Ódor ukázal „lego kocky“: je tam vyššia DPH, menšie rodinné dávky aj daň z cukru (+ zoznam)

• Ódorova vláda predstavila takmer stovku opatrení, z ktorých si budúca vláda môže vyskladať konsolidačný balíček.
• Je medzi nimi aj vyššia DPH, vyššie zdanenie alkoholu, sladených nápojov, áut či druhej a ďalšej nehnuteľnosti.
• Sú tam aj rôzne možnosti, ako sa dá šetriť na sociálnych dávkach, ale aj na prevádzke štátu.
• Na konci článku je zoznam všetkých opatrení aj s ich predpokladaným vplyvom na rozpočet.

Vláda Ľudovíta Ódora v stredu zverejnila stovku konsolidačných opatrení za viac ako 9 miliárd eur. Z nich najväčší prínos pre rozpočet by malo zvýšenie DPH z 20 na 22 percent a zníženie niektorých sociálnych dávok. Na zozname je aj zvýšenie ďalších daní, mýta pre kamionistov a opätovné zavedenie koncesionárskych poplatkov.

Ódor nakoniec opatrenia predstavil pár dní po voľbách, zrejme preto, že sú nepopulárne. Prichádzajúcej vláde však môžu pomôcť zostaviť rozpočet na najbližšie tri roky, aby sa rast dlhu našej krajiny aspoň zastavil.

Premiér aj v stredu zdôrazňoval, že nová vláda si môže vyskladať konsolidačný balík podľa vlastných preferencií. Prirovnáva to k lego kockám, ktoré si aj zobral na tlačovú konferenciu ako vizuálnu pomôcku. Číslo 5,0 % vyskladané z lega znamená, že toľko percent HDP treba ušetriť v najbližších troch rokoch, aby sa zastavil rast dlhu.

Dôležité však je, aby štát začal šetriť už v budúcom roku. Keby nič nespravil, dlh krajiny by sa v najbližších troch rokoch postupne zvýšil z aktuálnych 60 až k 70 percentám HDP.

To by finančné trhy zohľadnili aj v rizikových prirážkach našich dlhopisov a Slovensko by si požičiavalo peniaze na splácanie starých záväzkov a nových dlhov čoraz drahšie. Problém by sme mali už budúci rok. Štát by si musel od investorov požičať viac ako 10 miliárd eur, čo je veľká suma, a to by nebolo jednoduché.

Aby dlh ďalej nerástol, štát by mal podľa ministerstva financií v najbližších troch rokoch usporiť viac ako 6 miliárd eur (spomínaných 5 percent HDP). Deficit rozpočtu by sa musel znížiť k 2 percentám HDP, v tomto roku dosiahne až 6,5 percenta. „Je veľmi ťažké očakávať, že sa to dá dosiahnuť len znižovaním výdavkov,“ hovorí riaditeľ odboru fiškálnych analýz a prognóz Inštitútu finančnej politiky Juraj Šuchta. Podľa vládnych ekonómov by to mala byť kombinácia príjmových a výdavkových opatrení, ideálne sprevádzaná aj reformami, ktoré podporujú ekonomický rast.

Ministerstvo ku každému zo stovky opatrení pripravilo podrobný popis, prečo by sa to malo robiť, koľko by to prinieslo do rozpočtu, na akú skupinu obyvateľstva to má dosah, ako rýchlo sa to dá zaviesť a aké môžu pritom vzniknúť problémy. Opatrenia sa týkajú väčšiny rozpočtových položiek, čiže daní, odvodov, sociálnych výdavkov, štátnych dotácií, zamestnanosti vo verejnej správe, prevádzky štátu. V konkrétnych opatreniach môže budúca vláda meniť parametre.

Vyššia DPH aj nová daň z cukru

Podľa ministerstva financií je veľká konsolidácia bez zvyšovania daní takmer nemožná a je lepšie sa zamerať na nepriame dane, ktoré menej ohrozia ekonomický rast. „Veľmi ťažko sa dá konsolidačný balík vyskladať bez toho, aby sme siahli na DPH,“ hovorí Šuchta.

Zvýšenie DPH by do rozpočtu prinieslo najviac peňazí. Ak by sa zvýšila o jeden percentuálny bod, teda na 21 percent, do rozpočtu by priniesla pol miliardy navyše, ak by sa zvýšila na 22 percent, rozpočet by získal miliardu navyše. Podľa ministerstva priestor na to je, lebo máme najnižšiu základnú sadzbu DPH v regióne.

Naposledy Radičovej vláda zvýšila DPH z 19 na 20 percent s tým, že keď deficit výraznejšie klesne, DPH sa zníži. To sa však nestalo.

V konsolidačnom menu je aj zrušenie rôznych znížených sadzieb DPH, ktoré by tiež do rozpočtu priniesli stovky miliónov eur. Napríklad ak by sa zrušila znížená sadzba DPH na potraviny a zároveň by to štát kompenzoval ľuďom s nízkymi príjmami, do rozpočtu by prišlo asi 400 miliónov eur ročne navyše. Vláda navrhuje v prvom roku zvyšovať dane, ak sa tak budúci kabinet rozhodne, až od júla.

Medzi opatreniami je aj vyššie zdanenie takzvaných negatívnych externalít. Napríklad dane z tabaku a netabakových výrobkov, piva a vína o 30 percent. Ministerstvo však upozorňuje, že to netreba prehnať oproti okolitým krajinám, aby to nepodporilo nákupnú turistiku. Medzi návrhmi je aj vyššie zdanenie hazardu, ale aj nová daň zo sladených nápojov. Uvažuje sa o sadzbe 0,40 eura za liter nápoja, zdaňovalo by sa to od hranice 7 gramov cukru na 100 mililitrov obsahu. Pre sirupy je navrhovaná sadzba 2,40 eura za liter.

V zozname je aj zelenšie zdaňovanie osobných áut, čiže viac by sa pri registračnom poplatku aj dani z motorových vozidiel zohľadnili emisie CO2 a hmotnosť vozidla, a daň by sa rozšírila aj na fyzické osoby.

Vyššie zdanenie nehnuteľností

Vláda vidí potenciál aj vo vyššom zdaňovaní majetku, najmä nehnuteľností, ale napríklad aj v zavedení dedičskej dane na majetok nad milión eur.

Nehnuteľnosti sú na Slovensku zdaňované výrazne nižšie, ako je priemer EÚ. Ak by sa dane zvýšili na troj- až štvornásobok a dorovnali by priemer Únie, rozpočet by získal asi miliardu navyše. Podľa Ódorovej vlády by cieľom mohol byť postupný prechod na hodnotové zdaňovanie, k tomu ale treba poriadnu cenovú mapu. Prichádza do úvahy najskôr od roku 2026.

Medzi návrhmi je aj vyššie zdanenie vlastníkov viac ako jednej nehnuteľnosti. Za druhú a ďalšiu nehnuteľnosť by platili zvýšenú sadzbu z hypotetického nájmu. Ministerstvo financií priznáva, že zavedenie tohto opatrenia by bolo náročné.

V konsolidačnom menu je aj zvýšenie cestovného vo vlakoch o 15 percent ročne, ročnej diaľničnej známky na 70 eur, znovuzavedenie koncesionárskych poplatkov, spoplatnenie návštev u lekára, valorizácia správnych a súdnych poplatkov.

V zozname je aj zrušenie jedného štátneho sviatku, Slovensko ich má 15, čo je najviac v EÚ. Ak by sa jeden zrušil, rozpočet by podľa odhadu získal 150 miliónov eur ročne navyše.

Súčasťou návrhu je aj vyššia daň pre banky. Viac by sa im zdanili úrokové nadzisky, čiže rozdiel medzi úrokmi z vkladov a úverov.

Čo navrhujú pri dani z príjmov

Zopár opatrení sa týka aj zdaňovania príjmov. Je medzi nimi návrh na zavedenie tretej sadzby dane z príjmov fyzických osôb vo výške 35 percent, zdaňoval by sa ňou ročný príjem nad 80-tisíc eur ročne, no mohlo by sa to upraviť aj inak.

Ďalším z opatrení je zrušenie zníženej sadzby na úrovni 15 percent, ktorú využívajú firmy s menším obratom aj živnostníci. V konsolidačnom menu sa uvažuje aj so zrušením ľubovoľnej doby odpisu majetku, odpočtu daňovej straty a podobne.

Je tam aj zníženie paušálnych výdavkov živnostníkov. Návrh zavádza postupne klesajúce paušálne výdavky, terajších 60 percent by zostalo pre príjem do 10-tisíc eur, pre príjem od 10-tisíc do 15-tisíc by to bolo 40 percent, do 20-tisíc 20 percent a od 20-tisíc do 30-tisíc 10 percent. Pre príjem od 30-tisíc do 49 790 eur (hranica pre registráciu DPH) by boli paušálne výdavky v sume 10-tisíc eur.

Medzi návrhmi je aj zvýšenie sadzby dane z dividend zo 7 na 15 percent, znovuzavedenie daňových licencií, zrušenie nezdaniteľnej časti základu dane na manžela / manželku a ďalšie. Ide o opatrenia, ktoré by do rozpočtu priniesli desiatky miliónov eur.

Štíhlejšia zamestnanosť vo verejnej správe

Vláda konštatuje, že za posledné dekády sa investovalo veľa do digitalizácie, ale úradníkov pribudlo. Náklady na ľudí vo verejnej správe tvoria takmer štvrtinu celkových verejných výdavkov.

Najväčšou, 12-miliardovou položkou sú mzdy. Návrh preto obsahuje zníženie mzdových nákladov oproti rozpočtu o približne miliardu eur do roku 2026.

Na prepúšťaní úradníkov sa však veľa ušetriť nedá a nedá sa to urobiť až tak rýchlo. Znížením počtu zamestnancov na ministerstvách a iných ústredných orgánoch o 10 percent by sa ušetrilo 25 až 50 miliónov eur ročne. Najprv však treba v organizáciách spraviť audity.

Výrazne viac by štát získal, keby sa spomalil rast miezd vo verejnej správe, boli by to aj stovky miliónov eur. Vládni ekonómovia však radia v takom prípade nerobiť to plošne, ale odmeňovať výsledky a ochrániť niektoré profesie (učitelia, zdravotné sestry). Mzdy vo verejnej správe v poslednej dobe narástli viac ako v súkromnom sektore.

Priestor na šetrenie je aj v prevádzke samospráv. Obce do 250 obyvateľov minú viac ako polovicu všetkých výdavkov na výkon správy a nie na služby občanom. Väčšie obce minú na výkon správy len desať percent svojich výdavkov. Keby sa malé obce spojili alebo by spojili výkon svojej agendy, uvoľnili by sa stovky miliónov eur.

Šetriť vie aj štát na svojej prevádzke. Desiatky miliónov eur môže získať znižovaním nákladov na prevádzku IT, ale aj zrušením niektorých úradov, napríklad Úradu pre reguláciu hazardných hier, prípadne ich spájaním.

Šetriť sa dá na dávkach aj dotáciách

Na výdavkovej strane je najväčší priestor na šetrenie v zacielení sociálnych výdavkov na najviac zraniteľných ľudí. Inak povedané, nedávať rovnaké dávky plošne. Konsolidačné menu obsahuje možné zníženie sociálnych dávok o vyše 2,3 miliardy eur do roku 2026.

Jedným z opatrení je úprava daňového bonusu na deti. Nový daňový bonus by na jednej strane odstránil horné ohraničenie, čím by mali k nemu prístup aj skupiny s nízkymi príjmami. Vrátil by sa však príjmový test ako motivačný faktor pre prácu. Na druhej strane by daňový bonus postupne klesal v závislosti od výšky príjmu, čím by sa zvýšila jeho adresnosť. Bolo by to možné najskôr od roku 2025 a rozpočet by získal dvesto miliónov ročne.

Keby sa znížil alebo zrušil rodičovský dôchodok, úspora by bola okolo 300 miliónov eur ročne. Podobná úspora by sa dosiahla aj zrušením 13. dôchodku, ešte vyššia znížením prídavku na dieťa na polovicu (zo 60 na 30 eur) pre domácnosti mimo hmotnej núdze. V zozname opatrení je aj skrátenie doby poberania rodičovského príspevku do dvoch rokov dieťaťa či krátenie materského druhého opatrovníka (väčšinou otca) pri súbehu s príjmom. Je tam aj obmedzenie dotácií na školské obedy a mnohé ďalšie.

Zrušenie vlakov zadarmo

Návrh obsahuje aj zníženie dotácií oproti rozpočtovaným hodnotám o zhruba 300 miliónov eur do roku 2026. Medzi opatreniami je zrušenie rekreačných poukazov aj vlakov zadarmo pre študentov a dôchodcov. Ich zrušenie by prinieslo pár desiatok miliónov eur.

V zozname je aj zrušenie úľav farmárom na nákup nafty. Dosahy tohto opatrenia štát nesleduje a podľa ministerstva financií zelená nafta smeruje peniaze tam, kde už idú prostredníctvom iných programov.

Zoznam všetkých konsolidačných opatrení (lego-kociek)