Denník N

Kto hovorí pravdu o zamestnanosti – Fico či Radičová?

Foto – TASR
Foto – TASR

Fico spája čísla, ktoré spájať nemožno, len preto, aby jeho vláda vyzerala dobre. Ale opatrne treba brať aj Radičovej obranu.

Robert Fico a jeho ministri radi porovnávajú výsledky svojej štvorročnej práce s tým, čo stihla urobiť za necelé dva roky vláda Ivety Radičovej. Zvlášť obľúbené je porovnanie, ktoré ukazuje, ako za ktorej vlády klesla alebo stúpla nezamestnanosť a koľko ľudí si našlo prácu.

Fico napríklad hovorí, že počet zamestnaných za jeho vlády stúpol o 130-tisíc a za vlády Ivety Radičovej narástol počet nezamestnaných o 22 300. Tvrdí tiež, že jeho vláde sa podarilo znížiť celkovú nezamestnanosť z úrovne 14,7 percenta na evidovanú nezamestnanosť 10,6 percenta. A opakuje to na tlačových konferenciách, programových konferenciách Smeru, v straníckych novinách.

Expremiérka Iveta Radičová si povedala, že už stačilo. Ficovi odkázala, že nie je fér porovnávať necelé dva roky jej vlády s tým, na čo mal Fico štyri roky. A že ak už chce premiér porovnávať, mal by porovnávať len to, čo sa porovnávať má, určite nie dva odlišné spôsoby výpočtu nezamestnanosti.

Pridáva, že keby za zamestnaných nerátal aj ľudí na aktivačných prácach, ktorí nepoberajú mzdu, ale sociálnu dávku, zistil by napríklad, že za jej vlády rástla zamestnanosť dokonca rýchlejšie ako za jeho.

Čo porovnáva Fico

Keď Fico hovorí, že nezamestnanosť za jeho druhej vlády klesla zo 14,7 na 10,6 percenta, uvádza čísla z dvoch rôznych štatistík, ktoré spájať nemožno (mimochodom, pri rovnakej logike by za Radičovej vlády klesla nezamestnanosť zo 14 na 13,4 percenta).

celkovej, resp. registrovanej nezamestnanosti sú započítaní aj takí ľudia na úradoch práce, ktorí sú na péenke, aktivačných prácach, rekvalifikačných kurzoch či na absolventskej praxi. Títo v evidovanej nezamestnanosti nie sú, preto je nižšia.

Fico si zobral údaj za júl 2012 z celkovej, teda registrovanej nezamestnanosti, ktorá je vyššia. To je tých 14,7 percenta. A porovnal ju s evidovanou – teda nižšou.  Keby pracoval s číslami korektne, povedal by, že nezamestnanosť za jeho vlády klesla na 12,4 percenta a nie až na 10,6 percenta (údaj za december 2015, pozn. red.).

Richter si tiež pomohol zmenou metodiky

V lete 2013 vyšlo najavo, že ústredie práce pozmenilo spôsob, ako ráta verejnosti známejšiu evidovanú (disponibilnú) nezamestnanosť. Jednoducho, ľudia na aktivačných prácach sa odrazu prestali počítať medzi nezamestnaných. V praxi to vtedy znamenalo, že približne 10-tisíc osôb už nepatrilo medzi disponibilných nezamestnaných. A ľudí bez práce tak zrazu bolo naoko menej.

Každá ďalšia tlačová konferencia ministra Richtera k nezamestnanosti vyvolávala otázky, či sa zase niečo nezmenilo.

Keby sa spôsob výpočtu evidovanej (disponibilnej) nezamestnanosti nezmenil, v decembri 2015 by nebola vo výške 10,6 percenta, ale 11,3 percenta (podľa starej metodiky, zdroj – UniCredit Bank, pozn. red.).

Platí, že podľa celkovej nezamestnanosti meranej na úradoch práce narástol počet ľudí bez práce za Radičovej vlády o 22,3 tisíca, o čom hovorí Fico. Podľa rovnakého porovnania klesol za 4 roky Ficovej vlády počet nezamestnaných o 63,5 tisíca.

 

 

No a v kampani Smeru spomínaný nárast počtu zamestnaných o 130-tisíc má Fico z úplne iného zdroja získaný úplne inak pokrivenou metodikou. Ide o nárast počtu zamestnancov medzi aprílom 2012 a novembrom 2015. Toto číslo zo Sociálnej poisťovne však nezahŕňa zmenu počtu ostatných pracujúcich – teda živnostníkov či dohodárov.

Kompletnú štatistiku zamestnaných ľudí robí Štatistický úrad SR. A podľa jeho údajov bol nárast zamestnanosti počas Ficovej vlády na Slovensku o polovicu menší ako Ficom prezentované číslo. Počet živnostníkov totiž za Fica výrazne klesol.

A čo Radičová?

Iveta Radičová reaguje na Fica vlastnými prepočtami. Pri svojich výpočtoch vychádza z dotazníkového zisťovania štatistického úradu, ktorého čísla sa používajú pri medzinárodných porovnaniach.

Radičová totiž očistila počty zamestnaných o ľudí na aktivačných prácach a o tých, ktorí pracujú v zahraničí. Ľudí na aktivačných prácach zase prirátala do skupiny nezamestnaných.

 

 

Radičová začína porovnanie v druhom kvartáli 2010, keď preberala vládu. Robertovi Ficovi ju potom odovzdávala v druhom kvartáli 2012. Posledné dostupné dáta sú za tretí štvrťrok 2015.

Vybrať ľudí na aktivačných prácach zo štatistiky zamestnanosti dáva zmysel. Aj ekonómovia majú radšej takto upravené dáta zamestnanosti. „Mňa ako ekonóma zaujíma vývoj zamestnanosti bez ľudí na aktivačných prácach. Podstatné je to, čo vygeneruje ekonomika sama osebe, a nie to, čo zaplatí štát,“ hovorí analytik Tatra banky Juraj Valachy.

Ak sa má porovnávať vývoj zamestnanosti, ktorý kopíruje jednotlivé vlády, je potom správne pozerať sa iba na vytvorenú prácu na Slovensku a od celkového počtu zamestnaných odrátať tých, ktorí pracujú v zahraničí.

Kým za Radičovej vlády klesol počet pracujúcich v zahraničí zhruba o 11-tisíc, za Ficovej vlády ich počet stúpol o viac ako 30-tisíc. Štatistický úrad za ľudí pracujúcich v zahraničí považuje tých, čo tam pracujú kratšie ako jeden rok.

Keď sa teda zamestnanosť očistí o počty ľudí pracujúcich v zahraničí a tých, čo sú na aktivačných prácach, vyjde, že za Radičovej vlády si miera zamestnanosti polepšila o 1,2 percentuálneho bodu a za Ficovej vlády o 0,2 percentuálneho bodu (počítané ako rozdiel medzi mierou na začiatku a na konci konkrétnej vlády, pozn. red.). Za Ficovej vlády výrazne narástol nielen počet ľudí pracujúcich v zahraničí, ale aj tých, čo pracujú na aktivačných prácach.

No a keď sa k číslam o nezamestnaných prirátajú počty ľudí na aktivačných prácach, výsledok je: miera nezamestnanosti klesla aj za Ficovej, aj za Radičovej vlády (o 1,4 % a o 0,8 %).

 

 

Ďalšia zmena štatistiky?

Výsledok našich prepočtov nie je rovnaký ako čísla predstavené Ivetou Radičovou. Expremiérka zrejme predpokladala, že aj štatistický úrad vo svojom štatistickom zisťovaní počas Ficovej vlády niečo zmenil a že sa to týka práve ľudí na aktivačných prácach.

Nie je jediná, ktorá o tom hovorí – s porovnaním jej pomáhala bývalá poradkyňa Ľubica Navrátilová (Skok). Tá vysvetľuje, že si prešla všetky zverejnené publikácie štatistického úradu; podľa nej až v roku 2013 začal štatistický úrad vykazovať medzi  pracujúcimi aj ľudí na aktivačných prácach. „Neviem sa dopátrať, kto dal pokyn štatistickému úradu, aby začal takto sledovať zamestnanosť,“ hovorí.

Keďže v týchto verejne dostupných publikáciách sú dáta o počte takzvaných aktivovaných až od konca roku 2013, preto ich tak aj použila v prepočtoch.

Štatistický úrad však tvrdí, že počty ľudí na aktivačných prácach vie identifikovať od roku 2010 a nemenil ani otázku, ktorú respondentom v dotazníkovom zisťovaní kladie.

Hovorí, že jediná zmena, ktorú vo výstupoch medzitým urobil, je tá, že „do textu definície pracujúcej osoby (vo výstupoch pre používateľov), ktorá vymenúva príklady zahrnutých skupín osôb (text za ‚vrátane‘), sme uviedli ako ďalší príklad aj osoby na platených aktivačných prácach“.

Radičová hovorí, že v rámci informačného zákona žiadala aj o tieto dáta ešte pred rokom a pol štatistický úrad a dodnes jej neodpovedali.

Navrátilová je presvedčená, že štatistici predtým zisťovali súbeh zamestnania a aktivačných prác. „Pravdepodobne zahŕňali do počtu zamestnancov osoby, ktoré paralelne popri výkone pracovnej činnosti vykonávali aj aktivačné  práce. Tomu by som rozumela. Ale od roku 2014 v štatistikách uvádzajú presný počet ľudí, ktorí vykonávajú aktivačné práce.“

Hovorí, že ten je takmer zhodný s počtom osôb, ktorým sa vypláca aktivačný príspevok za menšie obecné služby. Navrátilová si teda myslí, že vykazované dáta o aktivačných prácach napríklad z roku 2010 nie sú tie isté ako po roku 2014.

V našich prepočtoch sme použili dáta o počte ľudí na aktivačných prácach za celé porovnávané obdobie. Poskytol nám ich štatistický úrad. Vyšli nám podobné závery, o akých hovorí Radičová a ktoré spomíname vyššie.

Kto by to chcel ešte v absolútnych číslach: Počet zamestnaných na Slovensku sa za Radičovej vlády zvýšil o 33,5 tisíca a za Ficovej vlády o 40-tisíc. No do druhého kvartálu 2015 sa za Ficovej vlády vytvorilo 31-tisíc pracovných miest, teda menej ako za Radičovej vlády.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie