Košice idú kúriť teplom spod zeme ako Islanďania. Projekt za 88 miliónov nemusí byť posledný
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Dokončenie prvého veľkého geotermálneho projektu pri Košiciach bude dôkazom, že nielen na Islande, ale aj na Slovensku je možné zemským teplom kúriť aj v mestách, nielen v zopár bytovkách.
Začiatkom roka 1998 vystúpil zamestnanec poľskej firmy ZPNiG-Jaslo na 52 metrov vysokú vrtnú vežu v obci Ďurkov pri Košiciach a vyvesil na nej tri zástavy – slovenskú, poľskú a košickú. Oznamoval tým začiatok razenia prieskumných vrtov, ktoré mali potvrdiť existenciu bohatého ložiska tepla pod zemou.
Výsledok všetkých potešil – do roku 1999 sa poľským ťažiarom podarilo vyhĺbiť tri približne trojkilometrové vrty, v ktorých sa našla voda s teplotou skoro 150 stupňov Celzia. Aj po vypumpovaní na povrch bola dosť horúca na to, aby bez problémov stačila vykúriť desaťtisíce košických domácností.
Do ich radiátorov však teplo spod zeme nikdy nedorazilo. Dodnes podľa kúdolov vodnej pary vidieť, že končí v lufte.
Košice verzus Island:
Na dokončenie geotermálneho projektu sa nikdy nenašli peniaze. O kontrolu nad vrtmi sa naťahovali štátni plynári, teplári a rôzne biznisové skupiny. Mestská tepláreň s vlastníkom vrtov odmietala uzavrieť dlhodobý kontrakt.
Čo sa teraz zmenilo: Európska únia pritvrdila v boji proti spotrebe uhlia a plynu, a to nielen z geopolitických, ale aj klimatických dôvodov. Manažment Teplárne Košice (TEKO) pod vedením nového štátneho holdingu preto dostal za úlohu projekt oživiť.
Do toho sa našli aj peniaze zo špeciálneho európskeho Fondu spravodlivej transformácie, ktorý má na starosti ministerstvo investícií (MIRRI). Využívať ho môžu európske regióny, kde sa má utlmiť spaľovanie uhlia.
Rozdeľovanie peňazí z tohto fondu mal na ministerstve na starosti Peter Balík, ktorého premiér Ľudovít Ódor dosadil na čelo rezortu. Balík sa podľa vlastných slov rozhodol, že košický „geoterm“ bude jeho priorita. V týchto dňoch sa má podpisovať kontrakt na jeho dokončenie tak, aby sa mohol využívať v roku 2026.
Tento projekt nemusí byť posledný. Medzi ďalšími lokalitami, ktoré by z geotermálnej energie mohli profitovať, sú napríklad Žiar nad Hronom, Prešov, okolie Trebišova alebo na západe územie medzi Sereďou, Šaľou a Galantou a v okolí Veľkého Medera.
Príklad z Košíc: Čo získajú obyvatelia po dokončení geotermálneho zdroja
- Zabezpečí štvrtinu tepla pre 171-tisíc obyvateľov pripojených na centrálne zásobovanie teplom. Zvyšok sa bude vyrábať najmä spaľovaním biomasy a odpadov a na zvyšnú časť sa použijú fosílne palivá.
- Ročne to ušetrí 54-tisíc ton oxidu uhličitého, čo je asi 20 percent toho, čo tepláreň produkuje dnes.
- Vďaka geotermálnej energii znížia Košice závislosť od plynu a uhlia.
- Cena geotermálneho tepla je stabilnejšia než v prípade fosílnych palív, ktoré sú náchylné na skokové zdražovanie. Náklady na výrobu jednotky tepla môžu byť o štvrtinu nižšie v porovnaní s plynom.
