Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kiskov syn: Rád by som investoval doma, ale za sľubnými firmami musím na Balkán

Andrej Kiska mladší (30) vyštudoval University of Virginia, po škole pôsobil ako analytik pražskej firmy Benson Oak, dnes je partnerom spoločnosti Credo Ventures. Foto – archív A. Kisku
Andrej Kiska mladší (30) vyštudoval University of Virginia, po škole pôsobil ako analytik pražskej firmy Benson Oak, dnes je partnerom spoločnosti Credo Ventures. Foto – archív A. Kisku

Investor Andrej Kiska junior práve dokončil jeden zo svojich najlepších obchodov. So svojimi spoločníkmi vložil peniaze do projektu, ktorý kúpili Američania za sto miliónov dolárov.

Výroba tričiek na prvý pohľad nevyzerá ako odvetvie, na ktorom by sa dalo raketovo zbohatnúť. Projekt Represent.com to však dokázal. Služba, ktorú spoluzakladal Slovák Andrej Pančík, umožňuje známym športovcom alebo hollywoodskym hviezdam, aby si jednoduchým spôsobom vytvárali reklamné predmety, a tie následne predávali fanúšikom.

Rozbehnúť tento projekt pomáhali investori z pražskej spoločnosti Credo Ventures, medzi ktorých patrí aj ANDREJ KISKA junior. Pred niekoľkými dňami ho za 100 miliónov dolárov kúpila americká firma CustomInk. „Príbeh Representu ukazuje, že aj Slováci vedia zakladať startupy, ktoré majú globálny potenciál,“ hovorí Kiska.

Dokončili ste práve svoj najlepší obchod?

Môžem určite povedať, že sme dokončili jeden z našich najlepších projektov.

So spoločníkmi ste vlani investovali do projektu Represent, ktorý teraz kúpili Američania za 100 miliónov dolárov. To vyzerá ako projekt snov.

Nám niečo takéto vyšlo už druhýkrát. Prvým veľkým úspechom bolo, keď sme investovali do českej firmy Cognitive Security, ktorú v roku 2013 prevzal americký počítačový gigant Cisco. Ale nie je to úspech len pre nás. Tieto príbehy ukazujú, že aj v našich končinách môžu vznikať startupy, ktoré majú globálny potenciál. A že startupisti nie sú len ľudia, ktorí majú veľké reči a nič viac.

Represent založil Slovák Andrej Pančík s dvomi spolužiakmi z Oxfordu. Vybudovali službu, ktorá umožňuje slávnym ľuďom navrhovať si výrobu a distribúciu vlastných reklamných predmetov. Čím vás projekt oslovil, že ste doň vložili peniaze?

V prvom rade nadväzoval na úspešnú službu s názvom Prizeo. Tá je určená pre charity a zameriava sa na takzvaný crowdfunding, pri ktorom si ľudia kupujú napríklad tričká s portrétmi celebrít, a tým sa skladajú na dobrú vec.

Represent bol nový v tom, že tento model preniesol priamo k týmto hviezdam. Ponúkol im možnosť, aby si samy nadizajnovali tričko alebo hrnček a výťažok z ich predaja venovali napríklad charite alebo ho využili inak. Časom do projektu investoval napríklad hollywoodsky herec Ashton Kutcher alebo basketbalista Kobe Bryant, čo ho, samozrejme, obrovsky zviditeľnilo.

prizeo1
Firmu Represent.com založil v lete 2014 Slovák Andrej Pančík (v strede) spolu so svojimi spolužiakmi z Oxfordu Bryanom Baumom a Leom Siegalom. Foto – Prizeo

Bola myšlienka, že si kampane môžu vytvárať priamo celebrity, taká prevratná?

Áno, pretože podobné kampane vyžadujú veľa času, ktorý hviezdy, pochopiteľne, nemajú. Niekto totiž musí navrhnúť tričko, ďalej ho musí spropagovať medzi fanúšikmi, musí ho začať predávať, manažovať objednávky a podobne. To by, samozrejme, nejakého Kobeho Bryanta nebavilo, musel by si preto za značné peniaze najať profesionálnu agentúru. V Represente ponúkli jednoduché počítačové riešenie, kde celebrita len pošle vlastné fotky alebo logá, a oni už urobia všetko podstatné.

Výnosy z týchto kampaní majú ísť na charitu, pritom vďaka nim raketovo zbohatne firma, ktorá ich zabezpečuje. Nejde to proti sebe?

Tak v prvom rade kampane, ktoré manažuje Represent, nie sú len charitatívne. Ten projekt je otvorený každému. Jeho služby môže využívať napríklad Dobrý anjel, rovnako ako niekto, kto chce robiť výlučne len komerčné veci. Represent má z toho nejakú maržu a účtuje si i nejaký poplatok za manažovanie takejto kampane.

Koľko na tomto projekte zarobila vaša firma Credo Ventures, ktorá doň investovala?

Môžem povedať, že spolu s ďalšími investormi sme tento projekt podporili v niekoľkých kolách celkovou sumou šesť miliónov dolárov. Ročné zhodnotenie investície bolo potom v stovkách percent.

Hovorí sa, že z desiatich investícií do startupov vyjde jedna. Ako je to vo vašom prípade?

Záleží, ako sa na to pozeráme. Sú, samozrejme, „success stories“, ako je práve Represent, ktoré urobia takéto obrovské zhodnotenie, čo môže byť naozaj jeden príbeh z desiatich. To však neznamená, že všetky ostatné sú prepadáky.

Do koľkých projektov ste zatiaľ investovali?

Do dvadsiatich troch. Represent a Cognitive Security boli tie megaúspešné projekty, ďalšie dva boli relatívne úspešné a dva sa ukázali ako neúspešné. Ostatné sú stále v behu. V tomto smere máme podobnú bilanciu, akú majú aj veľké fondy v USA.

Ako sme na tom so startupmi na Slovensku? Stále pozadu?

Obávam sa, že áno. V porovnaní napríklad s českou scénou sme pozadu minimálne o pár rokov. Pokiaľ by sme hovorili o slovenských startupoch, ktoré môžu byť oceňované v desiatkach miliónov, tak mi napadá len Pixel Federation (vývojári hier pre užívateľov Facebooku), ďalej firma Sygic (vývojári GPS navigácií) a možno ešte jedna-dve navyše.

V Česku sú na tom oveľa lepšie. Vyrástol tu už celý rad startupov, napríklad firmy okolo investora Romana Staněka, ktoré už prilákali investície v hodnote 100 miliónov dolárov, firma Socialbakers, ktorá získala viac než 35 miliónov alebo nami podporená firma Apiary. V Česku je už skrátka celá generácia úspešných startupistov, ktorá na Slovensku ešte len vyrastá.

Napríklad investor Jozef Šovčík nám v rozhovore povedal, že na Slovensku je prebytok peňazí, ktoré by sa mohli vložiť do startupov, ale chýbajú dobré projekty. Súhlasili by ste s tým?

Áno, myslím si, že to sedí. Momentálne je tých peňazí na slovenskom trhu naozaj veľa, ak to porovnáme s tým, koľko je u nás zaujímavých projektov. To hovorím z vlastnej skúsenosti. Mňa by tiež viac bavilo investovať na Slovensku, ale mnohonásobne viac peňazí investujeme v Česku. A popritom musíme ďalšie príležitosti hľadať ešte v Slovinsku, Rumunsku, Bulharsku a inde.

Pôsobíte vo firme Credo Ventures, ktorá sídli v Prahe. Tam má svoju prevádzku i spomínaný Represent. Prečo podnikáte v Česku?

To je taký princíp snehovej gule, ktorý má nejakú zotrvačnosť. V Česku sa po revolúcii objavilo viac globálnych úspechov než na Slovensku. Na jeden slovenský Eset pripadá v Česku Avast, AVG, RSJ, Seznam a ďalší. Ľudia z takýchto firiem zvyknú po čase začínať s novými projektmi, pretože majú už patričné know-how. A na to sa nabaľuje celá komunita vrátane nás investorov.

To nie je pre Slovensko dobrá správa.

Pre Slovensko môže byť dobrou správou práve úspech, akým je Represent. Slovenská startupová komunita vďaka nemu vidí, že sa dá preraziť vo svete. V samotnom Represente navyše pôsobí viacero Slovákov na dôležitých miestach. Okrem spoluzakladateľa Andeja Pančíka je tam napríklad šéf vývoja Juraj Masár a ďalší. Myslím, že väčšinu ich pražského tímu tvoria Slováci. Aj oni môžu časom rozbiehať svoje vlastné projekty. Jednoducho takéto príbehy vychovávajú skupinu mladých Slovákov, ktorí vedia, ako sa robí globálny biznis.

kiska kiska
Budúci prezident so svojím synom Andrejom a s dcérou Natáliou počas prezidentskej kampane. Foto – Archív A. Kisku

Môže tomu nejako pomôcť štát?

To je otázka. Napríklad firmy ako Represent a Cognitive Security, do ktorých sme investovali, vyrástli bez akejkoľvek štátnej pomoci alebo dotácií z eurofondov. Štát by podľa môjho názoru určite nemal do startupov priamo investovať.

Prečo?

Štát má síce veľké zdroje, ale štátni predstavitelia tomuto podnikaniu obvykle veľmi nerozumejú. Takže by sa to mohlo skončiť všelijako. Štát by mohol pomôcť skôr v iných veciach, napríklad zjednodušiť pravidlá pre zakladanie akciových spoločností, čo by tomu ekosystému prospelo.

Vy sa v tomto odvetví pohybujete od roku 2009. Pomohlo vám, keď sa váš otec stal prezidentom?

Nemyslím si. Dovolím si povedať, že v startupoch som sa začal pohybovať ešte predtým, než mnoho ľudí vôbec vedelo, čo toto slovo znamená. Keď sa stal otec prezidentom, naša firma bola už dávno rozbehnutá.

A nepomáha vám vaše meno aspoň teraz? Že by vám otváralo dvere k novým ľuďom?

Ani nie. Keď rokujeme so startupistami, tak ich, prirodzene, zaujíma len to, ako im vieme pomôcť. A keď sa snažíme presadiť nejaké produkty napríklad v USA, Američanom je už úplne jedno, kto je nejaký Andrej Kiska.

Na čom aktuálne pracujete?

Aktuálne sa mojím najväčším projektom stala moja dcérka, ktorá sa narodila pred dvomi týždňami.

Dnes na DennikE.sk

  • Pandémia: V Chirane podpísali zmluvu na 300 ventilátorov, Krajčí ohlásil ďalšiu zmluvu
  • Obchod: Reťazce žiadajú úľavy v otváracích hodinách pre seniorov
  • Automobilky: Kia začne od pondelka vyrábať len s dvomi zmenami
  • ČR: Nezamestnanosť zatiaľ výrazne nerastie, zostala na 3 %
  • USA: Trump by zaviedol clá na ropu, ak by to bolo „nevyhnutné“
  • Ekonomický newsfilter: Korona-nekorona, Sme rodina si svoje stráži a s nikým sa deliť nemieni
  • Napíšte nám: Pomôže vám vládny balík na pomoc ekonomike?
Zdieľať

Už je čas pripraviť bezpečný plán na postupné znovuspustenie ekonomiky a škôl

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Už je čas pripraviť bezpečný plán na postupné znovuspustenie ekonomiky a škôl, myslí si viceguvernír NBS Ľudovít Ódor. „Hneď na začiatku však potrebujeme silný tím ľudí s účasťou programátorov, testovačov, ako aj vyhľadávačov.“

Zdieľať

Šéf skupiny Arca Capital vysvetľuje zmenky za pol miliardy a hovorí, že nechce predávať, ale kupovať

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Spolupracujeme aj s bankami, no banky vám nedajú peniaze na rozbiehanie úplne nových biznisov, hovorí Rastislav Velič, väčšinový majiteľ skupiny Arca Capital. V rozhovore vysvetľuje, prečo chcú napriek dlhom vydať zmenky za pol miliardy eur.

Zdieľať

Ako to bude s odkladmi splátok bankových úverov (aktualizované otázky a odpovede po dohode vlády s bankami)

Dohoda medzi bankami a vládou bola uzavretá, ale detaily sa ešte budú dolaďovať. Foto N - Tomáš Benedikovič
Dohoda medzi bankami a vládou bola uzavretá, ale detaily sa ešte budú dolaďovať. Foto N – Tomáš Benedikovič

Môžu si banky dávať nejaké podmienky, aby mi umožnili odklad splátok? Týkajú sa odklady aj samospráv? Čo sa stane s poistením k úverom? Prinášame aktualizované odpovede na najčastejšie otázky po dohode vlády s bankami o odklade splátok.

Zdieľať

Toto celé je ako basa pre ľudí, ktorí chcú robiť (ľudia píšu o svojej práci)

Ilustračné foto -Tomáš Hrivňák
Ilustračné foto -Tomáš Hrivňák

Ľudia píšu, ako sa im teraz darí v podnikaní (7): „Čo sa týka hrania v baroch a na svadbách, tak tam sa platby riešia na ruku. Takže z hľadiska pomoci od štátu sme na tom asi tak ako čašníci. Tým tiež nikto nezaplatí prepitné.“

Minúta po minúte

Zdieľať

Som prekvapený, že nový minister práce hovorí o tom, že máme peniaze na 13. dôchodky, vraví predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko v TV Markíza. Podľa neho na to financie v rozpočte nie sú.

Podľa Šramka by dnes nemal byť limit na to, koľko peňazí má štát minúť na to, aby pomohol zmierniť ekonomické dôsledky koronavírusu.

Štát by sa však mal pozrieť na to, aké má schválené sociálne zákony a financie hľadať tam, hovorí Šramko. V rokoch 2019 a 2020 podľa neho štát prijal zmeny v dôchodkovom systéme, ktoré neboli odôvodnené.

Zdieľať

Ján Richter si myslí, že je dôležité, aby sa na Slovensku zachovali prísne opatrenia. Povedal to v relácii Na telo TV Markíza. Úvahy českého premiéra Babiša, ktorý zvažuje, že otvorí elektropredajne, papiernictva či predajne obuvi, ho prekvapili.

Milan Krajniak hovorí, že štátni analytici každé opatrenie vyhodnocujú. Sledujú aj to, ako prispelo k šíreniu nákazy otvorenie niekoľkých prevádzok, ako napríklad kľúčové služby či farby-laky.

Podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivana Šramka viacerí podnikatelia tvrdia, že zatvorenie na tri týždne by ich zruinovalo – mohli by ich napríklad nahradiť konkurenti z Číny. Podľa Šramka by sa ekonomika z toho opatrenia už nemusela spamätať. Podľa Šramka by mali pokračovať opatrenia, ktoré platia teraz.

Šramko nevidí priestor, kde by mal štát významne škrtať výdavky. Nemyslí si, že by sa mali znížiť platy zamestnancov vo verejnej správe. Naopak, ukazuje príklady štátov, ktoré dodávajú zamestnancom peniaze, aby sa zvýšila aj ich spotreba.

Milan Krajniak tvrdí, že štát neplánuje siahnuť na platy vo verejnej správe. Minister práce však pripustil, že na určité obdobie by mohlo nastať zastavenie vyplácania určitých zložiek platu tým štátnym zamestnancom, ktorí majú teraz vysoké platy.

Zdieľať

Richard Sulík je za to, aby sa pokračovalo v otváraní niektorých menších obchodov. Nevidí problém v tom, aby boli napríklad otvorené aj kvetinárstva. „V tom musíme pokračovať, inak si kompletne zruinujeme maloobchod,“ hovorí Sulík v relácii O 5 minút 12.

Sulík je za to, aby obchody neobmedzovali otváracie hodiny a mohli mať otvorené podľa svojho uváženia. Minister hospodárstva bol takisto aj proti tomu, aby boli obchody zatvorené v nedeľu.

Keď sa podľa Sulíka skrátia otváracie hodiny v obchodoch, zvýši sa v nich koncentrácia zákazníkov.

Podľa Sulíka by malo Slovensko otvoriť ďalšie typy predajní. Podľa neho má Slovensko málo nakazených koronavírusom preto, lebo ľudia zodpovedne pristúpili k noseniu rúšok, dezinfekcii a sociálnej izolácii. A nie preto, že sú zatvorené všetky obchody.

„Som za to, aby sme v rozumnom rozsahu dali možnosť otvoriť ďalším a ďalším predajniam,“ hovorí Sulík v RTVS.

Zdieľať

Sulík v RTVS zopakoval, že zásadne nesúhlasí s blackoutom. Je to podľa neho ideálna cesta k zničeniu ekonomiky. Opatrenia by sa podľa neho mali prijímať „chytrejšie“ a štát by sa nemal za cenu zničenej ekonomiky snažiť byť prvý v rebríčku krajín, ktoré sa najlepšie popasovali s koronavírusom.

„Jeden hovorí jedno, druhý druhé. Trošku si usporiadajte komunikáciu,“ hovorí Peter Žiga Sulíkovi v relácii O 5 minút 12. Podľa Žigu ľudia nerozumejú, prečo Sulík hovorí o otváraní obchodov, kým Matovič hovorí o blackoute.

„Premiér sa neradí so všetkými koaličnými partnermi o tom, čo povie na tlačovej besede,“ reaguje Sulík na kritiku Žigu.

Zdieľať

Viac ako sto výrobcov zelenej energie prišlo o doplatok od štátu na podporu výroby, a to aj spätne. Zoznam firiem zverejnil regulačný úrad ÚRSO, ktorý pri kontrolách zistil, že od roku 2014 neskoro platili sociálne odvody.

Čo tvrdí organizácia výrobcov

  • „Doplatok tvorí pre výrobcov väčšinu príjmov a zánik práva na doplatok preto pre nich znamená, že sa dostanú do neprekonateľných finančných problémov prakticky zo dňa na deň. Poškodení výrobcovia v dôsledku výpadku príjmov stratia schopnosť splácať úvery, či vyplácať obslužný personál ich výrobnej prevádzky,“ uviedol riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) Ján Karaba. Podľa neho pravdepodobne prídu o prácu tisícky ľudí.
  • Problém podľa neho je, že na zozname sa ocitli aj výrobcovia, ktorým malo právo na doplatok zaniknúť ešte v roku 2014. „ÚRSO pritom dňa 30. júla 2014 oznámil, že neeviduje výrobcov, ktorým by podľa predmetného paragrafu nárok na podporu zanikol,“ zdôraznil Karaba.
  • ÚRSO vydával výrobcom aj počas rokov 2014 – 2020 cenové rozhodnutia, ktoré by podľa Karabu nemohli byť vydané, ak by výrobcovia nepredložili potvrdenia o neexistencii nedoplatkov.
  • Väčšina poškodených výrobcov prišla podľa Karabu o podporu na deväť a viac rokov, celková suma podľa jeho odhadov môže presiahnuť 200 miliónov eur.
  • „Väčšina poškodených výrobcov prišla o podporu na deväť a viac rokov, čo znamená, že celková výška podpory, o ktorú výrobcovia prišli, môže podľa odhadov presiahnuť 200 miliónov eur,“ dodal Karaba.

Čo tvrdí regulačný úrad

  • Úrad pre reguláciu sieťových odvetví podľa hovorcu úradu Radoslava Igaza zoznam aktualizoval každý rok na základe čestných vyhlásení firiem.
  • Povinnosť posielať čestné vyhlásenia však zanikla v roku 2018 a ÚRSO bol na základe tretieho antibyrokratického balíčka vlády povinný overovať plnenie finančných povinností firiem voči štátu.
  • Úrad podľa hovorcu skontroloval celé obdobie od roku 2014 a výrobcovia, ktorí boli počas poberania podpory v oneskorení úhrad záväzkov voči štátu, stratili nárok priamo zo zákona a nie rozhodnutím úradu. „Úrad si len splnil svoju zákonnú povinnosť – vypracoval a uverejnil zoznam a zaslal informácie zúčtovateľovi podpory,“ tvrdil Igaz.
  • Či a akým spôsobom by mali firmy podporu vrátiť, hovorca neuviedol. „Úrad situáciu analyzuje a jeho snahou je nájsť optimálny model riešenia neoprávnene vyplatených podpôr tak do budúcnosti, ako aj do minulosti,“ dodal.

Čo hovorí ministerstvo hospodárstva

  • SAPI sa ministerstvu sťažovala, ministerstvo podľa jeho tlačového odboru podnety od konkrétnych výrobcov eviduje a nepovažuje za správne, že poškodení nemajú možnosť ani len požiadať o preskúmanie takéhoto postupu ÚRSO.
  • „Hoci rezort nemôže zasahovať do rozhodnutí ÚRSO, môže upozorňovať na to, aby rozhodnutia úradu neboli likvidačné. MH SR sa preto bude snažiť v maximálnej možnej miere dohliadať na transparentnosť rozhodnutí ÚRSO, aby nevznikali pochybnosti o možnom rozpore so zákonom,“ uviedlo ministerstvo. (tasr, n)
Zdieľať

Bývalý minister financií Ladislav Kamenický tvrdí, že blackout si dnes Slovensko nemôže dovoliť. Vyjadrenia o blackoute podľa neho znepokojujú nielen ľudí a zamestnávateľov, ale aj finančné trhy.

Tie podľa neho potrebujú predvídateľnosť a stabilitu. „Premiér nemôže len tak vypustiť informáciu a potom sú všetci vyplašení a nevedia, čo sa bude diať,“ tvrdí Kamenický v TA3.

Podľa Kamenického blackout nezabezpečí, aby sa koronavírus o mesiac na Slovensko nevrátil. Takisto podľa neho netreba príliš riešiť veľkonočné sviatky, stačí len ľudí upozorňovať, aby sa nezdružovali.

Eduard Heger obraňuje scenár blackoutu. Podľa neho je potrebné, aby Slovensko rýchlo premohlo koronavírus, naštartovalo ekonomiku a mohlo sa pripojiť, keď Taliansko či Španielsko znova zapnú svoju ekonomiku.

„Celý scenár sa nafukuje a vlievajú sa do toho emócie. Vráťme do toho dáta,“ hovorí Heger. Vzápätí sa minister financií v TA3 pýta, koľko peňazí sme ochotní dať za jeden ľudský život. Obmedzením pohybu podľa neho môžeme zachrániť životy.

Zdieľať

Na Slovensko by od EÚ v najbližších mesiacoch mala prísť finančná injekcia až vo výške 900 miliónov eur, povedal v TA3 Maroš Šefčovič. Slovensko má podľa neho k dispozícii na čerpanie aj 4 miliardy eur z eurofondov.

Vláda podľa neho bude musieť dobre zvážiť, na aké účely peniaze použije, keďže s nimi určite rátajú aj obce a neziskové organizácie.

Šefčovič potvrdil, že v utorok budú ministri financií krajín EÚ rozhodovať o skrátenej pracovnej dobe – plošnom kurzarbeite. Celkovo by EÚ na tento účel mala vyčleniť 100 miliárd eur.

Podľa Šefčoviča by z toho malo ísť na Slovensko 500 miliónov až miliarda eur.

Zdieľať

Ak štát podľa Pellegriniho nepomôže veľkým firmám, všetko sa „rozpadne ako domček z karát“. Podľa bývalého premiéra by preto pomoc mala byť plošná. Kollár v TA3 reaguje, že najprv museli vytvoriť sieť pre menšie firmy.

Väčšie firmy si podľa neho vedeli vybaviť aj desaťročný odklad daní a nevie, prečo by im mal štát „rozprestierať koberec“. Kollár spomenul príklad automobilky Jaguar, ktorá dostala veľkú štátnu pomoc.

Zdieľať

Boris Kollár hovorí, že otváracie hodiny pre seniorov by sa mali prehodnotiť, pretože v danom čase do obchodov nechodia. Podľa predsedu parlamentu by sa mohli posunúť napríklad na čas od 6:00 do 10:00.

Zdieľať

Aj túto nedeľu musia byť obchody na Slovensku zatvorené, a to vrátane tých, ktoré môžu počas týždňa predávať. Prevádzky majú robiť povinnú dezinfekciu svojich priestorov. Otvorené môžu byť pohotovostné a nemocničné lekárne a veterinárne ambulancie.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať