Ako severní Nemci podporujú vyhriate slovenské domovy
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Spoznajte ideologické, historické a geopolitické základy vojny na Ukrajine a jej dôsledky pre Slovensko v knihe Ako Putin stratil Ukrajinu.]
Nemecký dôchodca v športovom od hlavy po päty stojí na brehu Labe v mieste, kde sa už rieka čochvíľa stratí v Severnom mori. Staršieho pána neodradí ani studené novembrové počasie, prišiel si odfotiť západ slnka. Na fotografii však nebude žiadna malebná krajinka, ale dymiace komíny a železné konštrukcie.
Stade je 45-tisícové industriálne mesto na severe Nemecka vzdialené asi 45 kilometrov od Hamburgu. Neďaleký nákladný prístav obklopujú fabriky na výrobu chemikálií, hnojív či hliníka. Aj fotograf – čulý dôchodca s obstojnou angličtinou – kedysi robil v jednej z nich, v petrochemickom závode Dow. Nie je preto prekvapením, že mu nevadí, ak k prístavu pribudne ešte terminál na skvapalnený plyn (LNG). „Myslím si, že väčšina ľudí v Stade s tým nemá problém,“ hovorí.
Z vody sa už vynárajú prvé železné konštrukcie, nemecká vláda tu chce najskôr dočasne ukotviť plávajúci terminál, ktorý skvapalnený plyn z tankera premení do plynného skupenstva. Od roku 2026 tu už bude stáť naozajstný pevný terminál – taký, vďaka ktorým sa Európa vlani zachránila pred zimou.
Od ochoty krajín ako Nemecko mať na svojich brehoch terminály závisia aj vnútrozemské krajiny vrátane Slovenska. Tie na ceste od ruského plynu nemajú zatiaľ takmer žiadnu inú možnosť ako nahradiť ho aj plynom zo zámoria.
Prvotnú radosť Európanov, že vďaka LNG sa kontinent vyrovnal s nedostatkom ruského plynu, teraz vystriedala debata, koľko terminálov už je príliš a či je to ekologicky a ekonomicky efektívne riešenie.
Nemecko nemalo ani jeden
Pred vojnou na Ukrajine Rusko posielalo do Európy okolo troch miliárd kubických metrov plynu týždenne. V roku 2021 sa dodávky začali postupne zmenšovať, až sa zastavili na súčasných
