Ruský život napodobňuje antiutopické umenie

Autorka je americko-ruská politologička

Kremeľ ma prekvapí len málokedy. Už keď som ako desaťročná čítala román 1984 od Georgea Orwella, okamžite som spoznala náš sovietsky život. Vtedy už boli všetci zvyknutí, že štát trval na tom, že všetko sa stáva „lepším a radostnejším“, ako tvrdil Stalin už v roku 1935, keď ľudia umierali od hladu a väznili ich za fiktívne zločiny.

Neskôr, v 70. rokoch, keď Leonid Brežnev vychvaľoval sovietsky model „rozvinutého socializmu“, asi 300-tisíc sovietskych občanov utieklo na Západ. Hoci sa toto číslo v tom čase zdalo veľké, nie je to nič v porovnaní s dnešnými číslami. Masový exodus po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 viac pripomína ten, ktorý spustila boľševická revolúcia v roku 1917. Vtedy v priebehu nasledujúcich piatich rokov utiekli pred novou diktatúrou proletariátu až tri milióny aristokratov, statkárov, kňazov, lekárov, inžinierov a iných profesionálov.

Príliš skutočné

Dnes aj skromné ​​odhady naznačujú, že len v roku 2022 opustilo Rusko okolo 800-tisíc ľudí – okrem iných IT špecialistov, novinárov, spisovateľov, vedcov, hercov, režisérov, intelektuálov. Tak ako v minulosti mohli títo profesionáli tušiť, čo sa chystá. Odišli, aby unikli čoraz represívnejšiemu bezpečnostnému aparátu Vladimira Putina. Štát v Rusku vždy inklinoval k absolutizmu a jeho donucovacie a trestné prostriedky boli len zriedka také mocné ako teraz.

Samozrejme, Putin vďačí za svoj autoritársky mandát samotným občanom. Po páde Sovietskeho zväzu v Rusoch – otrasených rýchlymi a hlbokými ekonomickými zmenami a novou kultúrou konzumného individualizmu – vzrástla nostalgia po „silnom“ štáte. Ich veľmocenské postavenie, historické úspechy vo vesmíre a veľké víťazstvá na bojiskách boli dávno preč. Vymenili ich za nové slobody, ktoré boli lákavejšie ako prísľub obnovenej cárskej slávy.

Rusi sa však stali obeťou podvodu. Tí, čo dnes žijú v Rusku, sa každé ráno prebúdzajú do novej kapitoly Orwellovho románu 1984. „Toto musí byť nočná mora,“ hovoria si. Napriek tomu je to všetko až príliš skutočné.

„Nedostatočný“ človek

Zoberme si nedávne obvinenia vznesené proti spolupredsedovi ľudskoprávnej organizácie Memorial ocenenej Nobelovou cenou za mier Olegovi Orlovovi z dôvodu údajnej „diskreditácie ruských ozbrojených síl“. Počas pojednávania v súdnej sieni 11. októbra prokurátori zdesení Orlovovou ochotou postaviť sa za svoje presvedčenie obvinili obžalovaného zo „zvýšeného zmyslu pre spravodlivosť a úplného nedostatku pudu sebazáchovy“. Prokurátori sa takisto uchýlili k „trestnej psychiatrii“ a vyzvali Orlova, aby sa podrobil vyšetreniam vykonávaným v 70. rokoch. Tvrdia, že jeho dlhá kariéra obhajcu ľudských práv (vrátane protestu proti sovietskej invázii v Afganistane v roku 1979) z neho musela spraviť mentálne „nedostatočného“ človeka.

Skončili ste

Táto bizarná epizóda bola pre mňa momentom pravdy. To, že som bola svedkom takejto drzej inverzie dobra a zla, zmenilo moje zúfalstvo na niečo blízke hororu. Z ruského života sa systematicky vysáva rozum, logika a ľudskosť, čo nás ťahá späť do éry Stalina a jeho gulagu. Po Stalinovi sa štát tak otvorene zapojil do takejto násilnej represie iba za Jurija Andropova, ktorý stál na čele KGB v 70. rokoch, kým sa v roku 1982 stal generálnym tajomníkom komunistickej strany. Putin, ktorý považuje Andropova za osobného hrdinu, obnovil napríklad „disciplinárne kontroly“ kultúrnych inštitúcií známe z jeho čias.

Takáto represia sa spočiatku vždy javí ako izolovaná a lokalizovaná. V roku 2020 bol Jurij Dmitriev z Memorialu odsúdený na 15 rokov v trestaneckej kolónii na základe falošných obvinení z predaja detskej pornografie, aj keď ho v roku 2018 oslobodili. ​​Jeho skutočný „zločin“ nebol žiadnym tajomstvom: ako vedúci regionálnej pobočky Memorialu v Karélii v severozápadnom Rusku odhalil Stalinove „vražedné polia“, masové hroby z tzv. veľkej čistky v roku 1938. Pre Putina to bolo dôležité, pretože v roku 1940 sa stal mladý Andropov v Karélii komunistickým aparátčikom, a teda mohol byť zapletený do zahladzovania stôp. Vyšetrovanie, ktoré by mohlo pošpiniť obraz Putinovho hrdinu, nebolo možné.

Práve tento zdanlivo náhodný prípad pripravil pôdu na to, aby Kremeľ 31. decembra 2021 Memorial úplne zakázal. Vtedajší prezidentov novoročný odkaz ruskej občianskej spoločnosti bol jasný: Skončili ste. O necelé dva mesiace nariadil inváziu na Ukrajinu.

Talibanská analógia

Ako ma nedávno upozornila bieloruská nositeľka Nobelovej ceny za literatúru Svetlana Alexijevič, vojna, Orlovov proces a ďalšie podobné epizódy potvrdzujú, že na slovách záleží presne tak, ako o tom písal Orwell. Putin celé roky brojil proti západným hodnotám a európskej civilizácii a zdôrazňoval „sebestačnosť a jedinečnosť“ Ruska ako „nielen krajiny, ale aj osobitnej civilizácie, ktorú tvorí vďaka svojim bohatým tradíciám… početným kultúram a náboženstvám“. Teraz táto civilizácia prekročila rámec rétoriky a odmietla všetky kultúrne normy civilizovaného správania. Putin vyhráva „prvú cenu v absurdite“, poznamenala Alexijevič. „Chce byť najhorším barbarom na európskom kontinente.“

Ak existuje súčasná analógia, je to projekt Talibanu, ktorý tiež odmieta modernosť v prospech božstva. Kremeľ dnes dokonca presadzuje absolútnu religiozitu. Ikona Svätá Trojica od Andreja Rubľova, namaľovaná v roku 1425, bola uznaná za umelecké dielo, ktoré by malo byť v moskovskej Tretiakovskej galérii uchovávané s osobitnou starostlivosťou. Putin ho však daroval pravoslávnej cirkvi, možno v nádeji, že ​​Boh pomôže ruským silám na Ukrajine. Teraz majstrovské dielo, ktoré má povzniesť vašu dušu, strážia dvaja maskovaní vojaci s oceľovými pohľadmi a s AK-47 v rukách.

Putinova túžba potešiť cirkev naznačuje, že sa považuje za inkarnáciu ruského národného ducha. Ako povedal v reakcii na kritiku amerického prezidenta Joea Bidena: „Toto nie je o mne osobne. Ide o záujmy krajiny. A potlačiť záujmy Ruska je nemožné.“

„Toto sú temné sily,“ varuje Orlov. Máme do činenia s ľuďmi, ktorí sa chcú „plne pomstiť za pád sovietskeho impéria“. Impérium, ktoré chcú vybudovať, bude zahŕňať kontrolu nad každým aspektom ruského života v štýle Jurija Andropova, ako aj veľkolepé tvrdenie, že sú pomazaní Bohom. Rovnako ako orwellovská rovnica „2+2=5“ je to príbeh, ktorému by ste museli uveriť. Alebo by ste museli byť šialení, alebo by vás k tomu brutálne prinútili.

Project Syndicate