Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kostkovu kliniku preverovala pre možný podvod polícia, nič nezistili

Kostka mal peniaze z ministerstva školstva, jemu blízka neziskovka dostala peniaze aj z premiérovej rezervy. Foto - tasr
Kostka mal peniaze z ministerstva školstva, jemu blízka neziskovka dostala peniaze aj z premiérovej rezervy. Foto – tasr

Opozičný poslanec Miroslav Beblavý vyzval premiéra, aby zrušil zmluvy s Kostkovou firmou.

Jednu zo šiestich kliník Pavla Kostku, ktorý významne profituje za vlády Smeru a dostal aj dotáciu z rezervy premiéra Roberta Fica, vlani preverovala polícia. Išlo o kliniku v Spišskej Belej. Na generálnu prokuratúru totiž došiel anonymný podnet pre podozrenie z podvodu.

Anonym podľa polície podal oznámenie v Banskej Bystrici. „Oznámenie bolo podané v súvislosti s poplatkami občanov za produkty rehabilitácie rôzneho druhu,“ povedala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Jana Migaľová.

Oznámenie však odmietli, pretože podľa nich nebol dôvod na začatie trestného stíhania. Na základe akých informácií ho stopli, polícia ani generálna prokuratúra neodpovedali.

Vyšetrovanie však nezastavili hneď, polícia si najskôr vyžiadala informácie od poisťovní. Išlo najmä o zmluvy. „Vlani v júni nás oslovila polícia z Kežmarku,“ potvrdila poisťovňa Dôvera. Čo konkrétne žiadali, nepovedala.

Najväčšiu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu prokuratúra neoslovila. „Na základe revízno-lekárskej kontroly u tohto poskytovateľa, ktorú VšZP vykonala v roku 2015, sa potvrdilo, že všetkým kontrolovaným poistencom bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, čo poistenci potvrdili aj v zaslaných dotazníkoch,“ tvrdí poisťovňa.

Ostatné poisťovne do uzávierky neodpovedali. Zmluvy s Kostkom majú všetky tri poisťovne.

Najziskovejšia v zdravotníctve

Kliniky lekára Pavla Kostku, ktoré ponúkajú masérske či rehabilitačné služby, sú podľa opozičného poslanca Miroslava Beblavého (Sieť) najviac ziskové firmy v zdravotníctve. Kým napríklad sieť nemocníc Svet zdravia, ktorú vlastní skupina Penta, má ročnú ziskovosť takmer 24 percent, Kostkove kliniky majú viac ako 50 percent.

Tieto kliniky dostávajú veľa peňazí zo štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne tá si od nich na tento rok zazmluvnila výkony za 3 milióny eur. Ďalšie zdravotné poisťovne si objednali výkony za neporovnateľne menej peňazí.

Beblavý vyzval premiéra Roberta Fica, ktorý blízkej Kostkovej neziskovke dal 20-tisíc eur z premiérskej rezervy, aby zrušil jeho zmluvy. Premiér neodpovedal na otázky Denníka N, či zmluvy zrušia.

Všeobecná zdravotná na otázku, či zmluvu zruší, odpovedala, že je uzatvorená do konca tohto roka. „VšZP vždy platila za preukázateľne poskytnutú starostlivosť poistencom, čo aj v tomto prípade potvrdili samotní poistenci, ktorých VšZP oslovila v rámci kontroly.“ Ak dôjde k zníženiu počtu poistencov, ktorí budú využívať jeho služby, sľubuje, že zníži aj sumu, ktorú klinike platí.

Premiéra podľa informácií Plus jeden deň Kostka masíroval. Denníku to povedala bývalá zamestnankyňa Kostkovej kliniky, jej meno nezverejnili. Lekár ho údajne masíroval na úrade vlády. Tlačove oddelenie úradu vlády na naše otázky, či je to pravda, neodpovedalo.

Keď sa na to pýtali novinári priamo premiéra ešte v stredu, odpovedal: „Nie som pacientom kliniky doktora Kostku.“

Či to preverili, nepovedali

Kostka však nemá peniaze len z verejného zdravotného poistenia. Dostal ešte pol milióna eur z operačného programu Výskum a Vývoj pod ministerstvom školstva, tender vypísala firma Glaston, ktorá bola priamym príjemcom grantu.

Kostkova firma bola jediná, ktorá sa prihlásila. Obe firmy sídlia na rovnakej adrese – v Hoteli Bratislava na Seberíniho ulici, upozornila Transparency International.

Neziskovka blízka Kostkovi dostala 20-tisíc eur aj z premiérovej rezervy.

Minister školstva povedal, že peniaze pre Kostku preverí. Vo štvrtok ministerstvo neodpovedalo, či už tak urobilo.

Kostkove kliniky

  • Lekár Pavol Kostka má šesť kliník – v Spišskej Belej, Trenčíne, Nitre, Banskej Bystrici, Bratislave a Žiline.
  • Kostka má v štátnej poisťovni zmluvy na 3 milióny eur ročne.
  • Kostkovi stúpli za štyri roky tržby z menej ako 50-tisíc eur na 1,5 milióna eur. Zisk mu stúpol z takmer nuly na takmer 800-tisíc eur za 4 roky.
  • Z každého eura tržby má zhruba 50 centov zisk.
  • Kostka dostal dve dotácie na vytvorenie pracovných miest od ústredia práce. Bolo to v roku 2013 a dostal takmer 32-tisíc eur, za to mal zamestnať troch masérov, fyzioterapeuta a dve administratívne posily.
  • Vyše pol milióna eur z operačného programu Výskum a Vývoj pod ministerstvom školstva dostala Kostkova firma v tendri vypísanom firmou Glaston, ktorá bola priamym príjemcom výskumného grantu. Kostkova firma je jediná, ktorá sa prihlásila.
  • Premiér zo svojej rezervy zaplatil neziskovej organizácii blízkej Kostkovi 20-tisíc eur.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Odborníci namiesto „našich ľudí“? U ministra Doležala napĺňajú program vlády po svojom
  • Testovanie: Zamestnávatelia môžu kontrolovať výsledky, Mikas vydal vyhlášku
  • Ekonomika EÚ: V 3. štvrťroku sa čiastočne zotavila z prepadu, HDP oproti 2. štvrťroku stúpol o 12,1 %, v eurozóne o 12,7 %
  • Financie: Kto má do čoho rozumne investovať, nech si na to pokojne požičia, kým sú úroky nízke, tvrdí jeden z najvýznamnešjích slovenských ekonómov Ľuboš Pástor
  • Banky: Zisk za prvé tri štvrťroky klesol medziročne o vyše tretiny
  • Železnice: ZSSK opäť zastaví komerčné vlaky InterCity
  • EÚ: Komisia poslala Slovensku ďalší list pre odkladanie vrátenia peňazí za zrušené zájazdy
  • Firemné dlhopisy: Spolumajiteľ Arcy Krištofovič stopol predaj dlhopisov, Penta, J&T a HB Reavis pokračujú
  • USA: Technologické giganty v koronakríze prosperujú, veľkej päťke rástli tržby
  • Pomoc: Aké zmeny budú platiť v Prvej pomoci
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Minúta po minúte

Európske vlády musia podľa predstaviteľov ECB pri boji s koronavírusom obmedzovať len vybrané ekonomické aktivity. Vyzývajú ich tiež, aby pokračovali vo výdavkoch na podporu podnikov a domácností.

Štáty v Európe zavádzajú nové reštriktívne opatrenia v reakcii na vzostup počtu nových prípadov nákazy koronavírusom.

„Musíme sa snažiť poraziť tento vírus bez úplného zatvorenia ekonomiky, pretože dosahy sú z hľadiska straty hospodárskej aktivity veľmi silné,“ uviedol viceprezident ECB Luis de Guindos.

Prezidentka ECB Christine Lagardeová vo štvrtok signalizovala ďalšie uvoľnenie menovej politiky v eurozóne. Zdôraznila však, že menovú politiku musí dopĺňať rozsiahla vládna podpora ekonomiky.

Člen Výkonnej rady ECB Yves Mersch dnes potvrdil, že banka je na decembrovom zasadnutí pripravená poskytnúť ekonomike ďalšiu pomoc. Dodal však, že najdôležitejším nástrojom na podporu reálnej ekonomiky zostáva rozpočtová politika, a upozornil, že nie je úlohou ECB zabezpečovať financie jednotlivým podnikom.

Viceprezident de Guindos dnes varoval aj pred príliš rýchlym ukončovaním rozpočtových opatrení na podporu ekonomiky.

„Je veľmi dôležité, aby sa rozpočtové stimuly odstraňovali postupne v súlade s oživovaním ekonomiky,“ uviedol de Guindos. „Nechceme, aby nastalo rýchle obmedzovanie stimulov, pretože by to mohlo spôsobiť ešte intenzívnejší (hospodársky) pokles,“  dodal. (čtk, reuters)

Odborári z KOZ sa poďakovali prezidentke Čaputovej za výzvu vláde, aby upustila od zákazu vychádzania za neúčasť na testovaní. Konfederácia odborových zväzov vyzývala zamestnávateľov, aby za to pracovníkov netrestali. (tasr)

Testovať priamo vo firme budú aj v strojárňach Thyssenkrupp rothe erde v Považskej Bystrici. Firma má 900 zamestnancov, testovať však môžu celkovo 4000 ľudí – rodiny, zamestnancov ďalších firiem a strednej školy strojárskej. (tasr)

Veľké firmy zapojené do testovania môžu testovať okrem zamestnancov aj ich rodiny. „Tieto firmy majú pridelené presné počty testov a certifikátov podľa toho, koľko indikovali, že majú kapacitu otestovať,“ informuje ministerstvo obrany. (tasr)

Európska komisia upozorňuje na porušenie legislatívy pre odkladanie vrátenia peňazí za zrušené zájazdy. Ak štát včas nezareaguje, hrozí žaloba na Súdnom dvore EÚ. Komisia poslala Slovensku takzvané odôvodnené stanovisko.

Ministerstvo hospodárstva na prelome septembra a októbra odkázalo, že pracuje na úprave zákona, nebolo však jasné, ako presne ho chce zmeniť.

Súčasná úprava pomáha cestovným kanceláriám, ktoré zaplatili časť výdavkov, ale museli zrušiť zájazdy. Klienti tak namiesto peňazí dostávali poukazy na dovolenku v inom čase alebo by im peniaze vrátili až v druhej polovici budúceho roka. Podľa Európskej komisie však európska legislatíva dáva zákazníkom právo dostať peniaze včas.

V júli komisia začala konanie voči desiatim členským štátom. Chorvátsko, Litva a Slovensko však neupravili svoje právne predpisy, a preto eurokomisia pokračuje v ďalšej fáze právneho konania. Ak uvedené krajiny do dvoch mesiacov nezareagujú na odôvodnené stanoviská, EK ich môže zažalovať.

Ďalšie upozornenia EK

  • V oblasti životného prostredia a rybolovu EK vyzvala Slovensko, aby zosúladilo svoje vnútroštátne právne predpisy so smernicou o priemyselných emisiách, ktorá ustanovuje pravidlá o predchádzaní alebo znižovaní uhlíkových emisií do ovzdušia, vody a pôdy.
  • V oblasti energetiky eurokomisia zaslala Rumunsku, Slovensku a Slovinsku formálnu výzvu – a odôvodnené stanovisko Švédsku – a žiada o úplné zavedenie revidovanej smernice EÚ v oblasti radiačnej ochrany do ich vnútroštátnych právnych predpisov. Všetky členské štáty boli povinné transponovať túto smernicu do februára 2018, podľa EK to však štyri uvedené krajiny neurobili úplne. (tasr, e)

Firma Marriott International dostala v Británii pokutu 18,4 milióna libier za rozsiahly únik dát, ktorý mohol zasiahnuť 339 miliónov hotelových hostí. Prípad sa týka kybernetického útoku na rezervačný systém reťazca Starwood Hotels.

Útok sa začal v roku 2014, odhalený bol o štyri roky neskôr. Hekeri mali prístup k množstvu údajov o hosťoch vrátane mien, mailových adries, čísel cestovných pasov či telefónnych čísel.

Spoločnosť Marriott prevzala reťazec Starwood Hotels v roku 2016. Britský úrad komisára pre informácie uviedol, že firma neurobila potrebné kroky na zabezpečenie osobných údajov klientov pred útokom. (čtk, bbc)

ZSSK od utorka 3. novembra dočasne zastaví prevádzku vlakov InterCity. Dôvodom je pokles počtu cestujúcich počas opatrení proti koronavírusu. Štátne železnice teraz prevádzkujú dva páry IC vlakov.

Vlaky InterCity ZSSK zastavila aj počas jarnej vlny koronakrízy, následne postupne obnovila dva páry z pôvodných štyroch.

Zoznam aktuálne rušených vlakov IC

  • IC 44 (Košice 07:11 – Bratislava-Nové Mesto 12:08 – Wien Hbf 13:21),
  • IC 45 (Wien Hbf 14:42 – Bratislava-Nové Mesto 15:52 – Košice 20:42),
  • IC 523 (Bratislava hl. st. 11:59 – Košice 16:48),
  • IC 524 (Košice 17:12 – Bratislava hl. st. 22:00).

Zároveň ZSSK od stredy skráti jeden pár expresných vlakov zo Žiliny do Prahy, ktorý bude premávať len medzi Žilinou a Čadcou.

Vlaky do Česka, ktoré ZSSK prevádzkuje spolu s ČD, už železnice redukovali v niekoľkých vlnách, do Bratislavy napríklad nepremáva railjet z Prahy, na Slovensko nejazdí väčšina expresov z Prahy do Púchova, znížil sa aj počet diaľkových vlakov cez Čadcu.

Holandsko v tomto desaťročí pravdepodobne nesplní vlastné ciele redukcie emisií skleníkových plynov, oznámila poradenská spoločnosť vlády PBL. Podľa nej sa emisie do roku 2030 znížia o 34 % oproti roku 1990, vláda ohlásila 49 %.

„Tempo obmedzovania emisií sa musí v najbližších desiatich rokoch zdvojnásobiť, aby bol dosiahnutý cieľ,“ uviedli výskumníci PBL.

Holandsko nesplní ani klimatické ciele EÚ, ktorá chce znížiť emisie do konca dekády o 40 %. Eurokomisia navyše navrhla zredukovať ich až o 55 % v porovnaní s referenčným rokom 1990.

Kontext:

Holandsko je jedným z najväčších znečisťovateľov v EÚ, vlani vypustilo o 17 % menej emisií oproti roku 1990. V krajine sa nachádzajú veľké priemyselné podniky a prístavy.

V roku 2018 bolo Holandsko na piatom mieste v rebríčku najväčších producentov skleníkových plynov na osobu v EÚ. (čtk, reuters)

Čo čakať od testovania v Bratislave? Volkswagen ukázal prvé čísla, pozitívnych bolo 1,1 % (+ video)

Testovanie zamestnancov v bratislavskej automobilke. Foto - Volkswagen Slovakia
Testovanie zamestnancov v bratislavskej automobilke. Foto – Volkswagen Slovakia

Za osem hodín otestovali vo Volkswagene vyše 4000 zamestnancov. Pozitívnych bolo takmer 1,1 % prípadov, teda okolo 50 ľudí. Pri 11 odberných miestach je rýchlosť testovania viac ako 45 ľudí za hodinu. Závod má 12-tisíc zamestnancov.

Certifikát o testovaní môže kontrolovať policajt, zamestnávateľ alebo obchodník. Mikas vydal vyhlášku

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Stále nevieme, kto má právo kontrolovať certifikáty, ktoré dostanú občania po celoplošnom testovaní. Denník N sa snaží získať odpovede, no zatiaľ sa na nich nevedia zhodnúť právnici ani verejnosť a na oficiálne stanovisko štátnych orgánov sa naďalej čaká.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať