Fico je ideálny fiškálny líder

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Keď sa už toľko hovorí, ako vidiek nerozumie mestským liberálom, pripomeňme v záujme celoštátneho porozumenia potreby ozdravenia verejných financií jedno slovenské príslovie: Každý by sa mal zakrývať takou veľkou perinou, na akú má. Je to fakt stará múdrosť, takže keď ju trošku prispôsobíme súčasným podmienkam, jej moderná verzia bude znieť takto: Každý by sa mal zakrývať takou veľkou perinou, na akú mu požičajú zahraničné banky.

A sme pri koreni problému. Problému, pred ktorým stojí budúca vláda. Ministerstvo financií vo svojom aktuálnom Návrhu na ozdravenie verejných financií informovalo, že Slovensko aj pre rozpočtové hýrenie bývalého parlamentu vykročilo k sedempercentným deficitom, čo, pravdaže, vyvoláva obrovský tlak na financovanie štátu prostredníctvom pôžičiek. „Už na budúci rok by šlo o potrebu celkového financovania okolo 13 miliárd eur,“ napísali pracujúci z Inštitútu finančnej politiky.

A preto, že je to rovná cesta do štátneho bankrotu, pripravili súbor úsporných (i úporných) opatrení v celkovom objeme za viac ako deväť miliárd eur. Z nich si vláda môže vybrať podľa svojich priorít, chuti a politickej odvahy. Koľko by však mala ušetriť? „Rozdiel medzi aktuálne nastaveným rozpočtom a navrhovanými cieľmi na stabilizáciu dlhu značí potrebu prijatia konsolidačných opatrení v objeme takmer tri miliardy eur už v roku 2024,“ čítame v materiáli. A to teda nie je málo. Vzaté cez psychológiu obyvateľstva, ktorú politické strany počas volebnej kampane vymasírovali do celkom iných očakávaní, ako je bolestivé uťahovanie si opaskov, je to ohromná suma (pri vetchom hospodárskom raste).

Je to zároveň trikrát viac, ako si predstavuje Robert Fico so svojím „sporivým“ polpercentom ročne. Napriek tomu je predseda Smeru ten najvhodnejší, koho možno postaviť do čela životne dôležitej konsolidácie. Slovom, Robert Fico je fiškálny líder. Obdobne ako bol kedysi štátny tajomník na ministerstve financií Peter Pellegrini digitálny líder (odkiaľ si, žiaľ, doniesol aj jedno nepekné a osudové podozrenie z korupcie).

Treba vravieť aj srdcom

Na Ficovo líderstvo je viac dôvodov. Riadiť ozdravovaciu kúru, čiže zvyšovať príjmy (dane) a znižovať výdavky (znižovať sociálne benefity), by mal ten, komu najlepšie rozumejú občania a občianky z obcí a mestečiek. Nie tí, čo už dávno vedia, že každý by sa mal zakrývať len takou veľkou perinou, na akú mu požičajú zahraničné banky. Týmto ľuďom vidiek dobre nerozumie. Zväčša sedia v Bratislave a Košiciach, a keď aj náhodou hovoria rozumne, nehovoria srdcom.

Druhý dôvod. Ozdravenie erárnej kasy v rozsahu, ktorý odvráti Slovensko od bankrotu, by mali uskutočňovať najmä tí, ktorí vo voľbách nasľubovali tie vyššie dôchodky, nízke ceny, 13. dôchodky a hromadu sociálnych vymožeností a istôt. To je totiž spôsob, ako naučiť občanov a občianky chápať základné ekonomické a politické súvislosti fungovania štátu a tým azda aj zvýšiť ich náročnosť pri výbere svojich zástupcov do parlamentu. Nehovoriac o pozdvihnutí úrovne volebných kampaní, keďže tá, ktorá sa skončila pred pár dňami, bola ako z rozvojovej krajiny.

Z týchto uhlov pohľadu je vládna koalícia Smer, Hlas a SNS na čele s Robertom Ficom nielen najreálnejšia, ale aj ideálna. Pritom, ako už bolo povedané, nemusia nič komplikované vymýšľať. Stačí si len z navrhovaných konsolidačných opatrení vybrať a namiešať svoje fiškálne sérum.

Tí najhorkokrvnejší z nich si dokonca môžu ozdravovaním verejných financií splniť aj svoje „orbánovské sny“. Medzi navrhovanými opatreniami sú totiž aj zrušenie asignácie dane pre právnické osoby a zrušenie zvýhodnenej 10-percentnej sadzby DPH na noviny. Odplata za využívanie slobody prejavu, slobodné šírenie informácií a občiansky aktivizmus sa pod kepienkom verejného záujmu môže začať. Pravdou však je, že z hľadiska veľkosti úspor sú finančné ataky na redakcie a mimovládky len omrvinky. V budúcom roku ledva 20 miliónov eur. Zato politické náklady by boli obrovské.

Vláda alebo výbor veriteľov?

Návrh na ozdravenie verejných financií je zaujímavé čítanie aj z toho dôvodu, aby spoločnosť videla, čo všetko sa v štáte dotuje, čo všetko je zdeformované, krivo prerozdelené a čo všetko sa dá zdaniť či spoplatniť vrátane vstupu do národných parkov, obnovenia dane z dedičstva a darovania či zvýšenia ceny lístkov vo vlakovej „zadarmo“ doprave, ktoré sa „nezvyšovali od roku 2011“.

Ale zároveň v tomto diapazóne možností, z ktorých každá má svoju cenovku, vidíme to, čo sa asi tak stane, ak nová vláda dôveryhodné ozdravenie verejných financií odignoruje. Na občanov a občianky sa to jedného dňa zosype všetko naraz, lebo tie zahraničné banky (ktoré by v Smere, Hlase a SNS radi osobitne zdanili) bez radikálneho ozdravenia verejných financií už Slovensku nepožičajú. Podobne ako kedysi Grécku.

Takže tie sociálne otrasy, ktoré spôsobí razantná, ale predsa len postupná konsolidácia pod kontrolou slovenskej vlády, sú menšie ako tie, ktoré by nastali, keby sa riadenia slovenských verejných financií už musel ujať dáky výbor zahraničných veriteľov alias euroval. To napríklad vtedy, keď má krajina vybielené účty a seniori stoja pred zavretými bankami s predĺženými tvárami.

Áno, Robert Fico je ideálny fiškálny líder. Vie na ľudí nakričať, vie buchnúť do stola, ale vie sa im aj pekne prihovoriť; prejaviť pochopenie pre ich problémy, byť zábavný. Preňho sa ľudia na vidieku a v mestečkách dokážu obetovať, utiahnuť si opasky, veď napokon, nežijú si najhoršie. A keby naveľa-naveľa premiérsky post prenechal Petrovi Pellegrinimu, ku ktorému sa rolujú červené koberce zo všetkých strán, dá sa napokon ozdravovať aj v takejto konštelácii. Ako sa hovorí za Moravou, prašť jak uhoď. Alebo po slovensky, čert ako diabol.