Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kto hovorí pravdu o zamestnanosti – Fico či Radičová?

Foto – TASR
Foto – TASR

Fico spája čísla, ktoré spájať nemožno, len preto, aby jeho vláda vyzerala dobre. Ale opatrne treba brať aj Radičovej obranu.

Robert Fico a jeho ministri radi porovnávajú výsledky svojej štvorročnej práce s tým, čo stihla urobiť za necelé dva roky vláda Ivety Radičovej. Zvlášť obľúbené je porovnanie, ktoré ukazuje, ako za ktorej vlády klesla alebo stúpla nezamestnanosť a koľko ľudí si našlo prácu.

Fico napríklad hovorí, že počet zamestnaných za jeho vlády stúpol o 130-tisíc a za vlády Ivety Radičovej narástol počet nezamestnaných o 22 300. Tvrdí tiež, že jeho vláde sa podarilo znížiť celkovú nezamestnanosť z úrovne 14,7 percenta na evidovanú nezamestnanosť 10,6 percenta. A opakuje to na tlačových konferenciách, programových konferenciách Smeru, v straníckych novinách.

Expremiérka Iveta Radičová si povedala, že už stačilo. Ficovi odkázala, že nie je fér porovnávať necelé dva roky jej vlády s tým, na čo mal Fico štyri roky. A že ak už chce premiér porovnávať, mal by porovnávať len to, čo sa porovnávať má, určite nie dva odlišné spôsoby výpočtu nezamestnanosti.

Pridáva, že keby za zamestnaných nerátal aj ľudí na aktivačných prácach, ktorí nepoberajú mzdu, ale sociálnu dávku, zistil by napríklad, že za jej vlády rástla zamestnanosť dokonca rýchlejšie ako za jeho.

Čo porovnáva Fico

Keď Fico hovorí, že nezamestnanosť za jeho druhej vlády klesla zo 14,7 na 10,6 percenta, uvádza čísla z dvoch rôznych štatistík, ktoré spájať nemožno (mimochodom, pri rovnakej logike by za Radičovej vlády klesla nezamestnanosť zo 14 na 13,4 percenta).

celkovej, resp. registrovanej nezamestnanosti sú započítaní aj takí ľudia na úradoch práce, ktorí sú na péenke, aktivačných prácach, rekvalifikačných kurzoch či na absolventskej praxi. Títo v evidovanej nezamestnanosti nie sú, preto je nižšia.

Fico si zobral údaj za júl 2012 z celkovej, teda registrovanej nezamestnanosti, ktorá je vyššia. To je tých 14,7 percenta. A porovnal ju s evidovanou – teda nižšou.  Keby pracoval s číslami korektne, povedal by, že nezamestnanosť za jeho vlády klesla na 12,4 percenta a nie až na 10,6 percenta (údaj za december 2015, pozn. red.).

Richter si tiež pomohol zmenou metodiky

V lete 2013 vyšlo najavo, že ústredie práce pozmenilo spôsob, ako ráta verejnosti známejšiu evidovanú (disponibilnú) nezamestnanosť. Jednoducho, ľudia na aktivačných prácach sa odrazu prestali počítať medzi nezamestnaných. V praxi to vtedy znamenalo, že približne 10-tisíc osôb už nepatrilo medzi disponibilných nezamestnaných. A ľudí bez práce tak zrazu bolo naoko menej.

Každá ďalšia tlačová konferencia ministra Richtera k nezamestnanosti vyvolávala otázky, či sa zase niečo nezmenilo.

Keby sa spôsob výpočtu evidovanej (disponibilnej) nezamestnanosti nezmenil, v decembri 2015 by nebola vo výške 10,6 percenta, ale 11,3 percenta (podľa starej metodiky, zdroj – UniCredit Bank, pozn. red.).

Platí, že podľa celkovej nezamestnanosti meranej na úradoch práce narástol počet ľudí bez práce za Radičovej vlády o 22,3 tisíca, o čom hovorí Fico. Podľa rovnakého porovnania klesol za 4 roky Ficovej vlády počet nezamestnaných o 63,5 tisíca.

 

 

No a v kampani Smeru spomínaný nárast počtu zamestnaných o 130-tisíc má Fico z úplne iného zdroja získaný úplne inak pokrivenou metodikou. Ide o nárast počtu zamestnancov medzi aprílom 2012 a novembrom 2015. Toto číslo zo Sociálnej poisťovne však nezahŕňa zmenu počtu ostatných pracujúcich – teda živnostníkov či dohodárov.

Kompletnú štatistiku zamestnaných ľudí robí Štatistický úrad SR. A podľa jeho údajov bol nárast zamestnanosti počas Ficovej vlády na Slovensku o polovicu menší ako Ficom prezentované číslo. Počet živnostníkov totiž za Fica výrazne klesol.

A čo Radičová?

Iveta Radičová reaguje na Fica vlastnými prepočtami. Pri svojich výpočtoch vychádza z dotazníkového zisťovania štatistického úradu, ktorého čísla sa používajú pri medzinárodných porovnaniach.

Radičová totiž očistila počty zamestnaných o ľudí na aktivačných prácach a o tých, ktorí pracujú v zahraničí. Ľudí na aktivačných prácach zase prirátala do skupiny nezamestnaných.

 

 

Radičová začína porovnanie v druhom kvartáli 2010, keď preberala vládu. Robertovi Ficovi ju potom odovzdávala v druhom kvartáli 2012. Posledné dostupné dáta sú za tretí štvrťrok 2015.

Vybrať ľudí na aktivačných prácach zo štatistiky zamestnanosti dáva zmysel. Aj ekonómovia majú radšej takto upravené dáta zamestnanosti. „Mňa ako ekonóma zaujíma vývoj zamestnanosti bez ľudí na aktivačných prácach. Podstatné je to, čo vygeneruje ekonomika sama osebe, a nie to, čo zaplatí štát,“ hovorí analytik Tatra banky Juraj Valachy.

Ak sa má porovnávať vývoj zamestnanosti, ktorý kopíruje jednotlivé vlády, je potom správne pozerať sa iba na vytvorenú prácu na Slovensku a od celkového počtu zamestnaných odrátať tých, ktorí pracujú v zahraničí.

Kým za Radičovej vlády klesol počet pracujúcich v zahraničí zhruba o 11-tisíc, za Ficovej vlády ich počet stúpol o viac ako 30-tisíc. Štatistický úrad za ľudí pracujúcich v zahraničí považuje tých, čo tam pracujú kratšie ako jeden rok.

Keď sa teda zamestnanosť očistí o počty ľudí pracujúcich v zahraničí a tých, čo sú na aktivačných prácach, vyjde, že za Radičovej vlády si miera zamestnanosti polepšila o 1,2 percentuálneho bodu a za Ficovej vlády o 0,2 percentuálneho bodu (počítané ako rozdiel medzi mierou na začiatku a na konci konkrétnej vlády, pozn. red.). Za Ficovej vlády výrazne narástol nielen počet ľudí pracujúcich v zahraničí, ale aj tých, čo pracujú na aktivačných prácach.

No a keď sa k číslam o nezamestnaných prirátajú počty ľudí na aktivačných prácach, výsledok je: miera nezamestnanosti klesla aj za Ficovej, aj za Radičovej vlády (o 1,4 % a o 0,8 %).

 

 

Ďalšia zmena štatistiky?

Výsledok našich prepočtov nie je rovnaký ako čísla predstavené Ivetou Radičovou. Expremiérka zrejme predpokladala, že aj štatistický úrad vo svojom štatistickom zisťovaní počas Ficovej vlády niečo zmenil a že sa to týka práve ľudí na aktivačných prácach.

Nie je jediná, ktorá o tom hovorí – s porovnaním jej pomáhala bývalá poradkyňa Ľubica Navrátilová (Skok). Tá vysvetľuje, že si prešla všetky zverejnené publikácie štatistického úradu; podľa nej až v roku 2013 začal štatistický úrad vykazovať medzi  pracujúcimi aj ľudí na aktivačných prácach. „Neviem sa dopátrať, kto dal pokyn štatistickému úradu, aby začal takto sledovať zamestnanosť,“ hovorí.

Keďže v týchto verejne dostupných publikáciách sú dáta o počte takzvaných aktivovaných až od konca roku 2013, preto ich tak aj použila v prepočtoch.

Štatistický úrad však tvrdí, že počty ľudí na aktivačných prácach vie identifikovať od roku 2010 a nemenil ani otázku, ktorú respondentom v dotazníkovom zisťovaní kladie.

Hovorí, že jediná zmena, ktorú vo výstupoch medzitým urobil, je tá, že „do textu definície pracujúcej osoby (vo výstupoch pre používateľov), ktorá vymenúva príklady zahrnutých skupín osôb (text za ‚vrátane‘), sme uviedli ako ďalší príklad aj osoby na platených aktivačných prácach“.

Radičová hovorí, že v rámci informačného zákona žiadala aj o tieto dáta ešte pred rokom a pol štatistický úrad a dodnes jej neodpovedali.

Navrátilová je presvedčená, že štatistici predtým zisťovali súbeh zamestnania a aktivačných prác. „Pravdepodobne zahŕňali do počtu zamestnancov osoby, ktoré paralelne popri výkone pracovnej činnosti vykonávali aj aktivačné  práce. Tomu by som rozumela. Ale od roku 2014 v štatistikách uvádzajú presný počet ľudí, ktorí vykonávajú aktivačné práce.“

Hovorí, že ten je takmer zhodný s počtom osôb, ktorým sa vypláca aktivačný príspevok za menšie obecné služby. Navrátilová si teda myslí, že vykazované dáta o aktivačných prácach napríklad z roku 2010 nie sú tie isté ako po roku 2014.

V našich prepočtoch sme použili dáta o počte ľudí na aktivačných prácach za celé porovnávané obdobie. Poskytol nám ich štatistický úrad. Vyšli nám podobné závery, o akých hovorí Radičová a ktoré spomíname vyššie.

Kto by to chcel ešte v absolútnych číslach: Počet zamestnaných na Slovensku sa za Radičovej vlády zvýšil o 33,5 tisíca a za Ficovej vlády o 40-tisíc. No do druhého kvartálu 2015 sa za Ficovej vlády vytvorilo 31-tisíc pracovných miest, teda menej ako za Radičovej vlády.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Vláda chce zachrániť, čo sa dá, lockdown má zároveň udržať hospodárstvo v chode
  • Koniec letného času: Zo soboty na nedeľu posunieme hodinky o hodinu späť
  • Lockdown: Premiér Matovič uviedol, že ak o tri týždne pozitívne prípady nezačnú klesať, na Slovensku bude úplný lockdown
  • Prvá pomoc:  Obchody, ktoré z vlastného rozhodnutia zatvoria počas sprísnených opatrení, budú mať nárok na pomoc, povedal Matovič
  • Automobilky: Bratislavský Volkswagen začal vyrábať model Škoda Karoq
  • Obchod: Najbližšie tri týždne bude výpadok návštevnosti obrovský a kompenzácie nedostatočné, tvrdí Iniciatíva slovenských maloobchodníkov
  • Predaj áut: V septembri sa v EÚ predalo o 13 % viac úžitkových áut ako pred rokom
  • Pomoc od štátu: Aké budú zmeny v pomoci v druhej vlne
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Malo by Slovensko vyhlásiť klimatickú núdzu? Zo strán hovoria áno iba OĽaNO a Za ľudí (anketa)

Aktivisti Greenpeace vyliezli pred samitom na budovu Európskej rady a vyvesili tam transparent varujúci pred klimatickou katastrofou. Foto - TASR/AP
Aktivisti Greenpeace vyliezli pred samitom na budovu Európskej rady a vyvesili tam transparent varujúci pred klimatickou katastrofou. Foto – TASR/AP

Stav klimatickej núdze vyhlásilo v EÚ zatiaľ šesť krajín, Európsky parlament a napríklad aj Vatikán. Na Slovensku sa k nej ako prvé prihlásilo mesto Zlaté Moravce. Požiadavku petície, aby klimatickú núdzu vyhlásil slovenský parlament, podporujú podľa ankety zatiaľ iba strany OĽaNO a Za ľudí.

Ceny bytov v Bratislave ďalej rastú, priemer ťahajú nahor lokality s cenami až za 6-tisíc na meter štvorcový

Ceny bytov v Bratislave ďalej rastú, priemer ťahajú nahor lokality s cenami až za 6-tisíc na meter štvorcový. Najlepšie sa predávajú menšie byty, priemerná rozloha ponúkaných bytov klesla podľa analýzy Bencont zo 71 m² na 66 m².

Minúta po minúte

Slovenská sporiteľňa, VÚB a ČSOB nechávajú pobočky fungovať v štandardnom režime. Odporúčajú však dodržiavať platné opatrenia proti koronavírusu a využívať elektronické bankovníctvo. (tasr)

Boeing zvažuje vývoj nového lietadla, ktoré by mu pomohlo znížiť stratu na Airbus v objednávkach a vo výrobe. Nový stroj by mohol byť konkurenciou hlavne pre úzkotrupové lietadlo A321XLR, ktoré lieta na stredne dlhé až diaľkové trasy.

Boeing začal skúmať záujem o nový typ lietadla u niekoľkých aeroliniek, píše portál Zdopravy.cz s odvolaním sa na informácie The Wall Street Journalu. Firma sa k vývoju nového lietadla nevyjadrila.

Veľkostne by sa malo zaradiť medzi súčasné modely 737 Max a 787, malo by odviezť 200 až 250 cestujúcich. V praxi by šlo kapacitou o nasledovníka Boeingu 757, ktorý sa prestal vyrábať v roku 2004.

Zatiaľ posledným novým lietadlom od Boeingu je 787 Dreamliner, ktorý začal výrobca vyvíjať v roku 2004. Lietadlá 737 Max nie sú úplne novým typom, vychádzajú z pôvodnej verzie 737 NG.

Aktivita na globálnom trhu s primárnymi úpismi akcií (IPO) zaznamenala výrazné oživenie. V objeme výnosov z IPO to bol vďaka dostatku peňazí na trhu najlepší tretí štvrťrok za posledných 20 rokov. Vyplýva to zo štúdie spoločnosti EY. (čtk)

Podnikateľská aktivita v eurozóne sa v októbri vrátila k poklesu, stojí za ním najmä silnejúca pandémia. V Nemecku aktivita pokračuje v raste, sú tam však značné rozdiely medzi spracovateľským sektorom a službami.

Súhrnný index podnikateľskej aktivity pre eurozónu sa podľa predbežných údajov spoločnosti IHS Markit v októbri znížil na 49,4 bodu zo septembrovej hodnoty 50,4 bodu. Hranica 50 bodov oddeľuje rast od poklesu.

Sektor služieb je v ekonomike eurozóny dominantný a najviac dopláca na pandemické reštrikcie, ktoré opäť zavádzajú mnohé európske krajiny. Podľa agentúry Reuters sa takmer 90 % ekonómov domnieva, že druhá vlna epidémie znamená vysoké až veľmi vysoké riziko, že zotavovanie ekonomiky sa zastaví.

Ako je na tom Nemecko

Celková situácia v najväčšej európskej ekonomike sa príliš neodlišuje od zvyšku eurozóny, štruktúra je tam však iná. Súhrnný index v Nemecku klesol na 54,5 bodu zo septembrových 54,7 bodu, takže aktivita ďalej rastie, ale pomalšie. Analytici čakali horší výsledok.

Veľmi dobre sa v Nemecku darí spracovateľskému sektoru, ktorého čiastkový index stúpol na 58 bodov. Naopak, sektor služieb sa vrátil k poklesu, ukazovateľ sa znížil na 48,9 bodu. (čtk, reuters)

Bratislavský VW začal vyrábať Škodu Karoq

V bratislavskom závode Volkswagen Slovakia odštartovala výroba kompaktného SUV Škoda Karoq. Montáž v poradí už 9. modelu v produktovom portfóliu zabezpečí prácu pre približne 500 zamestnancov.

Továreň pomáha s montážou vozidiel Karoq českým závodom Škody z kapacitných dôvodov. Objem výroby v Bratislave sa má pohybovať rádovo v desaťtisícoch ročne.

Karosérie pre Karoq sa vyrábajú v Česku, odkiaľ sa prevážajú na montáž do bratislavskej fabriky. Podvozok sa vyrába v Bratislave. V Česku sa Karoq produkuje čiastočne v Mladej Boleslavi a Kvasinách.

Volkswagen patrí na Slovensku k najväčším zamestnávateľom. V bratislavskom závode montuje SUV vozidlá a aj malé mestské autá. (e, čtk)

KFC do konca roka vytvorí v Británii 5400 pracovných miest vo svojej takmer tisícke reštaurácií. Je to jedna z mála dobrých správ pre britský trh práce v čase, keď nezamestnanosť stúpla najvyššie za tri roky a naďalej sa čaká jej rast.

KFC patrí do americkej skupiny Yum! Brands, v Británii má 24-tisíc zamestnancov. Sieť prevádzok rýchleho občerstvenia sa rozhodla najímať nových ľudí napriek prísnym pandemickým opatreniam v krajine.

Nové pozície by mal čiastočne podporiť vládny program Kickstart, ktorý pomáha firmám vytvárať pracovné príležitosti pre mladých ľudí do 24 rokov ohrozených dlhodobou nezamestnanosťou.

Stravovanie a ubytovanie patria medzi sektory najviac zasiahnuté pandémiou. Minister financií Rishi Sunak sľúbil odvetviu ďalšiu pomoc na záchranu pracovných miest. (čtk, reuters)

Dnes otvárajú v Prešove nákupné centrum Novum, jeho otvorenie posunuli z 8. októbra. V prvej etape otvorí len časť obchodov, ďalšie majú pribudnúť v novembri a na jar 2021.

Posunutie otvorenia zdôvodnili jeho prevádzkovatelia aktuálnou pandemickou situáciu, núdzovým stavom a podstatným obmedzením kapacít a akcieschopnosti dodávateľov a úradov.

Reťazec Lidl krátko pred plánovaným otvorením začiatkom októbra oznámil, že neotvorí podľa plánu svoj obchod v nákupnom centre Novum, pretože centrum nemá platné kolaudačné rozhodnutie.

„Vzniknutá situácia nás úprimne mrzí, robíme však naďalej všetko pre to, aby naše centrum – nové srdce Šariša – ožilo v najbližších dňoch tohto mesiaca v závislosti od vývoja opatrení,“ tvrdí zástupca developerskej spoločnosti Gemo Holding Libor Tandler.

Na ploche 30 000 štvorcových metrov by malo byť na jar budúceho roka spolu 111 prevádzok.

Firma Huawei za tri štvrťroky zvýšila tržby medziročne o desatinu na 100 miliárd dolárov. Tempo rastu sa však znižuje – najmä v dôsledku amerických sankcií a pandémie.

Údaje za jednotlivé štvrťroky firma neposkytla, podľa výpočtov médií jej tržby v 3. kvartáli stúpli len o 3,7 %. Ešte v 2. štvrťroku rast dosahoval 22 %, za prvý polrok sa zvýšili o 13 %.

Sankcie zo strany USA skomplikovali firme prístup k väčšine amerických technológií a súčiastok. Biely dom tvrdí, že Huawei je hrozbou pre národnú bezpečnosť a môže čínskej vláde uľahčiť špionáž. To firma odmieta.

Podľa údajov firmy Canalys sa Huawei v 2. štvrťroku stal najväčším predajcom smartfónov na svete. Zvýšil predaj o 17,7 %, podiel na trhu atakoval 20 %. Rast ťahá najmä dopyt na čínskom trhu, kde má Huawei podiel 51 %.

Huawei vo štvrtok predstavil nový prístroj Mate 40. Analytici sa zhodujú, že záujem oň v zahraničí nebude veľký, pretože v dôsledku sankcií nemá k dispozícii plnú verziu operačného systému Android. (čtk, ap, reuters)

Obchody bez zákazníkov a tržieb? To radšej zavrieme, tvrdia. Premiér im sľúbil finančnú podporu

Obchody s nepotravinárskym tovarom síce môžu mať naďalej otvorené, ale zákazníci do nich od soboty nebudú môcť prísť, tvrdí predseda Iniciatívy slovenských maloobchodníkov Daniel Krakovský. Očakáva, že mnoho predajní radšej zavrie, aby mohli čerpať pomoc na zamestnancov.

Predaj úžitkových áut v EÚ v septembri stúpol medziročne o 13 % na vyše 163-tisíc kusov. Je to prvý nárast odbytu v tomto roku, za tri štvrťroky zaostáva oproti vlaňajšku o štvrtinu.

Údaje o septembrovom predaji úžitkových áut zverejnilo združenie ACEA na internetovej stránke. Viac išli na odbyt najmä dodávky, ktoré v celej EÚ tvoria viac ako 84 % nových registrácií. Klesol predaj nákladných áut a autobusov.

Štyri najväčšie trhy v EÚ zaznamenali v septembri nárast počtu registrácií. V Taliansku sa predalo o 17,8 % úžitkových vozdiel viac, v Nemecku o 17,6 %, vo Francúzsku o 15,1 % a Španielsko hlási plus 6,6 %. Najrýchlejšie rástol odbyt na Slovensku o 62,8 %, predalo sa 739 áut.

V prvých deviatich mesiacoch roka vykázali dvojciferný pokles predaja všetky štáty EÚ. Slovenský trh klesol o tretinu. (čtk, e)

Vláda sa zbavuje zodpovednosti za akékoľvek kompenzácie mimo existujúcich schém, tvrdí Iniciatíva slovenských maloobchodníkov v reakcii na to, že všetky obchody síce môžu zostať otvorené, ale nemôžu obslúžiť žiadneho zákazníka. (tasr)

Británia a Japonsko podpísali dohodu o voľnom obchode, schváliť ju ešte musia parlamenty oboch krajín. Pre Britániu je to prvá veľká obchodná dohoda, ktorú uzavrela po januárovom odchode z EÚ.

Dohoda s Tokiom by mala vstúpiť do platnosti od 1. januára 2021, teda okamžite po skončení prechodného obdobia, počas ktorého sa Británia riadi pravidlami Únie.

Podrobnosti dohody:

  • 99 % britského vývozu do Japonska bude bez cla;
  • vo fázach znižuje clá na japonské autá až do roku 2026, keď by mali byť zrušené;
  • z veľkej časti kopíruje súčasnú dohodu o voľnom obchode medzi Japonskom a EÚ, viac sa však venuje elektronickému obchodu a finančným službám.

Ako spolu obchodujú

Japonsko ročne vyvezie do Británie tovar v prepočte za 12 miliárd eur. Väčšinu tvoria autá, automobilové súčiastky a ďalšie strojné vybavenie. Z Británie dovezie tovar za 8 miliárd eur, napríklad lieky, zdravotnícke vybavenie a autá.

V dlhodobom výhľade by sa obchod Británie s Japonskom mohol zvýšiť o 15,2 miliardy libier v porovnaní s rokom 2018. (čtk, reuters)

Euro sa ráno mierne oslabilo, predávalo sa približne po 1,18 USD. Kurz v noci padol na 1,1787, včera sa pohyboval jasne nad hranicou 1,18 USD/EUR. (tasr)

Ekonomický newsfilter: Vláda chce zachrániť, čo sa dá, lockdown má zároveň udržať hospodárstvo v chode +

  • Vyše polovice malých a stredných firiem v Európe má strach o prežitie
  • Veľké zelené elektrárne sa vracajú, tentoraz azda bez solárnych barónov
  • Najviac daní a odvodov platia na Slovensku nemecké firmy

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať