Ódor ukázal „lego kocky“: je tam vyššia DPH, menšie rodinné dávky aj daň z cukru (+ zoznam)
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Už len do konca týždňa môžete podporiť kvalitnú a nezávislú žurnalistiku v maďarčine (napunk.sk/2024). Maďarský projekt Denníka N Napunk bude v tejto dobe ešte dôležitejší. ]
- Ódorova vláda predstavila takmer stovku opatrení, z ktorých si budúca vláda môže vyskladať konsolidačný balíček.
- Je medzi nimi aj vyššia DPH, vyššie zdanenie alkoholu, sladených nápojov, áut či druhej a ďalšej nehnuteľnosti.
- Sú tam aj rôzne možnosti, ako sa dá šetriť na sociálnych dávkach, ale aj na prevádzke štátu.
- Na konci článku je zoznam všetkých opatrení aj s ich predpokladaným vplyvom na rozpočet.
Vláda Ľudovíta Ódora v stredu zverejnila stovku konsolidačných opatrení za viac ako 9 miliárd eur. Z nich najväčší prínos pre rozpočet by malo zvýšenie DPH z 20 na 22 percent a zníženie niektorých sociálnych dávok. Na zozname je aj zvýšenie ďalších daní, mýta pre kamionistov a opätovné zavedenie koncesionárskych poplatkov.
Ódor nakoniec opatrenia predstavil pár dní po voľbách, zrejme preto, že sú nepopulárne. Prichádzajúcej vláde však môžu pomôcť zostaviť rozpočet na najbližšie tri roky, aby sa rast dlhu našej krajiny aspoň zastavil.
Premiér aj v stredu zdôrazňoval, že nová vláda si môže vyskladať konsolidačný balík podľa vlastných preferencií. Prirovnáva to k lego kockám, ktoré si aj zobral na tlačovú konferenciu ako vizuálnu pomôcku. Číslo 5,0 % vyskladané z lega znamená, že toľko percent HDP treba ušetriť v najbližších troch rokoch, aby sa zastavil rast dlhu.
Dôležité však je, aby štát začal šetriť už v budúcom roku. Keby nič nespravil, dlh krajiny by sa v najbližších troch rokoch postupne zvýšil z aktuálnych 60 až k 70 percentám HDP.
To by finančné trhy zohľadnili aj v rizikových prirážkach našich dlhopisov a Slovensko by si požičiavalo peniaze na splácanie starých záväzkov a nových dlhov čoraz drahšie. Problém by sme mali už budúci rok.
