Jahnátek hovorí o znížení pokút pre obchodníkov, ktoré sám zvýšil

Vysoké pokuty pre obchodníkov, ktoré dostávajú za nedostatky pri predaji potravín, by sa mohli zmierniť. Dnes to prvýkrát naznačil minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek, ktorý pritom presadil ich zvýšenie pri opakovaných prehreškoch z 50-tisíc eur až na miliónové sumy.

Dnes Jahnátek povedal, že sa v uplynulých mesiacoch znížili nedostatky pri predaji potravín a vlani odhalili kontrolóri u obchodníkov najmenej hygienických nedostatkov a pochybení od roku 2012.

„Zdá sa, že potravinové kontroly zabrali. Zmizli také nedostatky ako napríklad lietajúce vtáky v predajniach či hlodavce. Zákazníci sa postupne dostávajú k podmienkam, ktoré sú bežné v iných členských krajinách Európskej únie,“ povedal Jahnátek.

Preto tvrdí, že by štát mohol urobiť ústretový krok voči podnikateľom a zmierniť existujúci systém pokút.  No dodal, že prípadná zmena bude na novej vláde, ktorá vzíde z volieb.

Kritizovali ho roky

Neprimeranosť výšky pokút roky opakovane kritizovali obchodníci. Reťazec Tesco, ktorý dostal päť miliónových pokút, ich napadol na súde a dosiahol odklad ich zaplatenia.

Štvrťmiliónovú pokutu za nedostatky pri predaji potravín dostal aj malý obchod v centre Bratislavy, ten už jeho majiteľ zatvoril. Stotisícovú pokutu vymerala Štátna veterinárna a potravinová správa aj Kauflandu, ten ju aj zaplatil.

Miliónové pokuty kritizuje už od čias, keď boli do zákona o potravinách navrhnuté, prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak. Tvrdí, že by pri určovaní výšky pokút malo byť odlíšené pochybenie ľudského faktora od úmyselného poškodzovania spotrebiteľov pri predaji potravín.

Upozorňoval, že v inej oblasti hospodárstva, ale ani inde vo svete takéto pokuty nie sú. „Zákon o potravinách je špeciálne pre predajcov potravín, nie pre celý výrobný proces. Ak niekto úmyselne zapracuje vo výrobe do výrobku zdraviu škodlivé látky, dostane maximálnu pokutu 160-tisíc eur. Ak niekto predá lieky s neschválenými látkami, je pokuta do 35-tisíc eur. Prečo nie sú pokuty aj na iné výrobky a aj pre spracovateľov? “ pýtal sa Konštiak.

Je za tým tlak Bruselu?

Dnes Konštiak naznačil, že za Jahnátkovými slovami o zmiernení pokút nemusia byť len blížiace sa voľby, ale aj hrozba Bruselu. Podľa informácií, ktoré Konštiak má, totiž už Európska komisia skúma primeranosť výšky pokút v našom zákone o potravinách.

Tento zákon už pritom Slovensku prikázal Brusel zmeniť, pretože zaviedol výkazy o podiele predaja slovenských výrobkov v obchodoch. Ak tak štát neurobí, hrozí Slovensku súd.