Dostať tovar do Ruska je ľahké. České údaje ukazujú, ako tomu pomáhajú iné krajiny

Stredoázijské Kirgizsko nikdy nebolo stredobodom českého vývozu, Česká republika nemá v tejto krajine ani veľvyslanectvo.

Aj v čase najväčšieho rozmachu tam českí exportéri mesačne dodávali stroje za maximálne desiatky miliónov korún. Pred rokom 2022 do krajiny mierila napríklad drobná elektronika alebo dielce do lietadiel. Často išlo o podobný tovar, aký do stredoázijskej republiky mieril už za éry Sovietskeho zväzu.

Ruská invázia na Ukrajinu však trasy medzinárodného obchodu výrazne prekreslila.

Okamžité uvalenie sankcií na Rusko a Bielorusko malo dva hlavné dôsledky. České firmy museli začať hľadať odbytiská na nových trhoch, ideálne čo najrýchlejšie a s čo najmenšími nákladmi.

Rusi, naopak, potrebovali zabezpečiť chod svojich tovární a priemyselných podnikov. Začali preto hľadať cesty, ako dostať sofistikované stroje zo Západu do svojej krajiny.

Ich cesty sa stretli aj v Kirgizsku. Vývoz z Česka tam oproti obdobiu pred ruskou inváziou v niektorých mesiacoch vzrástol viac ako desaťnásobne.

Podľa databázy Českého štatistického úradu vzrástol od februára 2022 hlavne export strojov. Ich vývoz pravidelne presahuje 50 miliónov korún (viac ako 2 milióny eur) mesačne, v niektorých obdobiach je to až dvojnásobok.

Výrazne sa však zvýšil aj export ďalšieho tovaru do krajiny. Niekoľkonásobne vzrástol napríklad vývoz chemikálií.

Časť exportu pritom môže byť tovarom takzvaného dvojakého použitia. Tak štát označuje technológie alebo materiály, ktoré sa dajú využiť na civilné aj vojenské účely. Na ich vývoz treba získať zvláštnu licenciu, ktorú vydáva ministerstvo priemyslu a obchodu.

Kirgizsko nie je jedinou krajinou, do ktorej českí exportéri začali po vlaňajšom februári vo veľkom vyvážať. Hoci bol rast exportu do Kirgizska pomerovo najvýraznejší, podobný trend je aj pri ďalších stredoázijských republikách, ktoré boli v minulosti súčasťou Sovietskeho zväzu.

Export do Kazachstanu stúpol štvornásobne na viac ako miliardu korún (vyše 41 miliónov eur) mesačne. Na viac ako dvojnásobok vzrástol aj vývoz do Uzbekistanu či všetkých zakaukazských republík, teda Arménska, Gruzínska a Azerbajdžanu.

V nominálnych hodnotách sa ruská invázia najviac premietla do obchodného vzťahu s Tureckom. Tam teraz každý mesiac mieri tovar v hodnote päť miliárd českých korún (viac ako 203 miliónov eur), pred februárom 2022 to bola takmer polovica. Už od marca 2022 je tak Turecko pre české firmy väčším obchodným partnerom ako Rusko. Pred pár rokmi by to bola úplne nemysliteľná situácia.

Do Turecka pritom čoraz viac mieri aj tovar s dvojakým použitím. V roku 2019 vydalo ministerstvo priemyslu štrnásť povolení na jeho vývoz do Turecka, vlani to už bolo 41 povolení. Častejšie žiadajú exportéri o licenciu na vývoz takéhoto tovaru len pri exporte do Číny.

Kúpim sústruh. Zn.: Rýchlo a s potvrdením

Deník N počas posledných týždňov odhalil niekoľko prípadov, keď sa české priemyselné stroje dostali cez Turecko alebo Kirgizsko do Ruska. Časť z nich pritom spadala pod označenie tovar s dvojakým použitím. A v niektorých prípadoch už v tejto súvislosti začala konať polícia.

Dôležitú úlohu pri časti obchodov zohrala kirgizská schránková firma Interstyle Plus založená po ruskej invázii. S ňou uzavrel zmluvu napríklad český výrobca TOS Varnsdorf. Tamojšia spoločnosť mala dodať české obrábacie stroje za desiatky miliónov korún do strojárskeho závodu neďaleko hlavného mesta Biškek. Ako však vyplynulo z pátrania Deníka N, firma formálne sídli v chatrči a jej podnik je v skutočnosti už roky zatvorený.

Českí colníci si uvedomujú neobvyklý nárast exportu do týchto krajín. „Zo štatistík EÚ je zrejmé, že sa enormne zvýšili dovozy do štátov nachádzajúcich sa v blízkosti Ruska, napríklad do Arménska, Moldavska a ďalších,“ potvrdila hovorkyňa colnej správy Hana Prudičová.

Veľa tovarov vyvezených do týchto krajín podľa pátrania redakcie nakoniec končí v Rusku. Štát pritom nemôže takýto export obmedzovať, pretože dovozu do týchto štátov nebránia žiadne sankcie ani iné opatrenia.

Za novú vývoznú príležitosť pritom spomenuté krajiny označovalo aj ministerstvo priemyslu a jeho organizácia CzechTrade. Zorganizovali dokonca seminár s názvom Alternatívne trhy v kontexte ruskej agresie proti Ukrajine – južný Kaukaz a Stredná Ázia. Konal sa mesiac po ruskom vpáde na Ukrajinu a vystúpili na ňom zástupcovia CzechTrade aj veľvyslanectiev.

Ministerstvo priemyslu a obchodu vysvetlilo, že seminár nemal firmy nabádať, aby využívali stredoázijské alebo kaukazské krajiny na reexport tovaru do Ruska.

„Pri akejkoľvek komunikácii s firmami upozorňujeme na nutnosť preverenia obchodného partnera. Zároveň upozorňujeme na to, že pri tovaroch, na ktoré sa vzťahujú sankcie, treba zabrániť situácii, keď je koncové použitie lokalizované v Rusku,“ reagovala Miluše Trefancová z tlačového oddelenia ministerstva priemyslu.

Neodpovedala však na otázku, ako konkrétne majú firmy pri preverovaní postupovať.

Práve prípad TOS Varnsdorf pritom potvrdzuje, že ani zmluvný záväzok so stredoázijským partnerom nemusí byť dostatočnou zárukou na to, aby tovar nakoniec neskončil v Rusku.

„My sme urobili všetko správne. Predali sme to Interstyle Plus, ktorý to mal dodať do jedného závodu v Kirgizsku – a ten je všade uvedený ako konečný užívateľ,“ povedal nám obchodný riaditeľ TOS Varnsdorf Miloš Holakovský.

Od nakupujúcej strany v Kirgizsku dostal potvrdenie, že tovar neskončí v Rusku. Na jeho základe sa severočeská firma rozhodla poslať stroje do mesta neďaleko Biškeku.

Podpis na dokumente bol však podľa zistení Deníka N s najväčšou pravdepodobnosťou sfalšovaný. Obchodník svoj sľub očividne nesplnil, pretože obrábací stroj sa nakoniec dostal do Ruska. Po upozornení Deníka N TOS Varnsdorf ukončil spoluprácu s kirgizskou firmou.

Iný prípad reexportu, keď česká firma Labara poslala stroje cez Turecko do svojej dcérskej spoločnosti, teraz preveruje polícia.

„Prvá rovina je vývoz z Česka do Turecka. To je v našej kompetencii, pretože o tomto vývoze rozhodujeme. Ak sú splnené všetky podmienky, tovar sa vyvezie. Druhou rovinou je vývoz z Turecka do Ruska, toto je už na rozhodnutí tureckých colných orgánov. Pokiaľ spojíme tieto dve roviny, tak sa dá povedať, že dochádza k obchádzaniu medzinárodných sankcií,“ reagovala hovorkyňa colníkov Prudičová.

Jedným z „trikov“ niektorých českých firiem je, že nepožiadajú o vývozné povolenie v Česku. Svoj tovar prevezú do inej krajiny Európskej únie, kde nevyvolajú také veľké podozrenie, a o vývoz z Únie sa pokúsia tam. České úrady sa totiž na niektoré spoločnosti podozrievané z obchádzania sankcií pri vývozoch do týchto krajín viac zameriavajú.

To bol aj prípad firmy Labara. Podozrenie českých úradov mohlo vyvolať to, že má pobočku v Rusku. Stroje preto z EÚ vyviezla cez Rakúsko.

Rusi prichádzajú a zakladajú firmy

Obchádzanie sankcií cez tieto krajiny okrem údajov potvrdzuje aj český honorárny konzul v Kirgizsku Marat Džanbajev.

„Posledný rok prichádza veľa ruských občanov a zakladajú si tu firmy, aby mohli nakupovať na Západe rôzne tovary, ktoré inak do Ruska nedostanú,“ povedal v rozhovore. Tovar potom dostanú do Ruska aj vďaka tomu, že má colnú úniu s Kirgizskom, Kazachstanom, Bieloruskom a Arménskom.

Spojené štáty uvalili sankcie na kirgizské spoločnosti, pri ktorých sa preukázalo, že obchádzali sankcie. „Myslím, že je to teraz okolo pätnásť firiem. Dostali zákaz obchodovať s USA, pretože obchádzajú sankcie a posielajú tovar do Ruska. Objednali tovar odtiaľto a vozia ho tam cez nás,“ dodal Džanbajev.

V tejto chvíli nie je jasné, ako bude Česko túto situáciu riešiť. Colná správa vysvetľuje, že ide o široký problém, ktorý štát nemôže vyriešiť sám.

„Táto problematika sa rieši na úrovni Únie. Colné správy krajín EÚ však dlhodobo upozorňujú, že nie je v ich kompetenciách tieto záležitosti riešiť alebo im zabrániť,“ uviedla Prudičová.

Deník N sa spýtal ministerstva priemyslu, či a prípadne ako bude úpravu pravidiel Únie iniciovať. Rezort však do vydania textu neodpovedal.

Niektoré krajiny, cez ktoré tovar do Ruska putuje, sa snažia aspoň čiastočne reexportu zabrániť. K takémuto kroku nedávno pristúpilo Gruzínsko, kadiaľ do Ruska mieria osobné autá z Európy alebo USA. Z áut sa dokonca po začiatku invázie stala najväčšia položka vývozu. Nové pravidlá by mali zamedziť hlavne obchodu s drahšími autami.

Ako však už predtým uviedol Karel Svoboda z Katedry ruských a východoeurópskych štúdií Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej, ďalšie obmedzenia reexportu môžu narážať na množstvo faktorov. Okrem samotnej vôle niektorých vlád ide hlavne o schopnosť tamojších úradníkov správne vyhodnotiť, ktorý tovar do Ruska pustiť a ktorý nie.

Moskva je totiž pre zakaukazské alebo stredoázijské republiky vo väčšine prípadov štandardným obchodným partnerom. Množstvo tovaru mieriaceho do Ruska je obrovské a často bez možnosti kontroly tamojších colníkov.