluvný objem zo VŠZP vzrástol od roku 2012 21-násobne, teda o 2100 percent. Aktuálne má Všeobecná zdravotná poisťovňa zazmluvnené kliniky Pavla Kostku na sumu 3 229 092 eur ročne. Na každú kliniku má od tejto poisťovne objednané výkony približne za polmilióna eur alebo viac. Na porovnanie – Dôvera mu platí 84-tisíc eur ročne na dve prevádzky,“ zistil Beblavý.

Opozičný poslanec za tým vidí záujem politiky. Napríklad, keď chcel Kostka otvoriť kliniku v Nitre, získal mestské priestory. A to na žiadosť primátora Jozefa Dvonča (Smer).

„Stalo sa tak bez súťaže na základe osobitného paragrafu v zákone, ktorý to umožňuje v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Primátor Dvonč na zastupiteľstve povedal, že ho osobne oslovila ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská (Smer) a požiadala ho o vybavenie priestorov,“ povedal Beblavý.

Aj iné polikliniky dostali podľa neho priestory napríklad vo Fakultnej nemocnici v Žiline alebo u trenčianskych hygienikov, ktoré patria pod ministerstvo zdravotníctva.

Platia, za čo iní nie

Nielen prenájmy priestorov, ale najmä vysoké platby pomohli lekárovi zvýšiť tržby aj zisky. Štátna poisťovňa jeho klinikám platí aj to, čo iné poisťovne nie. „Dôvera klinike Kostka prepláca od dvoch do päť eur za jeden masážny výkon. Najviac – vyše päť eur – platí za dlhý a náročný výkon – manuálnu drenáž lymfy v trvaní 45 minút. Z toho nikto nevyrobí takmer miliónový zisk ročne,“ upozorňuje Beblavý.

Štátna Všeobecná mu totiž preplácala výkon, ktorý mal len on. Získal samostatný, unikátny kód výkonu zdravotnej starostlivosti pod názvom „cielená dlhodobá terapia – CDT00“. „Inými slovami, štátna VŠZP platila Kostkovi za niečo, za čo neplatí nikomu inému na svete,“ dodáva opozičný poslanec.

V zmluve s poisťovňou je napísané, že ide o zhruba trojhodinovú procedúru, počas ktorej sa robí viac výkonov, ktoré sa bežne robia samostatne. „Jeho zabalenie do nového šatu však umožnilo Všeobecnej zdravotnej poisťovni platiť Kostkovi za štandardné výkony na úkor ostatných poistencov horibilné sumy,“ hovorí Beblavý.

Ak sa to prepočíta – za trojhodinový úkon si v poisťovni vyúčtovala klinika 45 eur. Od pacienta si vypýtali desať. Dovedna dostali 55 eur. Ak by si rovnaký výkon u Kostku v Bratislave objednal poistenec Unionu alebo Dôvery, nedostala by podľa Beblavého klinika od poisťovne nič a od pacienta by si pýtala dvadsať eur.

Štátna poisťovňa však namieta, že tento kód zazmluvnila ešte v čase, keď ju viedol za bývalej vlády nominant KDH Marian Faktor. „Súčasný generálny riaditeľ Miroslav Vaďura krátko po svojom nástupe do funkcie nariadil vykonanie kontroly u tohto poskytovateľa z dôvodu nárastu počtu výkonov s cieľom zistiť, či boli naplnené očakávania spojené so zavedením tohto výkonu v roku 2011,“ tvrdí poisťovňa.

Beblavý hovorí, že sa z verejných údajov nedá zistiť, či tento výkon zaviedol Faktor alebo Forai, je však podľa neho nespochybniteľné, že ten neuveriteľný nárast výkonov nastal až po nástupe Zvolenskej a Foraia. „Navyše suma za jednu terapiu sa zvyšovala za 30 na 45 euro počas Foraia,“ dodal poslanec.

„Osobitný kód sme zaviedli na základe odporúčania odboru stratégie. Cieľom tohto projektu bolo dosiahnuť lepšie výsledky liečby a znížiť náklady na lieky tým, že sa u jedného poskytovateľa skombinuje poskytovanie rehabilitácie, ortopédie a neurológie. Naše vedenie zmluvu uzatváralo na jasne obmedzený čas so záverom, že bude prehodnotená na základe výsledkov dosiahnutých pri liečbe pacientov,“ reagoval Faktor.

Zmeny po odchode

Zvolenská ani Forai už vo svojich funkciách nie sú. Ovplyvnilo to aj Kostkovo podnikanie, ale len nepatrne. Poisťovňa totiž zrušila od 30. októbra 2015 dodatok k jeho zmluve, ktorý mu zaručoval peniaze za unikátny výkon (trojhodinovú procedúru).

Rozsah toho, čo si poisťovňa od neho objednala, sa však neznížil a od decembra si od neho štátna poisťovňa objednáva výkony za takmer 3,3 milióna eur ročne. „Tu už nejde o symboliku a drobné,“ hovorí Beblavý.

Poisťovňa to vysvetľuje tým, že sa rozšírila sieť pracovísk daného poskytovateľa. „Ku koncu roka 2015 evidujeme u daného poskytovateľa 6 pracovísk, na ktorých okrem lekárov pracuje 180 zdravotníckych pracovníkov so zameraním na fyzioterapiu,“ dodala.

Ku Kostkovi podľa jeho informácií chodili na masáže aj manželky členov vlády.

Stanovisko majiteľa Kliniky Kostka

Klinika Kostka uzavrela zmluvu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou v roku 2011. V súvislosti s pilotným projektom „Znižovanie medikamentóznej záťaže pacientov s chronickým bolestivým syndrómom“ vtedajší riaditeľ Marián Faktor schválil pre túto kliniku špeciálny kód na jednotkovú cenu.

Nárast objemu prostriedkov preplácaných poisťovňou súvisel s rastom počtu pacientov. V súčasnosti eviduje klinika vo svojom systéme približne 45 000 pacientov. K zrušeniu špeciálneho kódu a jeho zníženiu na rovnakú úroveň s ostatnými zariadeniami podobného typu došlo v decembri minulého roka.

Klinika, ktorá zamestnáva takmer 200 zamestnancov, nie je štátnym zariadením a nemá žiadnych privilegovaných pacientov. Údaje o hospodárení kliniky, ktoré uvádza poslanec NR SR M. Beblavý, sú nepravdivé.

Klinika nikdy neobdržala od VšZP objemy finančných prostriedkov, ako ich uvádza poslanec Beblavý.

Klinika Kostka žiada uvedeného poslanca, aby prestal očierňovať kliniku v rámci predvolebnej kampane, s ktorou klinika nemá nič spoločné. Pokiaľ bude M. Beblavý vo svojich nezmyselných a nepravdivých útokoch pokračovať, klinika pristúpi k súdnej ochrane svojho dobrého mena.  

Dnes na DennikE.sk

Súd vystavil prvé stop únikovým manévrom Arcy. Jej českej vetve zamietol žiadosť o predĺženie ochrany pred veriteľmi 

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Mestský súd v Prahe zamietol žiadosť spoločnosti Arca Capital Bohemia o predĺženie jej koronakrízovej ochrany pred veriteľmi. Ide o prvé rozhodnutie súdov, ktoré Arce zamietlo niektorý z jej únikových krokov pred okamžitým vyplatením meškajúcich záväzkov.

Minúta po minúte

Talianska vláda nevzdáva snahu o celoeurópsku dohodu na uzavretí alpských lyžiarskych stredísk na Vianoce a Nový rok. Premiér Giuseppe Conte chce presvedčiť politikov v ďalších krajinách, aby nechali zatvorené areály aspoň do januára.

Ak sa Contemu nepodarí presadiť širší alpský plán, guvernéri severotalianskych regiónov žiadajú zatvorenie hraníc.

„Nechceme utrpieť hneď dvojitú škodu preto, že budeme mať zatvorené strediská a že zároveň naši turisti zamieria do zahraničia, odkiaľ si privezú nákazu koronavírusom,“ poznamenal guvernér Ligurie Giovanni Toti.

Talianska vláda ešte definitívne nerozhodla o tom, ako presne obmedzí možnosť lyžiarskych pobytov cez Vianoce. Pravidlá s platnosťou od piatka by mala oznámiť v najbližších dňoch.

Podnikateľské zväzy aj vedenie dotknutých regiónov hovoria o tom, že kabinet by mal postupovať miernejšie, aby ešte viac nepoškodil ťažko zasiahnutý turistický sektor. Hovorí sa napríklad o návrhu, aby na zjazdovky mohli ísť len lyžiari, ktorí sa ubytujú v horách, a nie jednodňoví turisti.

Aký je postoj ďalších krajín

Za celoeurópsku dohodu o lyžovaní počas koncoročných sviatkov sú okrem Talianska aj Nemecko a Francúzsko. Rakúsko sa k nej stavia zdržanlivo, rovnako ako Švajčiarsko.

Rakúsky lyžiarsky zväz vyzval vládu, aby nepodliehala pokusom o démonizáciu zimných športov. Podľa neho vzniká dojem, že krajiny, ktoré pochybujú o uzavretí areálov, sa správajú nezodpovedne. (čtk)

Ministri financií v rámci Euroskupiny dosiahli významnú dohodu v oblasti Bankovej únie, tvrdí rezort financií. Dohodli sa na reforme Európskeho mechanizmu pre stabilitu, ten sa okrem posilnenia záchranných programov stáva aj súčasťou mechanizmov Bankovej únie.

„Pre eurozónu ide o významný krok v posilnení Bankovej únie. Ten má napomôcť tomu, aby sa predchádzalo situácii spred desiatich rokov, keď sa z verejných rozpočtov zachraňovali banky v problémoch,“ myslí si minister financií Eduard Heger (OĽaNO).

Dodal, že dohoda bola možná vďaka významnému zníženiu rizík vo finančnom sektore štátov EÚ. Heger podmienil dosiahnutie dohody pokračovaním v znižovaní rizík a ich pravidelným monitorovaním.

Na utorkovom zasadnutí Rady pre hospodárske a finančné záležitosti Ecofin sa podľa rezortu financií štáty EÚ dohodli na zlepšení administratívnej spolupráce v oblasti daní. Diskutovali aj o medzinárodnom zdaňovaní či hodnotení návrhov rozpočtových plánov jednotlivých štátov eurozóny. (tasr)

Slovenská pošta eviduje zvýšené množstvo zásielok s nedovoleným obsahom, ktoré smerujú hlavne do Austrálie, Japonska či Vietnamu. Upozorňuje, že takýto obsah spomaľuje vypravenie a doručenie zásielok.

„Poštové podniky sú povinné zásielky s nedovoleným obsahom z prepravy vylúčiť. Ak zamestnanci Slovenskej pošty zistia v zásielke nedovolený obsah, pošta informuje príslušné orgány verejnej správy,“ vysvetlila hovorkyňa Slovenskej pošty Iveta Dorčáková.

Spresnila, že v zásielkach do zahraničia, ale aj v rámci krajiny je zakázané posielať omamné a psychotropné látky, jedy, jadrové materiály, rádioaktívne látky, vysokorizikové chemické látky, výbušniny, muníciu, zápalné kvapaliny, strelné zbrane, nože a podobne.

„Zakázané sú tiež živé zvieratá – okrem vybraných druhov hmyzu –, ohrozené druhy voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, zásielky, ktorých obsah alebo úprava môžu ohroziť život a zdravie ľudí či poškodiť životné prostredie,“ poznamenala pošta.

Zakázané sú aj zásielky, ktorých úprava alebo viditeľný obsah sú urážlivé alebo hanlivé. Šperky, drahé kovy, bankovky, poštové známky a iné ceniny je povolené zasielať len v poistených balíkoch, zdôraznila pošta. (tasr)

Eurokomisia by mohla v stredu vydať dokument o koordinácii krajín pri lyžiarskej sezóne. Aj napriek tomu podľa štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Martina Klusa budú niektoré krajiny postupovať samostatne.

Niektoré štáty ostanú zatvorené do začiatku januára, niektorí chcú svoje strediská otvoriť ešte v decembri. Súvisí to podľa neho aj s klimatickými podmienkami.

Ak Rakúsko a Slovensko neotvoria v decembri sezónu, „tak to možno nebude mať ani zmysel“, povedal Klus.

Taliansko a Francúzsko chcú, aby boli rezorty zatvorené. Rakúsko, Slovinsko, Česko a do istej miery aj Slovensko a Poľsko sa chcú koordinovať regionálne, tvrdí Klus s tým, že by svoje lyžiarske strediská chceli otvoriť skôr.

Česká vláda nepovolí prevádzku lyžiarskych vlekov pre verejnosť najmenej do 12. decembra, pravidlá ďalšieho fungovania skiareálov chce dokončiť tento týždeň. Podľa Asociácie horských stredísk je súčasný zákaz neodôvodnený a neadekvátny.

V Česku sa má 12. decembra skončiť núdzový stav, dovtedy vláda zakázala používanie lyžiarskych vlekov a lanových dráh pre verejnosť.

„Potrebujeme získať čas na prerokovanie fungovania lyžiarskych areálov,“ cituje portál Nova.cz ministra zdravotníctva Jana Blatného. Podľa neho by sa mali odporúčania pre české lyžiarske strediská zladiť so systémom pripravovaným v okolitých krajinách.

Napríklad talianska vláda trvá na zatvorení lyžiarskych areálov cez vianočné a novoročné sviatky, uzavreté ich chce nechať aj Nemecko či Francúzsko. Naopak, Rakúsko návrh odmieta.

Ako reagujú lyžiarske strediská

„Česko nie sú Alpy, podmienky sú u nás špecifické, napríklad podiel zahraničných návštevníkov bude u nás úplne minimálny. Myslíme si, že si nemôžeme nechať vnútiť zrušenie prevádzky českých areálov inými štátmi,“ vyhlásil šéf združenia AHS Libor Knot.

AHS chce s predstaviteľmi štátu rokovať o tom, aby do niekoľkých dní dostala jasné vyjadrenie, že prevádzka zimných stredísk bude po 12. decembri možná, prípadne bude zákaz skrátený o jeden až dva dni. (čtk)

Od piatka musí byť na terase jedna stena preč. Ako to pochopili reštaurácie a čo na to hygienici?

Ilustračné foto N - Vladimír Šimíček
Ilustračné foto N – Vladimír Šimíček

Napriek vyhláške hygienikov bolo cez víkend v Bratislave vidieť podniky, kde obsluhovali hostí na uzavretých terasách. Úrad verejného zdravotníctva hovorí, že bude vyžadovať plnenie svojho nariadenia, o pokutách však neinformuje.

ZSSK predstavila v Žiline prvú elektrickú jednotku Panter, ktorú zaradila do prevádzky. Je z dielne konzorcia českej Škody Transportation a slovenskej ŽOS Trnava.

Podľa predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa ZSSK Filipa Hlubockého v utorok preberú do užívania dve trojčlánkové elektrické jednotky s kapacitou 247 miest na sedenie. „Dokopy to bude 25 elektrických jednotiek, z toho 13 trojčlánkových a 12 štvorčlánkových jednotiek s kapacitou 343 miest na sedenie. Všetky budú premávať v Žilinskom a Trenčianskom kraji a posilnia regionálne linky. Bude to veľký krok vpred v kvalite pre celý tento región,“ povedal Hlubocký.

„Teší ma, že do vozového parku našich železníc pribudnú nové ekologické elektrické jednotky, vďaka ktorým budú môcť ľudia cestovať bezpečnejšie a pohodlnejšie. Okrem nových vlakov čaká tento región aj veľká modernizácia železničného uzla Žilina. Nové vlaky, ktoré v posledných rokoch pribúdajú do slovenských regiónov, sú pre cestujúcich ďalším z argumentov, prečo nechať auto doma a cestovať do práce či do školy verejnou dopravou,“ uviedol minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina). (tasr)

Foto - TASR
Foto – TASR

Reťazec Klier je v platobnej neschopnosti v dôsledku prepadu tržieb počas pandémie. Najväčšia nemecká sieť kaderníctiev má na domácom trhu 1400 pobočiek a ďalšie v zahraničí vrátane Slovenska i Česka.

Finančné problémy Klieru rástli od začiatku pandémie vplyvom prudkého poklesu dopytu. V septembri firma požiadala o ochranu pred veriteľmi s cieľom reorganizácie. Najnovšie súd vo Wolfsburgu uvoľnil cestu hlavnému konkurznému konaniu.

Zatiaľ nie je jasné, ako sa situácia firmy dotkne pobočiek v zahraničí. Majitelia Michael a Robert Klier veria v nový začiatok podniku, ktorý má zhruba 9200 zamestnancov. Podľa denníka Bild by mohla byť ohrozená pätina miest.

Prečo majú ťažkosti

Spúšťačom problémov Klieru bola pandémia, pre ktorú na jar museli ostať zatvorené aj kaderníctva. Tržby firmy tak klesli na nulu, zatiaľ čo fixné náklady, ako nájomné, bolo treba ďalej platiť. Po opätovnom otvorení sa kaderníctva potýkali s nezáujmom zákazníkov.

Podľa internetových stránok Klier podniká na Slovensku dvadsať rokov a má 23 pobočiek, v Česku ich prevádzkuje 34. (čtk, dpa)

Na trhu ojazdených áut na Slovensku ubudlo pre koronavírus 60-tisíc vozidiel. Vyplýva to z analýzy skupiny Aures Holdings, prevádzkovateľa medzinárodnej siete AAA Auto.

Druhá vlna pandémie koronavírusu potvrdila rozvoj on-line predaja ojazdených áut. „Bohužiaľ, nastala situácia, ktorej sa celý sektor automotive na jeseň obával. Predaj na našich pobočkách bol pre pandémiu koronavírusu znovu obmedzený. Našťastie sa nám darilo predávať hlavne on-line o polovicu vyšší objem vozidiel než na jar, ale stále sme sa nedostali cez polovicu bežných predajov. On-line predaje sa na tom budú podieľať možno až desiatimi percentami, zatiaľ čo v bežnom roku to skôr bývalo len pár promile,“ uviedla Karolína Topolová, predsedníčka predstavenstva Aures Holdings, prevádzkovateľa medzinárodnej siete AAA Auto.

Vďaka rýchlemu prechodu na on-line predaj a veľký záujem o ojazdené automobily v čase, keď boli pobočky otvorené, za jedenásť mesiacov skupina v sieti AAA Auto predala 66 000 vozidiel. Z toho na Slovensku 13 100, v Českej republike 37 700, v Poľsku 12 600 a v Maďarsku 2600. Pokiaľ sa pandémia nezhorší a pobočky budú v decembri prevažne otvorené, skupina očakáva tohtoročné predaje na hranici 70 000 áut.

Podľa analýzy Aures Holdings sa na trhu ojazdených áut prejavil rapídny úbytok vozidiel. „Napríklad na Slovensku bude na trhu do konca roka chýbať takmer 60 000 vozidiel, v Poľsku takmer 230 000 áut a v Českej republike takmer 100 000,“ uviedol prevádzkový riaditeľ siete AAA Auto Petr Vaněček. (tasr)

Reťazec Debenhams vstúpi do likvidácie, po zatvorení pobočiek môže zaniknúť 12-tisíc pracovných miest. Správcovia britskej siete obchodných domov sa rozhodli pre tento postup po tom, ako firma JD Sports stratila záujem o jej prevzatie.

Sieť obchodov Debenhams vznikla v roku 1778, od apríla funguje pod ochranou pred veriteľmi. V Británii prevádzkuje 124 obchodov.

Podľa správcov sú vyhliadky firmy na reštrukturalizáciu veľmi neisté, budú však ďalej hľadať záujemcu o prevzatie podniku alebo jeho časti. Ak nedostanú žiadnu ponuku, Debenhams ukončí prevádzku.

Likvidácia Debenhams je ďalšou ranou pre britský retail. V pondelok sa pod ochranu pred veriteľmi uchýlil predajca odevov Arcadia Group, čo ohrozuje 13-tisíc pracovných miest. (čtk, reuters, ft)

EÚ vyplatila Slovensku 300 miliónov eur zo zvýhodnených pôžičiek nástroja SURE, ktoré ministerstvo práce plánovalo využiť na podporu zachovania pracovných miest v systéme kurzarbeitu. Celkovo by Slovensko malo získať 631 miliónov eur.

O pridelení peňazí informovala Európska komisia, podporu zatiaľ dostalo celkovo 15 štátov v hodnote 40 miliárd eur. Únia financuje program, ktorý môže dosiahnuť celkovo 100 miliárd eur, z dlhopisov.

Arriva Nitra prehodnotí podanie námietky voči výsledkom súťaže na nového prevádzkovateľa MHD v Nitre. Poukazuje na to, že víťazná firma súťaže Transdev Morava vznikla len týždeň pred podaním ponuky.

Spoločnosť je súčasťou francúzskeho nadnárodného koncernu Transdev Group.

Súčasnému poskytovateľovi nitrianskej MHD sa tiež nepozdáva ponúknutá cena. Tá podľa nej pripomína cenovú vojnu medzi dopravcami o linku Nitra – Bratislava pred niekoľkými rokmi.

„Cestujúci si pamätajú, že cestovanie za jedno euro trvalo veľmi krátko. Nekalé konkurenčné praktiky totiž nemávajú dlhé trvanie. Veríme, že vedenie mesta prehodnotí oba podozrivé momenty v súvislosti s víťazom – dátum vzniku spoločnosti a podozrivo nízku sumu, pri ktorej vznikajú pochybnosti o kvalite ponúkanej služby či o férových platoch pre vodičov autobusov a obslužný personál,“ uviedla Petra Helecz zo spoločnosti Arriva.

„V súčasnosti plynie lehota, počas ktorej môžu neúspešní uchádzači podať námietky voči súťaži. Počas tohto obdobia sa mesto Nitra nebude vyjadrovať k otázkam súvisiacim s touto témou,“ skonštatoval hovorca mesta Tomáš Holúbek.

Verejná súťaž:

  • je v hodnote takmer 130 miliónov eur, mesto Nitra ju vyhlásilo v auguste,
  • prihlásili sa do nej traja uchádzači,
  • víťaz Transdev Morava a spoločnosť TD Transport ponúkli cenu za ročné služby 9 881 136,30 eura,
  • druhá akciová spoločnosť Arriva Nitra ponúkla 10 805 747,80 eura,
  • akciová spoločnosť ČSAD Hodonín súťažila so sumou 11 461 584,05 eura.

Arriva má platnú zmluvu na zabezpečenie MHD v Nitre do konca budúceho roka. Podľa slov Helecz firma predložila do tendra ponuku, ktorá vychádza z dlhoročných skúseností s prevádzkou mestskej hromadnej dopravy v Nitre.

„Okrem úplnej obnovy 84 autobusov, čo predstavuje investíciu približne vo výške 19 miliónov eur, sme v celkovej cene služby adekvátne ohodnotili aj mzdy vodičov. Koncom leta 2019 hrozil štrajk vodičov v MHD. S odborármi sme sa dohodli na zvýšení miezd. Zvýšené mzdové náklady teraz zhoršujú konkurenčné postavenie Arrivy v tendri na zabezpečenie mestskej dopravy v Nitre,“ skonštatovala Helecz.

Druhý dopravca podľa jej slov mohol pri podávaní ponuky počítať s nižšími nákladmi, keďže nemá zamestnancov, a teda ani platnú kolektívnu zmluvu. „K vyjadreniam spoločnosti Arriva sa nebudeme vyjadrovať,“ povedala konateľka spoločnosti Transdev Morava Pavla Struhalová. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať