Osem ľudí zo Smeru, Hlasu a SNS, ktorí môžu riadiť našu ekonomiku

Vybrali sme osem politikov Smeru, Hlasu a SNS, ktorí buď pôsobili v ekonomických rezortoch, alebo sa k nim pred voľbami odvážne vyjadrovali.

Podľa tohto zoznamu to vyzerá tak, že najviac kandidátov pre ekonomické rezorty môže ponúknuť Hlas. Je to spôsobené aj tým, že keď Peter Pellegrini opustil Smer, zobral si so sebou práve politikov, ktorí mali blízko k ekonomike.

1. Tomáš Drucker (Dobrá voľba/Hlas)

Tomáš Drucker môže byť pre budúcu vládu užitočný tým, že je to vzdelaný a veľmi skúsený manažér, ktorý je schopný kompromisov. Verejne začal byť známy ako riaditeľ štátnej Slovenskej pošty, kde napríklad zrušil hromadné prepúšťanie asi troch tisícok zamestnancov. Za tretej Ficovej vlády sa v pozícii ministra zdravotníctva usiloval o to, aby sa obmedzilo plytvanie. Vytvoril silnú analytickú jednotku, zlepšil nákupy nemocníc, napríklad zaviedol benčmarkovanie cien zdravotníckej techniky. Za jeho éry sa začala pripravovať optimalizácia siete nemocníc, jeho nástupkyni Andrei Kalavskej však nepomohol reformu presadiť cez Roberta Fica. Druckerovi sa vyčíta aj to, že zrušil PPP projekt výstavby bratislavskej nemocnice Rázsochy, ktorá doteraz nie je postavená.

Po Kaliňákovom odstúpení dostal od vtedajšieho premiéra Petra Pellegriniho ponuku viesť ministerstvo vnútra. Neohrial sa tam však dlho. Nedokázal totiž odvolať Tibora Gašpara z postu policajného prezidenta, namiesto toho radšej z ministerstva odišiel. Neskôr založil politickú stranu Dobrá voľba, ktorá sa pár mesiacov pred voľbami spojila s Hlasom. Drucker by mohol byť aj ministrom financií, z ľudí, ktorých má Smer, Hlas a SNS k dispozícii, by mal asi najlepšie schopnosti urobiť konsolidáciu verejných financií. Je to však vysoká politická funkcia, ktorú bude chcieť zrejme Smer.

2. Ladislav Kamenický (Smer)

V politike má povesť nekonfliktného človeka, ktorý nemá snahu sám od seba niečo presadzovať. Pre Smer je cenný v tom, že už bol ministrom financií a teraz na tento post nemajú iného skúseného človeka.

Kamenický je od roku 2012, až na pár mesiacov, keď bol ministrom, poslancom Národnej rady. Za tretej vlády Smeru viedol výbor pre financie a rozpočet. Ministrom financií sa stal počas Pellegriniho vlády v máji 2019 na necelý rok. Ako nástupca Petra Kažimíra, ktorý odišiel do Národnej banky Slovenska, sa najprv spomínal František Imrecze, ktorý odišiel z finančnej správy pre kauzu colných podvodov. Imreczeho presadzoval Fico, Pellegrini ako vtedajší premiér si za ministra presadil Kamenického. Podľa obchodného registra je Kamenický majiteľom niekoľkých firiem.

Kamenického politická váha je nízka. Na ministerstve financií ho vnímali ako človeka, ktorý neprijal žiadne dôležité rozhodnutia. Keď bol ministrom, Európska komisia niekoľko krajín vrátane Slovenska varovala, že ich rozpočtové plány môžu porušiť dohodnuté pravidlá, ku ktorým sa zaviazali.

Dá sa predpokladať, že ministerstvo financií by pod jeho vedením významne stratilo vplyv. Aj keď patrí medzi osobných priateľov Roberta Fica a stál vedľa neho na mnohých tlačových konferenciách, ťažko si predstaviť, ako by cez Fica dokázal presadiť významnejšiu konsolidáciu verejných financií.

3. Gabriela Matečná (SNS)

SNS môže mať veľký záujem o ministerstvo pôdohospodárstva pre svoju podpredsedníčku Gabrielu Matečnú. Strana totiž z hospodárskych tém najviac hovorí o potravinovej sebestačnosti a pozdvihnutí vidieka.

Matečná už rezort pôdohospodárstva viedla v rokoch 2016 až 2020. Po prevalení korupčnej kauzy Dobytkár sa na tri roky stiahla, ale pred voľbami začala byť opäť aktívna.

V jednej z tlačových správ dokonca obhajovala zámer, ktorý chceli na svoje obohatenie zneužiť práve hlavní aktéri kauzy Dobytkár – Martin Kvietik blízky SNS a Norbert Bödör blízky Smeru. Išlo o revitalizáciu zavlažovacích kanálov, na ktorú sa pred rokom 2020 chystala minúť až 30 miliónov eur.

Dobytkár je zrejme najväčšou vyšetrovanou korupčnou kauzou Slovenska. Týka sa aj ministrovania Matečnej, počas ktorého vznikla rozsiahla sieť podvodníkov – úradníkov aj vybavovačov, ktorí pýtali úplatky za agrárne eurofondy aj za reštitúcie pozemkov. Za Matečnej to podľa polície celé riadil Kvietik a ešte predtým za ministra Jahnátka zo Smeru Bödör.

Matečná spolu so šéfom SNS Andrejom Dankom pritom chodili za Kvietikom na súkromné debaty do jeho bývalého bratislavského hotela Albrecht.

V rezorte pôdohospodárstva sa odvtedy voči podvodom a korupcii vytvorili účinné ochranné mechanizmy. Sledujú sa blízke vzťahy medzi úradníkmi a farmármi a ceny podporených projektov sa porovnávajú s bežnými trhovými cenami. Noví ľudia novej garnitúry však môžu nastavené systémy rýchlo kriviť.

Matečná celý život pôsobí v agrorezorte. Vyštudovala nitriansku poľnohospodársku univerzitu, venovala sa agrárnemu výskumu a za prvej vlády Smeru so SNS a HZDS začala pracovať aj pre pozemkový fond, kde sa dostala až na post jeho najvyššej šéfky. Rezort pôdohospodárstva zásadnejšie počas rokov 2016 až 2020 nepozdvihla. Potravinovú sebestačnosť nezvýšili a jej slovne deklarovaná snaha o zvyšovanie transparentnosti poskytovania agrodotácií skončila práve kauzou Dobytkár.

V posledných voľbách bola na 16.mieste kandidátky SNS, ale do nového parlamentu sa nedostala.

4. Andrej Danko (SNS)

Andrej Danko je síce právnik a nie ekonóm, ale ekonomické témy sú preňho dôležité a špeciálne inklinuje k doprave. Za poslednej vlády Smeru sa v tomto rezorte veľmi angažoval, získal napríklad kontrolu nad osobnou železničnou dopravou. Pod ministerstvom dopravy je navyše dlhodobo najväčší objem eurofondov.

Danko sa stal v minulosti známym aj nápadom zrušiť diaľničné známky, o ktorom dal neúspešne hlasovať na sociálnej sieti, alebo zavedením prívlastku „národný dopravca“ k názvu Železničnej spoločnosti Slovensko. V minulosti SNS spomínala aj národného leteckého dopravcu či národnú cyklotrasu. Reálne sa jej v minulosti podarilo vytlačiť súkromný RegioJet z trate Bratislava – Košice a Danko ako predseda Národnej rady takisto vo vláde Smeru verejne priznal, že má osobný vplyv na riadenie Železničnej spoločnosti, ktorá mala pritom podliehať ministerstvu dopravy, ktoré vtedy riadil nominant Mosta-Híd. Na ministerstve dopravy mal Danko aj svojho štátneho tajomníka Petra Ďurčeka, ktorý mal blízko k Ivanovi Kmotríkovi.

Na kandidátke SNS na prvý pohľad nie je známejšia osobnosť, ktorá by sa vo veľkom pasovala za odborníka na veľké infraštruktúrne projekty. V politických debatách často diskutuje na tému doprava sám Danko. V programe strana sľubuje zrýchlenie dostavby a opravu diaľnic, ciest či mostov, navrhne zjednodušenie povoľovacích procesov či tendrov.

Pre Danka, ktorý presadil poukazy na rekreáciu, je toto ministerstvo zaujímavé aj tým, že zastrešuje aj turizmus. Strana dokonca v programe píše, že chce nové ministerstvo cestovného ruchu a športu.

5. Peter Žiga (Hlas)

Peter Žiga, ktorého si Hlas dal na vysoké 11. miesto kandidátky, je jedným zo štyroch obvinených poslancov nového parlamentu. Obvinený je z podplácania sudcov, ktorí rozhodovali v spore o vodnú elektráreň Gabčíkovo. Exministra obvinili policajti po tom, ako o tom vypovedala takisto obvinená bývalá štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská. Úplatok v údajnej výške 100-tisíc eur Žiga popiera.

Pre podozrenia z daňových podvodov bola v minulosti vyšetrovaná aj firma Žigovej rodiny Taper, ktorá sa zameriava na obchody s drevom. Prípad zastavil za vlády Smeru až špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorého už právoplatne odsúdili za korupciu na osem rokov. Taper bol údajne v rokoch 2014 a 2015 súčasťou podozrivého reťazca obchodov, ktoré mohli byť fiktívne.

Neštandardné je aj to, že Žiga vôbec podniká v biznise drevom, i keď stál na čele rezortov blízkych tomuto odvetviu. Taper výrazne podrástol až po Žigovom vstupe do politiky. Do roku 2016 sa jeho tržby dostali skokovo až na 39 miliónov eur.

Zaujímavé bude sledovať, ako sa Žigov biznis bude ďalej vyvíjať po vstupe Hlasu do vlády, čo je dnes jediná istota novej slovenskej vlády.

Žiga je vyštudovaný ekonóm, ktorý istý čas pôsobil aj v bankovníctve – vo VÚB. Jeho najväčším úspechom na pozícii ministra hospodárstva v rokoch 2016 až 2020 bol rozbeh nitrianskej automobilky britského Jaguar Land Rover. Pri budovaní priemyselného parku však získala veľké kontrakty aj firma Inpek Holding, ktorú ovládali ľudia blízki oligarchom Bödörovcom.

6. Kamil Šaško (Hlas)

Ekonomickým témam sa v Hlase venuje aj 37-ročný Kamil Šaško, ktorý sa k Pellegrinimu pridal len nedávno. Strana prezentuje Šaška popri Žigovi ako experta na energetiku, aj keď skúsenosti má prevažne z finančníctva. Vo Veľkej Británii vyštudoval biznis, manažment a investičné bankovníctvo.

Pracoval aj pre Tatrabanku, z privátnej sféry však v roku 2014 prešiel do verejnej. Striedavo pracoval na ministerstve financií a v Bruseli na Stálom zastúpení Slovenska pri EÚ na oddelení finančnej politiky, kde sa venoval kapitálovým trhom, ale aj boju proti financovaniu terorizmu. Pracoval aj ako expert na reguláciu v Národnej banke Slovenska.

7. Richard Raši (Hlas)

Bývalému dvojnásobnému ministrovi aj primátorovi Košíc patrilo na kandidátke Hlasu tretie miesto. Pellegrini si vybral Rašiho ako svojho nástupcu na poste podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, keď sa Pellegrini stal premiérom.

Raši je rodený Košičan a vyštudovaný chirurg a traumatológ. Spolu s ďalšími dvomi politikmi Smeru – Pavlom Paškom a Petrom Žigom – sa o nich hovorilo ako o najmocnejších politikoch z východného Slovenska. Paška s Rašim sa spájajú aj s košickou biznisovou skupinou, ktorá za Smeru zarábala v zdravotníctve.

Medzi smerákmi vyčnieval Raši svojím kultivovaným vystupovaním a imidžom „sympaťáka“.

V prvej vláde Roberta Fica prevzal riadenie ministerstva zdravotníctva po odchádzajúcom Ivanovi Valentovičovi. Stál na čele rezortu, keď sa dve štátne zdravotné poisťovne zlúčili do jednej a začalo sa s oddlžovaním nemocníc.

Za Rašiho získala eurofondy na rekonštrukciu prešovskej polikliniky firma Wesper, ktorú spoluvlastnil nitriansky oligarcha blízky Smeru Norbert Bödör. Raši tvrdil, že len podpisoval to, čo mu odporučili jeho úradníci.

Najviditeľnejším prepojením Rašiho s košickou zdravotníckou skupinou Smeru bolo jeho angažovanie sa v kauze „tety Anky“. Už ako primátor Košíc sa v liste Všeobecnej zdravotnej poisťovni prihovoril za to, aby nerušila miliónové zmluvy s firmami, v ktorých figurovala Anna Slučková, príbuzná exriaditeľa poisťovne Marcela Foraia.

V roku 2017 denník Korzár písal o podozreniach, že Rašiho sesternica Janka Palčiková, vlastniaca firmu AGB ekoservis, zarába na províziách od košickej odpadovej spoločnosti Kosit. Podľa portálu Aktuality.sk mala firma zákazky aj v štátnych nemocniciach, pre ktoré zabezpečovala nakladanie s biologickým a chemickým odpadom.

Jeho povesť v Košiciach utrpela, keď mesto odovzdalo kontrolu nad parkovaním v meste firme EEI, proti čomu protestovali tisíce Košičanov.

Posty v dozornej rade EEI obsadili šéfovia investičnej skupiny Wood & Company. Tá zase práve za Rašiho primátorovania získala väčšinový podiel v Kosite, ktorý má v meste takmer monopol na zber odpadu a prevádzkuje aj mestskú spaľovňu. Wood & Company má cez dcérsku spoločnosť Ewia záujem postaviť na Slovensku aj ďalšie nové spaľovne. Najbližšie je k tomu pri Šali. Potrebuje však súhlas ministerstva životného prostredia.

Po dvoch víťazných primátorských voľbách si Raši v roku 2017 trúfol na župana. Víťazstvo mu však tesne ušlo. Za Rastislavom Trnkom vtedy zaostal o necelých 900 hlasov.

8. Ľubomír Vážny (Smer)

Jedna z kontroverzných postáv Smeru. Ako minister dopravy v prvej vláde Roberta Fica pridelil zákazku na elektronický mýtny systém firme, ktorá bola najdrahšia zo všetkých záujemcov. Ostatných zo súťaže vylúčili. Vážny v minulosti povedal, že pri mýte nešlo o „nejaký úplatok pre mňa alebo provízie”, a že dlho ani nevedel, že okolo mýta sa pohybovali aj podnikateľ Milan Fiľo a J&T.

Vážny otvorene priznáva aj to, že sa pozná s viacerými vplyvnými podnikateľmi. S Vladimírom Poórom je spolužiak z detstva, Juraj Široký a Fiľo boli napríklad na oslave Vážneho päťdesiatky.

Vážny dostal aj za úlohu zrýchliť dostavbu D1 od Bratislavy do Košíc do roku 2010 prostredníctvom PPP projektov. Z nich sa napokon realizovala iba stavba R1 pri Nitre s obchvatom Banskej Bystrice. Vo svojej druhej vláde mu Fico pridelil post podpredsedu vlády pre investície.

„Povedal mi: Vážim si ťa, nechcem ťa stratiť, a preto som ti vymyslel post podpredsedu pre investície. A potrebujem, aby si riešil veľké investície do budúcna. To je všetko,“ vysvetľoval svoju novú pozíciu v druhej vláde Roberta Fica Vážny.

Významnú riadiacu funkciu dostal Vážny aj za tretej vlády Smeru – šéfoval Sociálnej poisťovni. K téme ciest by ako bývalí župani mohli mať blízko aj Juraj Blanár či Jaroslav Baška, problematike tendrov by mohol zase rozumieť Mažgút ako bývalý hovorca Úradu pre verejné obstarávanie.

Smer však dnes vo svojom programe samostatnú časť venovanú doprave ani nemá.

Či Fico ráta s Vážnym aj vo vláde, ktorú sa aktuálne pokúša vytvoriť, nie je zatiaľ jasné.