Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Drahé lety úradníkov: v Česku stojí rezervácia sedem eur, v Počiatkovej zmluve aj sto

Malá agentúra ETN predáva štátu letenky s províziami, pri ktorých by sa s ňou na trhu nikto nebavil. Aerolinky ako Ryanair nepovažuje štát za vyhovujúce.

Objednať zákazníkovi letenku môže byť pre cestovnú agentúru rutinná záležitosť. Pozrie si databázu, vyhľadá voľné lety a prepošle ich klientovi, nech si vyberie. Následne mu letenku kúpi a prípadne urobí check-in.

Za takýto úkon si cestovky zvyčajne účtujú poplatky medzi piatimi až 25 eurami – v závislosti od ceny letenky. Pokiaľ by však túto službu robili pre slovenskú vládu, nemusia sa držať pri zemi.

Príklad? Koncom januára si ministerstvo vnútra objednalo letenky pre troch policajných dôstojníkov na služobnú cestu do Varšavy. Za letenky zaplatilo 2602 eur, ďalších 209 doplatilo bratislavskej agentúre ETN Slovakia, ktorá ich rezervovala.

Na bežnom trhu by firma s podobnými cenami prišla o všetkých zákazníkov. „Náš poplatok by bol v prípade týchto troch leteniek maximálne 75 eur,“ hovorí Michal Repa zo spoločnosti Pelikán, ktorá patrí k najväčším predajcom na Slovensku.

Česká Student Agency by išla ešte nižšie. „Poplatok za zaistenie troch leteniek by nebol vyšší než šesťdesiat eur,“ tvrdí Věra Janičinová, riaditeľka predaja leteniek zo Student Agency.

letenka varsava

Ministerstvo vnútra je však spokojné: cestu troch policajtov uhradí európska agentúra Frontex, ktorá v súčasnosti rieši predovšetkým utečeneckú krízu.

„Išlo o cestu príslušníkov oddelenia hraničnej kontroly na pracovný brífing. Letenky nám budú refundované v plnej miere,“ vysvetľuje vnútro.

Predajca leteniek, spoločnosť ETN, tak zostáva naďalej žiadaným partnerom. Podľa podpísaných dokumentov môže štátu predať letenky až za 12 miliónov eur. A na províziách by mohla získať viac než 900-tisíc eur.

Takéto nároky jej priznáva rámcová zmluva, ktorú pred Vianocami 2014 vysúťažilo ministerstvo dopravy pod vedením Jána Počiatka.

K nej sa následne pridali ministerstvá vnútra, spravodlivosti, obrany či úrad vlády. „Ide o rámcovú dohodu, my sme jedným z jej účastníkov,“ vysvetľuje vnútro. Agentúra ETN sa vďaka tomu stala najväčším dodávateľom leteniek pre slovenskú štátnu správu.

Drahé letenky

Služobné lety štátnych zamestnancov sú nie veľmi známou, ale o to zaujímavejšou oblasťou, pri ktorej si štát pripláca minimálne desaťtisíce eur ročne.

Denník N preskúmal nákupy leteniek niekoľkých ministerstiev. Výsledok? Napríklad aj to, že ministerstvo vnútra je pri vyplácaní provízií nezvyklo veľkorysé, zatiaľ čo ministerstvo školstva niekedy ani nevie, že do zahraničia sa dá lietať aj z Bratislavy.

A takmer všetky ministerstvá spája – čiastočne z objektívnych dôvodov – odpor k nízkonákladovému Ryanairu, pri ktorom by mohli ušetriť nezriedka aj 500 eur na každej letenke.

Trhovisko pre druhých

Je to necelý rok, čo minister vnútra Robert Kaliňák ohlásil ostrý štart svojho elektronického trhoviska. „Ide o najväčšie protikorupčné opatrenie za posledné roky,“ tvrdil.

Takzvaný štátny eBay umožňuje úradníkom, aby si bežné veci, ako sú kancelárske potreby, výmeny okien alebo práve letenky, kupovali v transparentnej internetovej aukcii.

Samotní Kaliňákovi úradníci si však letenky radšej objednávajú v málo známej agentúre ETN, ktorá si podľa zmluvy môže účtovať províziu osem percent z ceny každej letenky, ktorú nakúpi. A tieto možnosti aj pravidelne využíva.

Na ilustráciu si stačí prejsť pár faktúr, ktoré prišli v poslednom čase na ministerstvo vnútra: spiatočná letenka do Dillí za 1072 eur – provízia pre predajcu 86 eur, letenka do Pekingu za 1207 eur – provízia 97 eur, letenka do Rijádu za 1256 eur – provízia 100 eur.

„Takéto ceny sú viac než nadštandardné. Naše provízie pre firemných klientov dosahujú výšku maximálne 25 eur za letenku,“ hovorí Michal Repa zo spoločnosti Pelikán.

letenka rijad

Za normálnych okolností by to malo byť presne naopak. Štátne ministerstvá, ktoré musia každý mesiac nakupovať desiatky leteniek, sú pre cestovné agentúry váženými klientmi. Pre úradníkov by preto nemal byť problém dohodnúť si s predajcami len symbolické poplatky.

Príkladom je české ministerstvo financií, ktoré pritlačilo na svojho predajcu a vybojovalo si také podmienky, že pri každej letenke platí províziu sedem eur.

„Spolupracujeme s malou agentúrou, ktorá má nízke prevádzkové náklady. Je pre ňu výhodné, že vďaka nám získava cenné referencie. Zrejme aj preto nám ponúkla takéto poplatky,“ vysvetľuje Jakub Vintrlík, hovorca českého ministerstva financií.

Objednávky Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Peking

Iný prístup ukazujú aj niektoré iné slovenské ministerstvá. Napríklad rezort školstva svoje služobné cesty tendruje na Kaliňákovom elektronickom trhovisku – zadá, koľko potrebuje ciest na konkrétnu cestu, a necháva firmy, aby súperili s najnižšou ponukou.

Ministerstvo zahraničných vecí má zase podpísané rámcové zmluvy s piatimi rôznymi predajcami. „Keď potrebujeme novú letenku, pošleme predajcom požiadavku a vyberieme najlacnejšiu ponuku,“ uvádza hovorca Peter Stano.

Výšku provízie preto ministerstvo zahraničia podľa svojich slov riešiť nemusí. „Dodávatelia si musia sami zvážiť, akú si nastavia maržu, aby v konkurencii ďalších boli najlacnejší,“ vysvetľuje Stano.

Fix verzus percento

Kaliňákovo ministerstvo má svojím spôsobom „smolu“, že k jeho letenkám sa dá preklikať na jeho webových stránkach a zistiť tak aj to, koľko platí prostredníkovi.

Ministerstvo dopravy, ktoré spoluprácu s agentúrou ETN rozbehlo, podrobnosti o letenkách nezverejňuje vôbec. Je však pravdepodobné, že aj v jeho prípade budú provízie podobne veľkorysé.

Samotná firma ETN sa k exkluzívnej spolupráci dostala pomerne jednoducho. Do Počiatkovho tendra z konca roku 2014 sa podľa dostupných informácií prihlásili len dvaja predajcovia – okrem ETN to bola bratislavská spoločnosť Redi Tour, ktorú však podľa Hospodárskych novín z tendra vylúčili.

„My sme sa prihlásiť nemohli, pretože sme nespĺňali niektoré podmienky, ktoré ministerstvo dopravy nastavilo,“ hovorí Oľga Grancová z agentúry Go Travel, ktorá dodáva letenky pre ministerstvo školstva.

Počiatkovo ministerstvo následne mohlo podpísať s víťazom rámcovú zmluvu na štyri roky a pridalo aj niekoľko ďalších rezortov.

Na zmluve je dôležité jedno špecifikum: ETN si za služby neúčtuje fixný poplatok za letenku, ako je na trhu bežné, ale percento z celkovej ceny. Osem percent v prípade, že letenku vybaví priamo, alebo päť percent, pokiaľ si úradníci objednajú let sami cez jej rezervačný systém.

ETN zmluva
Zmluva s firmou ETN vyzerá navonok výhodne: za väčšinu konkrétnych krokov si neúčtuje nič. Osempercentná provízia za vystavenie letenky to však vynahrádza.

Tým nastáva absurdná situácia: podľa takéhoto modelu je v záujme predajcu, aby letenka stála čo najviac, pretože sa tak automaticky zvyšuje jej provízia.

Počiatkovo ministerstvo to označuje za nezmysel. „Predajca zabezpečuje prístup k aktuálnym ponukám na trhu, z ktorých si my ako obstarávateľ vyberáme tie najvýhodnejšie. Nehrozí, že by si mohla úmyselne fakturovať akékoľvek zvýšené provízie,“ vysvetľuje Počiatkov hovorca Martin Kóňa.

Tajomné zľavy

Ministerstvo dopravy tvrdí, že spolupráca s ETN Slovakia má niekoľko výhod. „Poskytli súčinnosť pri vyjednávaní množstevných zliav. Štátni zamestnanci lietajú za ceny rádovo nižšie, ako sú ceny pre bežných občanov,“ tvrdí Kóňa.

To zdôrazňujú aj zástupcovia firmy. „Pre štátne inštitúcie sme u vybraných prepravcov dohodli zľavy a výhody na najfrekventovanejších spojeniach,“ hovorí konateľka firmy Jadranka Jocič.

Pohľad na útraty ministerstva vnútra však ukazuje niečo iné. Napríklad letenky na trase Viedeň – Brusel, ktorú úradníci využívajú najčastejšie, dodávala ETN v januári za 600 eur a viac. Oproti komerčným cenám v tom nie je žiadny rozdiel.

Počiatkovho ministerstva aj zástupcov firmy sme sa preto opýtali, v čom teda spomínané zľavy spočívajú. Obe strany požiadavku na spresnenie ignorovali.

Obľúbené Šeremetevo

Ďalšou kapitolou je výber konkrétnych aeroliniek. Napríklad ministerstvo školstva by za normálnych okolností mohlo slúžiť ako vzor transparentnosti: letenky kupuje cez elektronické trhovisko, svoje cesty zverejňuje na svojej webovej stránke.

Jeho problémom však je „nedostatok fantázie“. Ministerstvo Juraja Draxlera si totiž zásadne neobjednáva lety z Bratislavy, a to ani v prípade, že by dosiahlo niekoľkonásobne nižšie ceny.

Príklad? Ministerstvo školstva si v januári objednalo šesť spiatočných leteniek do Moskvy. Vo všetkých prípadoch išlo o lety z Viedne alebo z Košíc s prestupom v Prahe. Ich cena sa väčšinou pohybovala medzi 400 až 650 eurami.

Od polovice decembra pritom z Bratislavy každý deň lieta ruská lowcostová spoločnosť Pobeda, dcérska spoločnosť Aeroflotu. Za spiatočné letenky do Moskvy si pýta od 50 do 100 eur, plus menší príplatok za batožinu.

0000026143 Zverejňovanie
Pobeda
Dva spôsoby ako sa dá letieť do Moskvy: Viedeň vs. Bratislava. Ministerstvo školstva preferuje ten drahší.

Draxlerovo ministerstvo túto možnosť využívať nechce. Svoj odpor opiera o niekoľko argumentov, ktoré však na prvý pohľad nedávajú zmysel. „Nízkonákladové letecké spoločnosti lietajú linkami, ktoré pristávajú výhradne v noci,“ tvrdí napríklad ministerstvo.

Ruská Pobeda pritom do Bratislavy prilieta o 13:45 a do Moskvy odlieta 14:15.

Ďalším problémom má byť, že Pobeda lieta na letisko Vnukovo, a nie na Šeremetevo ako jej konkurenti. Z Vnukova sa síce dá do centra Moskvy dostať za rovnaký čas, ale podľa Draxlerových úradníkov je menej bezpečné.

„Letisko Šeremetevo International, kam zabezpečujeme väčšinu letov, je najbezpečnejším letiskom,“ vysvetľujú úradníci.

Denník N sa ich spýtal, ako k tomuto záveru dospeli – za posledné roky totiž nie je možné dohľadať na žiadnom z týchto letísk žiadny významnejší incident.

„Šeremetevo je najväčšie letisko v Rusku v objeme osobnej dopravy. Spĺňa prísne bezpečnostné kritériá z hľadiska technickej vybavenosti, kontroly cestujúcich i batožiny,“ odpovedalo ministerstvo.

Nepopulárny Ryanair

Ministerstvo školstva nie je vo svojom odpore k lowcostom osamotené. Vôbec najväčší odpor vzbudzuje svetový gigant, írsky Ryanair.

Jeho lietadlá operujú priamo z Bratislavy, a to aj na exponovanej trase do Bruselu – odlietajú každý druhý deň na obed.

Slovenskí úradníci však do centra Európskej únie lietajú výlučne z Viedne: buď s rakúskymi Austrian Airlines alebo s belgickými Brussels Airlines.

Napríklad ministerstvo pôdohospodárstva si len v januári rezervovalo do Bruselu viac než štyridsať leteniek z Viedne. Z Bratislavy neletelo ani raz.

Výsledok? Za spiatočnú letenku platilo vždy od 450 do 700 eur. V prípade Ryanairu by sa väčšinou dostalo pod sto eur.

tabuľka 1 .pdf (2)
Zoznam niekoľkých letov ministerstva pôdohospodárstva za január 2016, do Bruselu sa lieta výlučne z Viedne za 450 eur a viac.

Úradníci však tvrdia, že Ryanair je v praxi nepoužiteľný. Napríklad ministerstvo vnútra má obavy, že by jeho ľudí nedoviezol do cieľa včas.

„Je ťažké si predstaviť situáciu, že meškáte alebo sa nedostavíte na expertné rokovanie so zástupcami celej Európskej únie,“ vysvetľuje vnútro.

Ministerstvo školstva pridáva ďalší argument. „Pri spoločnosti Ryanair s odletom z Bratislavy nie je možné cestujúceho preknihovať pri nepravidelnostiach na lety iného dopravcu,“ tvrdí.

Realita je však iná. Napríklad v dochvíľnosti je Ryanair podľa databázy Flightontime dokonca lepší než Brussels Airlines.

„Ryanair patrí podľa štatistík presnosti medzi najlepšie aerolínie v Európe,“ hovorí Věra Janičinová, riaditeľka predaja leteniek v spoločnosti Student Agency.

Navyše pred časom zaviedol aj službu business plus, ktorá za príplatok okolo 70 eur umožňuje bezplatnú zmenu času a niektoré ďalšie bonusy.

Foto: TASR
Ryanairom sa na pracovné cesty do Bruselu nelieta. Foto – TASR

Skutočné nevýhody má Ryanair len dve. Prvou je fakt, že lieta na letisko Charleroi, ktoré je vzdialené asi hodinu cesty od Bruselu.

Túto nevýhodu však čiastočne kompenzuje to, že by úradník letel priamo z Bratislavy a ušetril by si cestu na viedenské letisko Schwechat.

Druhou nevýhodou sú časy odletu z Bratislavy. Ryanair odlieta len každý druhý deň o 12:10. Úradníci pritom potrebujú zvyčajne letieť už ráno.

„Letisko Schwechat ako jediné poskytuje možnosť skorých ranných odletov do Bruselu, aby bolo možné stihnúť pracovný program a aby sa zamestnanci zároveň mohli vrátiť večerným letom späť,“ vysvetľuje hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Radka Kulaviaková.

Pokiaľ by lietali nepravidelnými spojmi Ryanairu, znamenalo by to pre nich ďalšie komplikácie. „Výrazne by sa zvýšili náklady na ubytovanie, stravné, mzdové náklady a podobne,“ dodáva hovorkyňa.

Britský premiér v EasyJete

Prístup k lowcostom nemajú ujasnený ani v zahraničí. Ich služby nemá problém využívať napríklad britský premiér David Cameron, aspoň pokiaľ ide o súkromné cesty. Vlani v lete sa šírilo internetom video z jeho cesty do Portugalska, ktorú absolvoval na palube EeasyJetu – šestnásťročná tínedžerka si ho natočila, ako sedí v ekonomickej triede a chrúme lacné čipsy.

Politici v Írsku sa pred časom nehanbili lietať domácim Ryanairom ani na služobné lety, hoci nie vždy sa to stretlo s pochopením. Bývalá prezidentka Mary Patricia McAleeseová vzbudila v roku 2010 rozruch, keď Ryanairom letela na oficiálnu návštevu mesta Cork. Írsko sa vtedy trápilo s ekonomickou krízou a kritici prezidentke vyčítali, že nie sú na tom tak zle, aby takto musela lietať aj hlava štátu.

Kritiku si užili traja poľskí poslanci zo strany Právo a spravodlivosť, ktorí na jeseň 2014 leteli Ryanairom na kongres do Španielska. Dôvod bol úplne iný: politici na palube robili výtržnosti a v oficiálnych dokumentoch deklarovali, že použili drahší spôsob dopravy, za čo si aj nechali vyplatiť náhrady. Strana ich následne vylúčila.

A do tretice Ryanair: svojrázny postoj k nemu zaujal starosta Kodane Frank Jensen. Vlani v máji zakázal všetkým mestským zamestnancom, teda 45-tisíc ľuďom, aby írskeho dopravcu využívali na oficiálne cesty.

Príčinou je zamestnanecká politika prepravcu. Sociálne demokratickému starostovi prekážalo, že Ryanair výrazne šetrí na platoch a sociálnych istotách svojich zamestnancov. „Mesto Kodaň nebude podporovať žiadny sociálny dumping,“ oznámil Jensen. Ryanair informácie starostu označil za „nepresné“ a zdôraznil, že jeho piloti a členovia posádky majú vysoké platy.

Dnes na DennikE.sk

  • Kriminalita: V Košiciach poškodili budovu VUB banky, pokúšali sa zrejme vykradnúť bankomat
  • Reformy: Matovičovci uvažujú o zlúčení Sociálnej poisťovne so zdravotnými poisťovňami
  • Gastrolístky: Firmy sú zväčša za zrušenie alebo alternatívu k finančným príspevkom
  • Agro: Dotácie sa budú na budúci rok zrejme rozdeľovať podľa súčasného nastavenia
  • Pandémia: Podľa Gatesa budú dôsledky väčšie, ako si uvedomujeme
  • Lesy: Mičovský už lesy nechce dať pod životné prostredie

Verili, že si v družstve budujú lepší dôchodok, teraz môžu o svoje peniaze prísť

Takto nejako mal vyzerať Eco Energy Point, do ktorého sa Naše finančné družstvo chystalo investovať. Vizualizácia - NFD.sk
Takto nejako mal vyzerať Eco Energy Point, do ktorého sa Naše finančné družstvo chystalo investovať. Vizualizácia – NFD.sk

. Platforma, ktorú si družstevníci zriadili a využívali ju ako vlastný internetbanking, prestala fungovať a ľudia sa už k peniazom nevedia dostať. Nad osudom staroľubovnianskeho projektu visí otáznik.

Zbytočne to chcú vŕtať, na konci tunela Soroška je len veľmi slabé svetlo

Foto N - Andrej Sarvaš
Foto N – Andrej Sarvaš

Väčšina dospelých Gemerčanov prežije v ilúzii, že im vláda postaví tunel cez Sorošku a prídu investori, najmenej polovicu svojho dospelého života, píše v brilantnej analýze Konštantín Čikovský. Ako by mala znieť férová a realistická ponuka pre Gemer a iné regióny, ktoré sa novej diaľnice možno nikdy nedočkajú?

Minúta po minúte

Laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu navrhujú, aby vo Francúzsku počas celého adventu vyhlásili uzáveru. Podľa nich to je spôsob, ako by mohli následne širšie rodiny spolu stráviť Vianoce a zároveň predísť nebezpečnému šíreniu koronavírusu.

Esther Duflová a Abhijit Banerjee tvrdia, že ak by uzávera trvala napríklad od 1. do 20. decembra, potom by sa mohli Francúzi bez problémov stretnúť v rodinnom kruhu počas koncoročných sviatkov.

Počas uzávery by však museli rodiny byť doma. Na školstvo to bude mať podľa nich malý vplyv, dva posledné týždne pred prázdninami sa môžu žiaci učiť na diaľku.

V článku v denníku Le Monde upozorňujú, že rodinné stretnutia bývajú častým zdrojom nákazy. „Keď k tomu pridáme ochladenie, ktoré znamená, že sa ľudia budú už od októbra združovať doma, vydávame sa napospas jesennému rastu nových prípadov a katastrofickému zhoršeniu, teda hospitalizáciám a úmrtiam starších ľudí počas Vianoc,“ varujú ekonómovia. (čtk, le monde)

Mesto Bojnice požiada Ministerstvo financií SR o návratnú finančnú výpomoc v súvislosti s výpadkom príjmov z podielovej dane pre pandémiu nového koronavírusu. Rozhodli o tom mestskí poslanci. (tasr)

Soroška je stvorená na kopenie sa dopravných problémov. „Keď ráno vidím, že sneží, tak to do Rožňavy ani neskúšam,“ hovorí Miroslav Droždiak, ktorý žije v Silickej Jablonici, ale pracuje v meste. V analýze Denníka E čítajte, čo sa s tým dá robiť, keď zo zoznamu diaľničných priorít vlastne vypadla.

Ministerka Mária Kolíková plánuje umožniť fungovanie zvereneckých fondov, musí sa však podľa nej vyriešiť otázka konfliktu záujmov tak, aby sa neobchádzal základný cieľ, prečo je majetok v zvereneckom fonde.

„Neprichádza do úvahy, aby správou majetku verejného funkcionára bola poverená blízka osoba. Preto je nevyhnutné dôsledne vyriešiť konflikt záujmov pri implementácii takéhoto inštitútu,“ zdôraznila ministerka.

Právna úprava súvisiaca so zvereneckými fondmi má nadväzovať na rekodifikáciu Občianskeho zákonníka, ktorá by sa mala podľa rezortu uskutočniť do roka. Nový inštitút by podľa Kolíkovej nemal slúžiť len na správu majetku osôb, ktoré vstúpia do verejnej funkcie.

„Môže ísť napríklad o situáciu, keď by dedičom bola osoba, ktorá je maloletá, a prianím poručiteľa je, aby jej celý majetok nebol poskytnutý hneď, ale dával by sa k dispozícii postupne, povedzme s ohľadom na vek,“ dodala.

Zverenecký fond by v takejto situácii podľa ministerky riešil primerané nakladanie i správu majetku, a to aj s ohľadom na prianie a vôľu poručiteľa. (tasr)

Maďarské strany Most-Híd, SMK a Spolupatričnosť protestujú proti prioritizácii výstavby cestnej infraštruktúry. Listom oslovili ministra dopravy Andreja Doležala a tvrdia, že vládou schválený dokument nereflektuje potreby ľudí v južných a východných okresoch Slovenska. (tasr)

Zlodeji v Košiciach výbušninou poškodili budovu banky. Výbuch sa stal v sobotu v noci okolo 3:00, cieľom páchateľa bol zrejme bankomat, peniaze sa im však ukradnúť nepodarilo.

Výbuch vytrhol bankomat zo steny a odhodil ho do vzdialenosti približne 15 metrov.

„Pri explózii došlo k poškodeniu sklenenej steny pobočky banky a zariadenia vo vnútri. Taktiež došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. Peugeot, ktoré bolo zaparkované na parkovisku pred pobočkou banky,“ uviedla košická krajská policajná hovorkyňa Jana Mésarová.

Bankovej inštitúcii vznikla celková škoda predbežne vyčíslená na zhruba 90 000 eur. „Páchateľom sa nepodarilo ukradnúť žiadnu finančnú hotovosť a z miesta činu ušli,“ konštatovala hovorkyňa.

Polícia miesto zadokumentovala a vyšetrovateľ v tejto súvislosti začal trestné stíhanie pre zločin krádeže v štádiu pokusu a zločin poškodzovania cudzej veci spáchaných formou spolupáchateľstva. Pri udalosti sa nikto nezranil. Polícia po páchateľoch intenzívne pátra. (tasr, korzar, tv kosice)

Spotrebitelia v EÚ začali po vypuknutí pandémie nakupovať viac kvalitnejších potravín a zdravých výrobkov. Ukázala to štúdia poradenskej spoločnosti McKinsey. Mení sa aj celkový životný štýl spotrebiteľov, ktorí sa viac orientujú nielen na potraviny dopestované tzv. udržateľným spôsobom, ale aj na lokálne produkty. (tasr)

Súkromné zdravotné poisťovne kritizujú úvahy predstaviteľov vládnej koalície o zlúčení zdravotných a sociálnych odvodov. Union vníma prípadný vznik „takéhoto štátneho kolosu“ ako návrat do socialistickej reality. Dôvera hovorí o riziku, že sa zhorší zdravotná starostlivosť na Slovensku. (tasr)

Ropa sa na svetových trhoch zlacňuje, severomorský Brent okolo 17.30 strácal 0,4 % na 41,78 dolára za barel, americká WTI 0,5 % na 40,10 dolára. Cena suroviny tak smeruje k týždennému poklesu okolo 3 % a zrejme aj k poklesu za celý mesiac.

V prípade Brentu by išlo o prvý mesačný prepad za pol roka.

„Tento mesiac nebol pre trh s ropou priaznivý,“ konštatoval Stephen Brennock zo spoločnosti PVM.

„Nárast počtu prípadov nákazy koronavírusom, obnovené plošné karanténne opatrenia, spomalenie hospodárskeho rastu a pozastavené rokovania o súbore opatrení na podporu americkej ekonomiky – to všetko brzdí krehkú obnovu dopytu po rope,“ dodal. (čtk)

Nahnevaní indickí farmári druhý deň blokovali cesty a železnice na protest proti agrárnej reforme. Podľa ich názoru ich vydá na do rúk poľnohospodárskym konglomerátom.

Informoval o tom portál denníka Financial Times.

O čo ide: Nový súbor zákonov schválený v parlamente má za cieľ zbaviť trh s poľnohospodárskymi komoditami obmedzení a ruší starú legislatívu, ktorá farmárom káže predávať vypestované plodiny licencovaným priekupníkom na vládou kontrolovanom trhu. Farmári sa však obávajú, že sa ich pozícia teraz ešte zhorší.

Na štrajky vyzvali podľa BBC takmer všetky odborové organizácie združujúce farmárov v poľnohospodárskom štáte Pandžáb na severe Indie. Fotografie zachytávajú protestujúcich, ako ležia na koľajniciach, stoja vo veľkých skupinách na cestách alebo pália pneumatiky.

Premiér Naréndra Módí tvrdí, že slobodnejší trh otvorí poľnohospodárom dvere k vyšším ziskom, pretože si budú môcť vybojovať lepšiu cenu vďaka vyššiemu počtu možných zákazníkov.

„Indického farmára desiatky rokov zväzovali rôzne obmedzenia a šikanovali priekupníci,“ napísal Módí na Twitteri. Nový zákon podľa neho farmárov od týchto strastí oslobodí.

Čoho sa farmári boja: Predovšetkým v štátoch Pandžáb a Haríjána však plánovaná reforma vyvoláva obavy, či bude štátom vlastnená spoločnosť Food Corporation of India ďalej nakupovať vypestované produkty za cenu stanovenú štátom, čo bol systém, ktorý dosiaľ farmárom zaručoval aspoň minimálne zisky.

Demonštrujúci farmári majú strach, že sa pre dereguláciu dostanú do zraniteľného postavenia voči veľkým spoločnostiam a ich možnosti na rokovania sa ešte zhoršia.

„Proti týmto novým zákonom budeme protestovať, kým budeme nažive, pretože nás zničia,“ hovorí jeden z pestovateľov pšenice a ryže z Pandžábu. „Nový systém nás zotročí ešte viac než Briti, vydá nás na milosť a nemilosť súkromným obchodníkom,“ tvrdí. (čtk)

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať