Ekonomický newsfilter: Minister financií zlákal skúsených odborníkov, ale od Fica dostal čudné úlohy

V J&T BANKE zodpovedne spravujeme majetok rodín už tri desaťročia. V investovaní si budeme rozumieť.

Dobrý deň,

aj keď je predseda Smeru Robert Fico vo svojich vyjadreniach často odpútaný od reality podobne ako ľudia z SNS, v jednej veci zatiaľ svojho koaličného partnera prekonáva.

Ľudí do funkcií, ktoré sú dôležité pre ekonomiku, vyberá inak. Potvrdzujú to aj mená štátnych tajomníkov, ktorí idú na ministerstvo financií k Ladislavovi Kamenickému. V čase, keď treba rýchlo pripraviť štátny rozpočet a znížiť rozpočtový deficit, je to dobrá správa.

Otázne je, či im Smer, ktorý nechce veľmi znižovať schodok, vytvorí na zodpovedné riadenie rezortu priestor.

Plus Fico dal včera ministerstvu financií dve úlohy, z ktorých sa môžu vykľuť populistické kroky. Rezort má pripraviť návrh na riešenie drahých hypoték a predložiť analýzu vývoja cien potravín, aj keď tie už medzimesačne klesajú alebo stagnujú.

Dnešný Ekonomický newsfilter má približne 1100 slov, na prečítanie potrebujete necelých 5 minút. Pripravili Ján Kováč a Marianna Onuferová.

1. Minister financií Kamenický sa bude môcť oprieť o skúsených odborníkov

Ladislav Kamenický si za svoje pravé ruky vybral dvoch úradníkov, ktorí na ministerstve financií už predtým roky pracovali. Vláda vo štvrtok vymenovala za štátnu tajomníčku dlhoročnú riaditeľku daňovej a colnej sekcie ministerstva Danielu Klučkovú. Za rozpočet je zodpovedný Radovan Majerský, ktorý dlhé roky šéfoval rozpočtovej sekcii. Vláda ho vymenovala ešte minulý týždeň. Kamenický o nich povedal, že sa obklopuje len „dobrými, kvalitnými ľuďmi“.

Viac o Radovanovi Majerskom a jeho prvých úlohách: 

• Majerský má povesť technokrata staršieho typu, ktorý detailne rozumie rozpočtovým číslam. Vďaka nemu Kamenický nebude pri rokovaniach s ministrami o peniazoch ťahať za kratší koniec.
• Obaja sa ocitli v ťažkej situácii, lebo za pár týždňov majú pripraviť rozpočet na budúci rok. Kamenický nevylúčil ani provizórium, čo znamená, že sa rozpočet bude riadiť výdavkami aktuálneho roka.
• Úlohou ministra a jeho štátneho tajomníka je pripraviť rozpočet s veľmi pomalým znižovaním deficitu – o pol percenta HDP ročne. Nebude to stačiť na zastavenie rastu dlhu, vláda však do väčšieho šetrenia nechce ísť.
• Úlohu komplikuje to, že okrem úsporného balíčka za zhruba 600 miliónov musí Kamenický nájsť ďalšej pol miliardy na vyššie trináste dôchodky. Jedným z opatrení bude pravdepodobne bankový odvod, ďalšie zatiaľ nepoznáme, no majú sa týkať príjmov aj výdavkov rozpočtu.
• Nedá sa však čakať, že by Majerský modernizoval rozpočtové procesy. Aj preto pred viac ako dvoma rokmi z ministerstva odišiel.

Kamenický cez Fica presadil aj Klučkovú, ktorú takisto pozná zo svojho deväťmesačného ministerského pôsobenia za Pellegriniho vlády. Keď bol neskôr ministrom financií Eduard Heger, Klučkovú vymenoval za dočasnú prezidentku finančnej správy, keď z tejto funkcie odvolal Lenku Wittenbergerovú.

Podľa Renáty Bláhovej, ktorá bola Hegerovou poradkyňou a teraz šéfuje Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Kamenický výberom oboch štátnych tajomníkov vyslal veľmi dobrý signál, že chce ministerstvo financií zastabilizovať a viesť ho profesionálne.

Plán obnovy ide ďalej

Dobrou správou je aj to, že Smer má ambíciu pokračovať v napĺňaní míľnikov z plánu obnovy, aj keď má k nemu výhrady. Povedal to včera po stretnutí s Ficom vicepremiér Peter Kmec. Plnenie míľnikov je dôležité nielen pre vyčerpanie 6 miliárd z európskeho fondu obnovy, ale aj pre dotiahnutie reforiem, ktorých cieľom je napríklad lepšie školstvo, zdravotníctvo a súdnictvo.

SNS sa pri obsadzovaní postov trápi

SNS aj včera potvrdila, že je pre ňu ťažké obsadiť ministerstvá vhodnými ľuďmi. Na pozíciu štátneho tajomníka rezortu pôdohospodárstva posiela človeka, ktorý s touto sférou v minulosti nemal veľa spoločného. Mário Maruška primárne podnikal v oblasti bezpečnostných služieb.

Prekvapujúce bolo aj to, že sa minister životného prostredia za SNS Tomáš Taraba medzi prvými stretol so šéfom hlinikární Slovalco, s ktorým rozoberal možnosti obnovenia výroby. To je síce správny cieľ, ale skôr pre Tarabovu kolegyňu na ministerstve hospodárstva Denisu Sakovú. Môže to súvisieť s tým, že Taraba je zodpovedný za stámiliónové dotácie na ekologizáciu fabrík. Riešenia pre Slovalco však zatiaľ nepredstavili.

Viac: SNS sa po kauze Dobytkár na agrorezort vracia so šéfom SBS. Prevezme post štátneho tajomníka (Ivan Haluza)

Zelený newsfilter: Taraba začal prírodu chrániť tým, že sa stretol s riaditeľom hlinikárne (Tomáš Grečko, Karolína Kiripolská a Alžbeta Kyselicová)

2. Úroky nezdvihli ďalšie dve dôležité centrálne banky

Pauzu v dvíhaní úrokových sadzieb si dali po európskej a americkej ďalšie centrálne banky – britská, nórska a česká.

Základný úrok vo Veľkej Británii sa zachová na úrovni 5,25 percenta a v Česku 7 percent.

Časť analytikov pritom očakávala, že v Česku sa už úroky začnú znižovať. Dvíhať sa tam začali oveľa skôr ako v eurozóne a na sedempercentnej úrovni sa držia už vyše roka.

Čo bude ďalej:

• Centrálne banky veria, že pri aktuálnej cene úverov sa im podarí dostať infláciu pod kontrolu, a keby ich zvýšili, mohli by tým ešte viac spomaliť ekonomický rast.
• Kľúčová otázka preto je, kedy sa vývoj úrokových sadzieb otočí smerom nadol. Analytici nedávno v ankete pre agentúru Bloomberg odhadli, že v eurozóne by mohli klesať v septembri budúceho roka. Vývoj cien finančných derivátov podľa Bloombergu zase naznačuje, že by k poklesu mohlo dôjsť už v júni. Znižovanie však bude pomalé a s návratom sadzieb na pôvodné úrovne v najbližších rokoch netreba počítať.

Čo môže urobiť Smer: Minister financií Kamenický má do budúcej stredy predložiť návrh na riešenie vysokých úrokov hypoték. Zatiaľ nepovedal, čo pripraví, ale jednou z možností je bonifikácia úverov, ktorú Smer presadzoval pred voľbami.

Vrátiť sa k tomuto spôsobu dotovania úverov by bola veľká chyba. Išlo by to proti hlavnému zámeru centrálnej banky, ktorá chce zvýšenými úrokmi dosiahnuť, aby mali ľudia a firmy menej peňazí na míňanie, a to sa týka aj kupovania nehnuteľností.

Lebo vysoký dopyt tlačí nahor ceny. Dotovaním hypoték by vláda išla proti spoločnej menovej politike a ešte by na to aj míňala štátne peniaze.

Čo by Smer urobiť mal: Ak chce vláda pomôcť ľuďom s úvermi, mala by v prvom rade dať do poriadku svoj vlastný dlh, a to čo najskôr. Aktuálne rýchle tempo zadlžovania totiž zrejme zvýši úročenie štátnych dlhopisov, čo sa premietne aj do úrokov hypoték. To isté hrozí, ak bude Smer znižovať deficit len o 0,5 percenta HDP ročne.

Pri takejto konsolidácii by sa dlhodobá udržateľnosť verejných financií aj na konci roku 2027 nachádzala v pásme vysokého rizika, píše rozpočtová rada vo svojej najnovšej analýze. Zároveň by to znamenalo, že ešte aj na konci štvrtej Ficovej vlády by bol štrukturálny deficit (očistený o mimoriadne vplyvy) 4,4 percenta HDP, čo je 6,6 miliardy eur.

Čo môže urobiť dlžník aj bez vlády: Staré úvery sa dajú refinancovať, čiže zaplatiť novými. Sprísnenie menovej politiky preniesli do svojich úrokových sadzieb všetky slovenské banky, ale nie rovnako. Rozdiely v podmienkach sú často také výrazné, že ak to tak zostane, pravdepodobne sa zvýši záujem o refinancovanie, hovorí finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. „V najbližších troch rokoch sa končí fixácia polovici všetkých hypoték,“ pripomína.

Nevýhodou refinancovania môže byť to, že novej banke treba opätovne dokladovať príjem.

Ak už klient od banky dostal informáciu o novej úrokovej sadzbe, môže sa minimálne pokúsiť vyjednávať o lepších podmienkach, odporúčajú finanční experti v ankete Denníka E.

Ďalšia možnosť je, že si vybaví refinančnú hypotéku s niekoľkomesačným predstihom a neskôr sa rozhodne, či ju načerpá.

Viac: Mám hypotéku. Oplatí sa mi ju refinancovať? A čo ak sa mi príjem veľmi nezvýšil? (Marianna Onuferová)

3. Zlato sa drží blízko rekordnej úrovne, ale investorov môžu zlákať dlhopisy

Cena zlata sa od vypuknutia vojny medzi Izraelom a teroristickým hnutím Hamas zvýšila o deväť percent a stále sa drží blízko psychologickej hranice 2-tisíc dolárov za troyskú uncu. Dôvodom tejto zotrvačnosti sú obavy, že sa konflikt rozšíri do okolitých krajín.

Zlato láka investorov v časoch neistoty, napríklad keď vypukne vojna alebo pandémia. Jeho ďalšie zhodnotenie však v tomto momente podľa analytikov nie je pravdepodobné, lebo investorov budú čoraz viac priťahovať dlhopisy.

Americká ekonomika je podľa najnovších správ v dobrej kondícii, čo znamená, že centrálna banka nemá dôvod ponáhľať sa so znižovaním úrokových sadzieb. A keď sú vysoké sadzby, týka sa to aj dlhopisov, ktoré môžu byť pre investorov lákavejšie ako zlato, lebo to nenesie žiadny úrok.

Viac: Graf dňa: Konflikt v Izraeli potiahol zlato nahor, ale nad dvetisíckou sa usadiť nevie (Radoslav Tomek)

Ďalšie texty za vaše predplatné:

Ako to číta Ivan Mikloš: Prečo je Zelenskyj frustrovaný a ako je to s korupciou na Ukrajine – ekonóm a odborník na Ukrajinu o tom, čo už táto krajina dosiahla v boji s úplatkami a kde tento problém stále pretrváva

Eseročku vám od novembra na počkanie zapíše notár – Zuzana Kollárová o jednoduchšom postupe zakladania firiem