Slovenské biopalivá sa môžu začať vyrábať aj zo suchovzdornej plodiny na obživu chudobných Afričanov

• Najväčšia tuzemská fabrika na bioprímesi do benzínov Enviral Leopoldov dlhé roky využíva kukuricu, teraz chce otestovať aj plodinu používanú na kŕmenie vtákov a hydiny.
• Nová plodina by mohla byť odpoveďou aj na čoraz častejšie suchá a je odolnejšia i proti chorobám a škodcom.

Dominantný domáci výrobca biopalív – zoskupenie podnikateľov okolo bratislavského právnika Jána Sabola – chce na výrobu bioprímesí do benzínov využívať nielen kukuricu, ale aj inú plodinu, ktorá na Slovensku nie je bežná.

Bioetanol chce začať vyrábať z ciroku, ktorý sa v našich podmienkach raritne pestuje hlavne pre vtáky, hydinu aj iné hospodárske zvieratá. V jedálničkoch ľudí z mnohých chudobnejších krajín Afriky a Ázie je však spolu s prosom najdôležitejšou obilninou vôbec. Je to tak hlavne preto, že cirok je mimoriadne odolnou plodinou voči suchám.

Afričania a Ázijci z horúcich oblastí túto výhodu ciroku využívajú už tisícročia. Predpokladá sa, že v oblasti dnešného Sudánu sa začal pestovať tisíce rokov pred naším letopočtom. S postupom globálneho otepľovania a stále častejšími suchami sa môže stať cirok zaujímavejším aj pre európskych farmárov.

Záujem sabolovcov o cirok vyplýva z nového investičného projektu ich leopoldovskej firmy na výrobu bioetanolu Enviral. Podľa neho chcú v prvej fáze otestovať výrobu biopaliva z 1500 ton ciroku.

Ak sa testy vydaria, plodina by mohla pokryť až päť percent celoročnej spotreby fabriky. Najvyššie postavený výkonný manažér sabolovcov Róbert Spišák pre Denník E uviedol, že časom môžu kukuricu nahrádzať cirokom v ešte väčšej miere.

Aj päťpercentný podiel v surovinovej skladbe Enviralu je však dosť objemný. Pôjde až o 23-tisíc ton ciroku. Enviral ročne spracuje až 450-tisíc ton kukurice.

Prečo sa chcú sabolovci zamerať na cirok

• Skupina je presvedčená, že pre stále častejšie suchá môže byť cirok pre domácich farmárov veľmi zaujímavý. Pretože potrebuje podstatne menej vody ako kukurica, dokáže prežiť aj dlhšie obdobia sucha a priniesť uspokojivé úrody. Navyše, cirok sa vyznačuje aj malým alebo žiadnym výskytom chorôb a škodcov.
• Skupina nechce zostať s bioprímesami závislá len od dodávateľov kukurice. Chce rozšíriť možnosti, ako si zabezpečiť vstupnú surovinu, tak ako sa jej to podarilo pri výrobe bionafty. Tú produkuje nielen z repky olejnej, ale aj z rôznych iných olejov a takisto z použitých kuchynských olejov.

Či sabolovci začnú využívať cirok vo veľkom, rozhodnú až následné testy. „V laboratóriách nám cirok vychádzal veľmi dobre, keďže je veľmi podobný kukurici. No či bude táto nová produkcia aj ekonomicky rozumná, ukáže až jej otestovanie v samotnej veľkovýrobe,“ hovorí Spišák s tým, že ak všetko dopadne dobre, skupina ihneď začne oslovovať s ponukou na dodávky ciroku domácich farmárov. Z dôvodu úspor na prepravných nákladoch chce mať cirok totiž predovšetkým zo slovenských polí.

Dnes sa cirok na Slovensku pestuje iba na troch tisíckach hektárov, teda na ploche jedného väčšieho poľnohospodárskeho družstva.

Cirok má pritom veľké výhody aj v gastronómii. Dá sa pripraviť na sladko aj na slano a je vhodnou súčasťou bezlepkovej aj diabetickej diéty. V niektorých afrických krajinách z neho vyrábajú aj pivo a v niektorých ďalších častiach sveta aj iné alkoholické a nealkoholické nápoje.

Viac o Envirale

Fabrike s celkovo vyše 200 zamestnancami poskočili vlaňajšie tržby až o skoro 60 percent na 263 miliónov eur. Rástli jej aj zisky, no menej rýchlym tempom – o vyše tretinu na 9,2 milióna eur. Navyše v roku 2020 mal Enviral zisk až dvojnásobný – dostal sa mu na vyše 18 a pol milióna eur.

Jeho zisky napriek vysokým tržbám neboli posledné roky až také oslnivé práve pre to, že po útokoch Ruska na Ukrajinu vlani výrazne zdražela kukurica. Práve cirok je odpoveďou aj na vlaňajší vývoj.

„Posledné roky nás naučili, že treba rozširovať surovinovú základňu. So širšími možnosťami si vieme vyjednať lepšie ceny,“ hovorí Spišák.

Biznis s budúcnosťou na dobu určitú

Z dlhodobého hľadiska bude musieť biznis s biopalivami minimálne v EÚ ustúpiť ekologickejším elektromobilom. Od roku 2035 sa už v Únii žiadne nové autá na spaľovacie motory predávať nebudú. No staršie spaľováky budú jazdiť ešte ďalších zhruba 15 rokov, a tak minimálne do roku 2050 ešte fabriky na biopalivá budú mať prácu.

Dohromady v slovenskom Leopoldove a v ďalších závodoch v Česku a Maďarsku produkujú sabolovci z obilia, olejnín a olejov až 215-tisíc kubíkov prvogeneračného bioetanolu a 305-tisíc ton bionafty. To im ročne prináša zhruba miliardové tržby. V európskom biznise s biopalivami ich to radí na siedmu priečku.

Neistoty z dlhodobejšej budúcnosti biopalív však prispeli k tomu, že sabolovci pred troma rokmi upustili od zámeru postaviť v Leopoldove nový závod na druhogeneračné biopalivá zo slamy až za 200 miliónov eur.

V rozvojových častiach sveta sa nové biopalivové biznisy rozbiehajú. V Indii chcú postaviť nový závod na bioetanol zo zlomkovej odpadovej ryže spolu s miestnou indickou priemyselnou skupinou Adventz, ktorá v rôznych odvetviach dosahuje celkové tržby až na úrovni troch miliárd dolárov. Nový indický závod má ročne vyprodukovať 50-tisíc kubíkov bioetanolu. To je zhruba jedna štvrtina súčasných bioetanolových kapacít slovenskej skupiny, ktoré má doma na Slovensku a v Česku.

Navyše neskôr môžu partneri vybudovať v Indii aj ďalšie podobné závody.