Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Za Radičovej vlády maséra Kostku testovali, za Fica ho štát dotoval štyrmi spôsobmi

Fico a jeho asistentka Trošková pri návšteve vojenského podniku v Trenčíne 2. marca 2015. Foto N - Tomáš Benedikovič
Fico a jeho asistentka Trošková pri návšteve vojenského podniku v Trenčíne 2. marca 2015. Foto N – Tomáš Benedikovič

Špeciálne podmienky získal Kostka naozaj za éry KDH v zdravotníctve, šlo však o odrobinky oproti príjmom od Smeru.

Tak ako musel Robert Fico pred voľbami v roku 2010 vysvetľovať, prečo dal zo svojej rezervy 17-tisíc eur fitneske Eve Martinkovej, ktorá si za to kúpila aj nové nechty, tak musí teraz vysvetľovať, prečo podporil maséra Pavla Kostku. Tentokrát však ľudia Smeru pomohli masérovi k výrazne vyššej sume v miliónoch eur.

Premiér dal Kostkovi 20-tisíc eur, hoci zisk jeho firiem sa už v roku 2014 blížil k miliónu eur.

„Zo svojej rezervy som podporil mnohé zdravotnícke zariadenia,“ vysvetľoval v utorok na tlačovej besede premiér, akoby šlo o bežnú rutinu.

Kostka je podľa poslanca Miroslava Beblavého (Sieť) prominentným lekárom viacerých manželiek členov vlády.

Chodil k nemu napríklad minister dopravy Ján Počiatek. Fico povedal, že on k nemu nechodil. Na otázku, či tak robila jeho manželka, nereagoval. To, že by využívali jeho služby, popreli aj ďalší ministri. „Nemám problém s chrbticou,“ povedal minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. „Vy ma masírujete, vaša masáž mi úplne stačí,“ poprel návštevy u Kostku aj minister vnútra Robert Kaliňák.

Video: Ako sa prezradila Ficova asistentka a čo na to Fico
autor: Tomáš Prištiak/.týždeň

Podľa zákona by mala rezerva premiéra slúžiť na „krytie nepredvídateľných výdavkov nevyhnutných na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia alebo na krytie zníženia rozpočtovaných príjmov“.

Fico nevysvetlil, prečo ju dal práve Kostkovi. „Ide o to, aby mali ľudia možnosť lepšej zdravotníckej starostlivosti. Tieto zariadenia sú navštevované veľkým počtom pacientov,“ zdôvodňoval Fico.

Klinika má podľa premiéra 200 zamestnancov a 46-tisíc pacientov.

Kostka navyše získal viac ako pol milióna eur z eurofondov cez ministerstvo školstva. Minister Juraj Draxler povedal, že sa na to pozrie.

Veľmi rýchly štart

Kostkovej firme sa začalo výrazne dariť potom, čo do vlády nastúpil Smer. V roku 2010 jeho firma CPKSB ešte nevykázala zisk, o štyri roky už mala zisk pred zdanením takmer 800-tisíc.

Prudký rast vidno aj na vývoji tržieb. Kým v roku 2010 boli Kostkove ročné tržby menej ako 50-tisíc, v roku 2014 to už bolo takmer 1,5 milióna ročne.  Za štyri roky teda narástla na tridsaťnásobok.

Dnes má v štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni zazmluvnený objem za 3 milióny eur ročne. Toto číslo vypovedá o silnom vzťahu so štátnou poisťovňou, najmä ak sa porovná s limitmi v dvoch súkromných poisťovniach. Tie síce majú dokopy len polovicu klientov v porovnaní so štátnou, no od Kostku odoberajú služby rádovo v desiatkach tisícok eur, kým štátna poisťovňa platí už najmenej dva roky v miliónoch eur.

Ako sa darilo masérskym klinikám Kostku

grafy-web

Ako túto priazeň vysvetľuje štátna poisťovňa pod kontrolou Smeru? „Súčasný rozsah zdravotnej starostlivosti zodpovedá počtu pracovísk, personálnemu obsadeniu a počtu ošetrených pacientov.“

Kostkova firma sa naozaj rozširuje. Z jedného pracoviska v Spišskej Belej už má dnes aj pobočky v Bratislave, Nitre, Banskej Bystrici, Žiline. Na otázku, u ktorých poskytovateľov s rovnakým predmetom činnosti si Všeobecná zdravotná objednala podobne veľké výkony, poisťovňa neodpovedala.

Špeciálny výkon

Jedným z dôvodov, prečo má Kostkova firma tak veľa peňazí z verejného poistenia, je, že dostávala dlho peniaze za špeciálny výkon – za takzvanú cielenú dlhodobú terapiu. Za jeden tento výkon dostávala jeho firma 45 eur. Malo ísť o trojhodinové procedúry.

Keď sa pýtali premiéra Fica na Kostkovu firmu, vysvetľoval to tým, že výkon zaviedol Marian Faktor (KDH), ktorý viedol štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu počas vlády Ivety Radičovej. A že za jeho vlády tento výkon zrušili.

Fico o tom povedal pravdu, ale nie celú. Špeciálny výkon naozaj zaviedli v roku 2011, kým bol v poisťovni Faktor. Išlo o pilotný projekt. Malo to fungovať tak, že každého pacienta, ktorý bol zapojený do projektu, schválila poisťovňa a následne sledovala, či vďaka správnej rehabilitácii má nižšiu spotrebu liekov.

Tento špeciálny kód dostala len Kostkova firma. „Tento poskytovateľ prišiel s myšlienkou integrácie, zároveň išlo o pilotný projekt, v ktorom sme v malom rozsahu chceli otestovať, či to vôbec funguje,“ vysvetľuje dnes Faktor, prečo mal zmluvu len Kostka.

Tvrdí, že ak by sa projekt osvedčil, dali by to aj viacerým. Malo ísť o malý časovo obmedzený projekt, za ktorý firme platili  5- až 10-tisíc eur, tvrdí bývalý šéf poisťovne. Všeobecná poisťovňa na otázky, prečo výkon nemá zazmluvnený aj s inými firmami, neodpovedala.

Projekt mal ukázať, či sa takýmito terapiami dá znížiť spotreba liekov alebo predchádzať operáciám. Podľa Faktora to mali prehodnocovať po štvrťrokoch. Koncom roka 2011 padla Radičovej vláda a po nástupe Smeru do vedenia poisťovne prišiel Marcel Forai.

Ten ponechal špeciálny výkon a ešte zvýšil jeho cenu o polovicu – z 30 na 45 eur. Poisťovňa zvýšenie ceny vysvetľuje tak, že: „bodové ohodnotenie týchto výkonov zodpovedalo uvedenej sume“.

K jeho prehodnoteniu došlo až minulý rok po tom, čo Foraia z funkcie v poisťovni odvolali.

Video: Ministri o masérovi žartovali
autor: Martina Pažitková

Štát mu prispel viackrát

Nielen Všeobecná zdravotná poisťovňa platila Kostkovu firmu z verejných peňazí. Jeho firma dostala dotácie aj z Ústredia práce. Upozornila na to Transparency International. Peniaze na pracovné miesta dostala v roku 2013 a išlo o takmer 32-tisíc eur. Za to mal Kostka zamestnať troch masérov, fyzioterapeuta a dve administratívne posily.

Na vyše pol milióna eur z operačného programu Výskum a Vývoj pod ministerstvom školstva zasa vypísala tender firma Glaston, ktorá bola priamym príjemcom výskumného grantu. Kostkova firma je jediná, ktorá sa prihlásila. Obe firmy sídlia na rovnakej adrese – v Hoteli Bratislava na Seberíniho 9.

Kostku sme požiadali o rozhovor, neodpovedal ani na žiadosť, ani na naše otázky.

Ako sa im darí inde

Kostkova firma má zmluvu aj s ostatnými, súkromnými poisťovňami Dôvera a Union. Dôvera je po Všeobecnej druhá najväčšia. Kostkovi platí mesačne maximálne 7000 eur, teda 84-tisíc eur ročne. Ide o limit, ktorý platí pre pracovisko v Spišskej Belej a Nitre. Tento limit však ani spolovice nenaplnia, tvrdí poisťovňa.

V skutočnosti im v priemere platia zhruba 2500 eur mesačne. „Vlani vyhľadalo každý mesiac služby tohto poskytovateľa približne 120 našich poistencov,“ tvrdí najväčšia súkromná poisťovňa Dôvera. Poisťovňa patrí Pente.

Dnešný šéf poisťovne Martin Kultán pracoval vo Všeobecnej zdravotnej v čase, keď špeciálny výkon zavádzali. Aj Faktor po odchode zo Všeobecnej pre Dôveru pracoval. Poisťovňa však špeciálny výkon dnes v zmluvách nemá. Ani Union ho nemá, aj keď má s Kostkovou firmou v Spišskej Belej zmluvu. Vlani ju navštívilo 200 poistencov tejto najmenšej poisťovne na trhu. Za to poisťovňa za celý rok zaplatila menej ako 4-tisíc eur.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Štátny tajomník Švejna: Mám problém, ak musím byť v dôchodkoch solidárny aj s tými, ktorí nerobili

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri minimálnom dôchodku sú dva problémy, tvrdí v rozhovore pre Denník E štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna. Nemáme peniaze na takéto štedré dôchodkové opatrenie a druhý problém tkvie v tom, či má dostávať rovnakú penziu ten, ktorý robil, ako ten, čo nerobil.

Minúta po minúte

Zdieľať

Qantas chcú na ultra dlhé lety Airbusy. Testovali ich s Boeingom

Airbus A350-1000 Foto - Airbus
Airbus A350-1000 Foto – Airbus

Aerolinky Qantas uprednostnili pre najdlhšie komerčné lety stroje Airbusu pred Boeingom. Spoločnosť plánuje prevádzkovať pravidelné spojenie medzi Austráliou a New Yorkom či Londýnom bez medzipristátia.

Európsky a americký výrobca lietadiel súperili o prestížnu zákazku od roku 2017, píše Bloomberg.

Qantas pripravuje pre ultradlhé lety objednávku 12 Airbusov A350-1000 (v hre bol konkurenčný Boeing 777X). Spoločnosť Citi odhaduje hodnotu zákazky na 3,5 miliardy austrálskych dolárov (2,2 miliardy eur).

Konečné rozhodnutie sa očakáva v marci budúceho roka. Prvý komerčný let by sa mal uskutočniť v prvej polovici roka 2023.

Ako testovali ultradlhé lety:

V októbri Qantas uskutočnil rekordné dlhý skúšobný let medzi New Yorkom a Sydney so svojím Boeingom 787 Dreamliner.

Stroj pristál po vyše 19 hodinách vo vzduchu. Letu sa zúčastnilo iba niekoľko desiatok ľudí, prevažne zamestnanci aeroliniek a členovia posádky.

Cieľom bolo preveriť dosah dlhých letov na ľudský organizmus. V lietadle sa monitorovali mozgové vlny, hladina melatonínu a bdelosti pilotov či vplyv osvetlenia, jedla a cvičenia na pasažierov.

Najdlhší komerčný let v súčasnosti prevádzkujú Singapore Airlines na linke medzi Singapurom a New Yorkom. Lietadlo Airbus A350-900 zvláda trastu za takmer 19 hodín.

Zdieľať

Medziročná inflácia na Slovensku sa v novembri zrýchlila na 3 percentá z októbrových 2,7 percenta. V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny stúpli o 0,2 percenta.

V porovnaní s novembrom 2018 sa ceny zvýšili vo všetkých sledovaných kategóriách, informuje Štatistický úrad.

Najviac, o 5,3 percenta zdraželi potraviny a nealko nápoje. Ich ceny stúpli najrýchlejšie v tomto roku.

Inflácia na Slovensku je vyššia než v priemere za celú eurozónu.

NBS odhaduje tohtoročný rast spotrebiteľských cien na 2,6 percenta, čo je nepatrne viac než vlani.

Rast cenovej hladiny začiatkom budúceho roka ovplyvní ohlásené zdražovanie energií či zníženie DPH na ďalšie potraviny a na noviny.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter:

  • Most-Híd pretlačil zníženie daní z práce, tak mestá musia zvyšovať dane z nehnuteľností.
  • Kamenický chce limitovať nasledujúceho ministra.
  • Wall Street verí, že Trump sa s Číňanmi dohodne.
Zdieľať

USA a Čína sa dohodli na podmienkach prvej fázy dlho očakávanej obchodnej zmluvy, informoval Bloomberg s odkazom na zdroje oboznámené so situáciou. Text teraz čaká na Trumpov podpis.

Poradcovia pre obchodné záležitosti teraz majú v pláne schôdzku s prezidentom, na ktorej s ním chcú podmienky dohody prebrať. Oficiálne oznámenie by podľa zdrojov Bloombergu mohlo prísť v nasledujúcich hodinách.

Spojené štáty a Čína spolu od minulého roka vedú obchodnú vojnu, v ktorej na seba vzájomne uvaľujú cla. Zároveň sa snažia dosiahnuť dohodu, ktorá by ich obchodné spory vyriešila. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Karoq sa bude vyrábať v bratislavskom VW od jesene 2020

Škoda Karoq sa začne montovať v bratislavskom Volkswagene na jeseň budúceho roka z dovážaných dielov. Karosérie kompaktného SUV modelu sa budú naďalej produkovať a lakovať v závode Škody v českých Kvasinách.

Podrobnosti o výrobe Karoqu zverejnila Škoda Auto na webovej stránke.

Bratislavský VW by mal byť piatou fabrikou, v ktorej sa bude montovať.

K závodom v českých Kvasinách, Mladej Boleslavi a čínskom Ning-po najnovšie pribudol ruský Nižný Novgorod, kde sa vyrába aj Octavia a SUV Kodiaq.

Škoda je jednou zo zhruba desiatich značiek, ktoré sú súčasťou koncernu VW.

Aký je záujem o Karoq

Karoq je na trhu od októbra 2017. Patrí k najžiadanejším modelom Škody, dopyt po ňom výrazne prevyšuje ponuku.

V roku 2018 sa predalo 115 700 kusov, za 11 mesiacov tohto roka 137 700 vozidiel Karoq.

V Bratislave už Škoda vyrába svoj najmenší model Citigo iV – prvý s plne elektrickým pohonom.

Zdieľať

Slovensko je pripravené pripojiť sa k iniciatíve uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050. „Slovensko sa pripojí k väčšine európskych krajín, pretože osobne si myslím, že Európska únia musí byť lídrom. Len vtedy dokážeme presvedčiť aj ostatné krajiny ako Čína a India,“ povedal premiér Pellegrini pred samitom EÚ.

Dodal, že jednou z podmienok je jasne deklarovaná technologická neutralita. „Samozrejme, máme niektoré podmienky. Jednou zo základných je, aby bola jasne deklarovaná technologická neutralita, to znamená, aby si každá krajina mohla rozhodovať o svojom energetickom mixe, aké technológie použije, aby tam boli nejaké základy ekonomickej transparentnosti, respektíve aby sme neboli nútení investovať do nákladných investícií obnoviteľných zdrojov, ktoré by extrémnym spôsobom zvyšovali náklady energie,“ dodal premiér. (tasr)

Zdieľať

ECB podľa očakávaní ponechala menovú politiku vrátane úrokových sadzieb bez zmien. Zasadnutie Rady guvernérov po prvý raz viedla nová prezidentka Christine Lagardová. Podľa nej ekonomika eurozóny smeruje k pomalému oživeniu.

V septembri ECB znížila svoju depozitnú úrokovú sadzbu o 0,1 percentuálneho bodu na mínus 0,5 percenta. Rozhodla tiež, že od novembra obnoví nákup dlhopisov v mesačnom objeme 20 miliárd eur.

Menový výbor vo vyhlásení uvádza, že sadzby zotrvajú na súčasných alebo nižších úrovniach, kým sa výhľad inflácie stabilne nepriblíži dostatočne blízko k cieľovej úrovni 2 percentá.

Analytici upozornili, že stanovisko ECB sa nelíši od toho, ktoré centrálna banka zverejnila po minulom zasadnutí menového výboru. To naznačuje, že Lagardová je spokojná s postojom svojho predchodcu, píše Reuters.

Lagardová prevzala funkciu v ECB 1. novembra. Predtým pôsobila ako šéfka Medzinárodného menového fondu a v minulosti riadila aj francúzske ministerstvo financií.

Ako ECB upravila prognózy rastu:

  • zlepšila odhad tohtoročného rastu ekonomiky eurozóny na 1,2 percenta z doterajších 1,1 percenta;
  • výhľad rastu HDP v roku 2020 zhoršila na 1,1 percenta (doposiaľ predpokladala 1,2 %);
  • na rok 2021 naďalej očakáva 1,4-percentný rast hospodárstva.

Lagardová už skôr avizovala dôkladné posúdenie činnosti ECB vrátane zváženia zmeny niektorých základných bodov, napríklad inflačného cieľa či spôsobu boja so zmenami klímy.

Strategickú revíziu by chcela zavŕšiť do konca budúceho roka.

Zdieľať

Nízkonákladovka Wizz Air vytvorí nové aerolínie. Chce s nimi preraziť v Ázii a Afrike

V druhej polovici budúceho roka začnú lietať nové nízkonákladové aerolínie Wizz Air Abu Dhabi. Spočiatku budú obsluhovať letiská v Európe a Rusku, neskôr sa plánujú zamerať aj na Blízky východ, Afriku a indický subkontinent.

Nové aerolínie budú spoločným podnikom Wizz Airu so štátnou spoločnosťou Abu Dhabi Development Holding, ktorá v ňom kontroluje 51-percentný podiel, píše Bloomberg.

Na začiatok sa počíta s flotilou troch lietadiel Airbus SE A321neo, v priebehu nasledujúcej dekády by sa mala rozšíriť na 50 strojov.

So širokou paletou destinácií bude mať Wizz Air Abu Dhabi potenciál osloviť 5 miliárd pasažierov.

Wizz Air patrí k popredným európskym lowcostom so základňou v Budapešti. Lieta do 44 krajín, lety medzi Európou a Dubajom prevádzkuje od roku 2013.

S kým sa pobijú:

Wizz Air Abu Dhabi budú na Blízkom východe súperiť o cestujúcich s ďalším novým hráčom.

Najneskôr v 2. štvrťroku 2020 by mali z Abú Zabí začať lietať Air Arabia Abu Dhabi, v ktorých sa spájajú nízkonákladovka Air Arabia a Etihad. Ich spoločný podnik bude slúžiť najmä ako podpora diaľkových letov Etihadu.

Nové letecké spoločnosti posilnia spojenie na Blízkom východe, v ktorom vlani ubudla takmer pätina liniek. Cítiť bolo najmä redukciu vlajkového dopravcu Etihad, ktorý škrtal v dôsledku miliardových strát.

Wizz Air smeruje do regiónu, v ktorom majú nízkonákladové aerolínie len 5-percentný trhový podiel. Cítiť v ňom však silný dopyt po turistike a od migrujúcich pracovníkov, uvádza Rishika Savjani, analytička spoločnosti Barclays.

Zdieľať

European Green Deal je nedostatočný na riešenie klimatickej krízy, tvrdí slovenský Greenpeace. Opatrenia, ktoré včera prijala Európska komisia, sú podľa organizácie pomalé a opatrné a ciele znížiť emisie o 50 až 55 percent do roku 2030 pri závažnosti ekologickej a klimatickej krízy, ktorej dnes čelíme, nebudú stačiť.

Čo treba urobiť podľa Greenpeace: 

  • Keďže konkrétne ciele Green Dealu budú predstavené až v lete 2020, podľa Greenpeace je to neskoro na uzatvorenie dohody. Na budúci rok sa klimatický samit COP26 bude konať v Glasgowe a mali by na ňom byť predstavené už konkrétne ciele na zmiernenie klimatickej zmeny.
  • Európska komisia by sa mala zaoberať najmä zmenami v hospodárskom systéme.
  • Je potrebné sa zaoberať výrobnými procesmi a technológiami, ale rovnako aj životným štýlom a spotrebou.
  • Greenpeace zdôrazňuje, že je načase, aby Komisia od základov prehodnotila politiky, ktoré podporujú profit na úkor životného prostredia a našej budúcnosti.
Zdieľať

Tržby v priemysle sa v októbri oproti septembru mierne zvýšili (o 0,4 %). Výrazne k tomu prispel najmä automobilový priemysel, kým ostatným významným odvetviam sa darilo menej, uviedol Inštitút finančnej politiky.

Z menších odvetví dynamicky rástli aj potravinársky a chemický priemysel. Mesačná dynamika zatiaľ potvrdzuje stabilizáciu doterajšieho negatívneho vývoja.

V medziročnom porovnaní sú však tržby stále nižšie (−5,4 %), pričom táto situácia pretrvá pravdepodobne až do jari.

Zamestnanosť v priemysle v októbri stagnovala, medziročne ubudlo 1,3 % zamestnaných.

Rast miezd v priemysle sa v októbri výrazne spomalil. Zamestnanci si v tomto sektore medziročne polepšili len o 1,3 %. Ochladenie v Nemecku v najväčšej miere zasahuje práve exportne orientovaný priemysel. Vývoj miezd odráža skracovanie pracovných týždňov a zníženie počtu nadčasov.

Tržby v stavebníctve v októbri korigovali silný septembrový rast a medzimesačne klesli o 1,8 %. Zamestnanosť v stavebníctve stúpla o 4 %. Po polroku v červených číslach sa medzimesačne zvýšila už druhý mesiac po sebe. Mzdy v sektore v porovnaní s októbrom minulého roka vzrástli o 5,5 %.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať