Nedostatok peňazí v Bratislave: Magistrát dvíha dane a Petržalka tvrdí, že jej dlhuje takmer dva milióny za škôlky

Bratislava navrhuje zvýšiť daň z nehnuteľnosti v priemere o 35 percent a poplatok za odpad o 30 percent. Primátor Matúš Vallo hovorí, že zvýšenie je nevyhnutné na udržanie základných štandardov údržby a služieb. Mesto zároveň navrhuje vyššiu daňovú úľavu pre seniorov a osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, aby toto zvýšenie pocítili čo najmenej.

Daň z nehnuteľnosti na byt sa momentálne pohybuje od 90 centov po 1 € za meter štvorcový, podľa lokality. Po novom sa bude pohybovať od 1,20 do 1,35 €.

Napríklad v Dúbravke, kde je daň 90 centov, ročne za byt s rozlohou 65 metrov štvorcových jeho majitelia zaplatia 58,50 €. Po novom by to bolo 78 €.

Ďalším približne 20-tisíc majiteľom rodinných domov so záhradou dane takisto vzrastú, ale podstatne menej – v priemere zhruba o 26 percent, nie 35 percent.

„Nie je to návrh populárny a nikomu z nás určite neprinesie politické body. Naopak, takýto návrh patrí medzi najťažšie, ktoré môžu volení zástupcovia samosprávy svojim obyvateľom oznámiť. Museli sme však k nemu pristúpiť, lebo inú cestu na zachovanie služieb a kvality života v našom meste už dnes nemáme,“ oznamoval primátor Vallo na tlačovej konferencii.

Prečo 35 percent?

Navrhované zvýšenie dane z nehnuteľnosti podľa mesta približne kopíruje kumulovaný nárast inflácie od roku 2020.

Zvyšovanie daní vysvetľoval aj Martin Chren, starosta druhej najväčšej mestskej časti Ružinov a predseda združenia mestských častí Bratislavy. „Tridsaťpäťpercentná inflácia za posledné roky znamená, že to, čo v roku 2019 bolo tisíc eur, je dnes len niečo okolo 700 eur. Takže reálne máme o tretinu menej peňazí a za ne máme zabezpečovať rovnaké služby ako pred štyrmi rokmi. Vlastne nie rovnaké, ale kvalitnejšie a rýchlejšie, pretože časom sa zvyšujú aj požiadavky, ktoré sa kladú na samosprávy,“ vysvetľoval Chren.

Sadzba dane z nehnuteľnosti sa v Bratislave zvyšovala naposledy v roku 2020. Magistrát predpokladá, že mu zvýšenie prinesie 19 miliónov eur ročne a mestským častiam spolu ďalších 19 miliónov eur. To síce nestačí na pokrytie celého výpadku príjmov, ale pomôže zachovať štandard poskytovaných služieb.

Magistrát zároveň zvýši daňovú úľavu pre seniorov a držiteľov preukazu ŤZP zo súčasných 60 percent na 70 percent.

„To znamená, že napríklad senior, ktorý dnes platí za byt s rozlohou 100 štvorcových metrov v Starom Meste, teda v najdrahšom daňovom pásme, 40 €, po novom zaplatí 40,50 €. Zároveň sa zavádza 50-percentná úľava na stavby a nebytové priestory alebo ich časti užívané na šport,“ vysvetľuje mesto.

Ako sa zmení poplatok za odvoz odpadu

Poplatok za odvoz komunálneho odpadu sa menil naposledy pred deviatimi rokmi. Teraz ho chce magistrát zvýšiť, podobne ako daň z nehnuteľnosti, o úroveň kumulovanej inflácie za posledné tri roky – v tomto prípade o 30 percent.

Suma za odvoz 120-litrovej nádoby na odpad v dvojtýždňovom intervale sa zvýši zo súčasných 86 € na 112 € ročne.

V prípade záujmu bude možné prejsť na štvortýždňový interval odvozu odpadu, ktorý bude lacnejší. „Suma za odvoz 120-litrovej nádoby na odpad v intervale raz za 28 dní bude 56 € za rok,“ hovorí mesto.

O návrhu na zvýšenie dane z nehnuteľnosti, ako aj poplatku za odvoz odpadu by mestskí poslanci mali rozhodovať na decembrovom zastupiteľstve. V prípade schválenia by navrhovaná zmena bola účinná od začiatku budúceho roka.

Bratislava: Šetríme, kde sa dá

Magistrát už viac ako rok upozorňuje na to, že rozhodnutia predchádzajúcej vlády v kombinácii s infláciou a nárastom cien energii spôsobili, že Bratislava prišla o desiatky miliónov eur. Problémy majú aj iné mestá.

„Napríklad v Partizánskom a Banskej Bystrici už zvýšili daň z nehnuteľnosti v prípade bytov o 100 percent, v Prešove o 50 percent, rovnako tak v Dolnom Kubíne alebo v Spišskej Novej Vsi,“ upozorňuje magistrát.

Hlavné mesto na rozdiel od iných samospráv navyše nedostalo od predchádzajúcich vlád ani kompenzáciu vo výške 30 miliónov eur za výpadok príjmov dopravného podniku počas pandémie, ktorý muselo mesto nakoniec vykryť z vlastného rozpočtu.

Vallo tvrdí, že mesto robí všetko, čo môže: šetrí na vlastnej prevádzke aj škrtá projekty či služby. „Magistrát zrušil desiatky pracovných pozícií, o 15 percent znížil spotrebu energií vo svojich budovách a prevádzkach, zastavil obnovu vozového parku magistrátu a znížil aj plánované výdavky na rekonštrukciu mestských budov,“ vysvetľuje magistrát. Tieto škrty priniesli v roku 2023 do rozpočtu 2,5 milióna a nasledujúci rok ušetria ďalších 2,2 milióna eur.

Na opravách ciest a chodníkov, obnove športovísk, oprave a údržbe mestských bytov aj verejných priestorov mesto zoškrtalo ďalších takmer 20 miliónov eur. Ani to však nestačilo.

Ekonomické prognózy navyše predpokladajú, že Bratislava získa v najbližších rokoch menej peňazí zo svojho hlavného zdroja príjmu – podielových daní z príjmov fyzických osôb, než vo februári predpokladala daňová prognóza ministerstva financií, na základe ktorej magistrát zostavil rozpočet. V roku 2024 by to malo byť o 11 až 16 miliónov menej; podľa magistrátu však ani tento výpadok nie je konečný, pretože nezohľadňuje náklady na opatrenia, ktoré už avizovala súčasná vláda.

O zvýšení daní budú mestskí poslanci hlasovať v decembri.

Petržalka: Magistrát nám dlhuje takmer dva milióny

Niekoľko hodín pred tým, ako Vallo oznámil zvýšenie daní, starosta Petržalky Ján Hrčka oznámil, že miestne zastupiteľstvo nesúhlasí s „neférovym“ návrhom magistrátu na rozdeľovanie peňazí bratislavským mestským častiam.

Bratislava chce financovanie upraviť cez zmenu štatútu hlavného mesta, ktorý by, okrem iného, zaplatil mestským častiam peniaze za každé novovytvorené miesto v materských školách od 15. septembra 2022.

V rozširovaní kapacít škôlok v Bratislave bola za posledné štyri roky najúspešnejšia práve Petržalka. Podľa Hrčku jeho mestská časť zodpovedá za až 60 percent všetkých nových miest v celej Bratislave za posledné štyri roky.

„Podľa výpočtov za rok 2023 by tak Petržalka mala na účet dostať od mesta o vyše 500-tisíc eur viac,“ vypočítal petržalský miestny úrad.

Hrčka však upozorňuje, že táto suma predstavuje len polovicu štátneho príspevku – magistrát si druhú polovicu nechá pre seba. Starosta Petržalky to považuje za neférové.

Hrčka sa na financovanie mestských častí sťažuje už od roku 2015. Magistrát a Petržalka roky nevedeli nájsť spoločné riešenie a starosta následne požiadal o riešenie parlament. V máji sa do novely školského zákona dostal pozmeňovací návrh, ktorý upravil zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Parlament zákon schválil a platí od septembra 2023.

„Táto iniciatíva nakoniec primäla hlavné mesto zmeniť aspoň čiastočne štatút, s ktorým ako mestský poslanec ani ako starosta nesúhlasím,“ povedal Hrčka na poslednom zasadnutí miestneho zastupiteľstva, ktoré taktiež hlasovalo proti návrhu dodatku.

Zmena zákona hovorí o tom, že Bratislava musí rozdeliť peniaze od ministerstva školstva medzi mestské časti, ktoré prevádzkujú škôlky. Magistrát však v dôvodovej správe návrhu na zmenu štatútu hlavného mesta poukazuje na to, že zákon „obsahuje nejasné ustanovenia ohľadom výšky finančných prostriedkov, ktoré má mesto Bratislava poskytnúť mestským častiam“.

Petržalka reaguje tým, že každú právnu normu treba vykladať aj podľa zmyslu a účelu zákona a úmyslu zákonodarcu, ktoré sú podľa mestskej časti zjavné z dôvodovej správy k zmene zákona: „Predmetným návrhom sa zavádza rovnaké financovanie materských škôl zriadených mestskými časťami Bratislavy, ako majú všetky ostatné materské školy na Slovensku. Tento návrh zavádza pre materské školy zriadené mestskými časťami Bratislavy rovnaké pravidlá, aké majú súkromné a cirkevné materské školy, pretože sa ním zavádza povinnosť hlavného mesta SR Bratislavy poskytnúť aj týmto materským školám 100 % príslušnej sumy výnosu podielových daní, t. j. presne tak isto, ako sa poskytuje aj neštátnym zriaďovateľom.“

Podľa Petržalky je dôvodová správa dôkazom, že magistrát by mal celú sumu, ktorú získa od štátu z podielových daní na chod materských škôl, dať mestským častiam tak, ako to robí v prípade súkromných a cirkevných materských škôl.

„Sto detí navyše nás stojí približne 250-tisíc eur ročne. Z týchto peňazí si polovicu nechá mesto a polovicu získa mestská časť, čím ročne prichádzame o enormné množstvo financií práve na prevádzku verejných materských škôl,“ hovorí Hrčka.

„Keďže za tri roky sme kapacitu zvýšili o zhruba 550 detí, de facto sme prišli o zhruba 900-tisíc eur,“ dodáva.

Návrh štatútu Bratislavy priznáva mestským častiam finančný príspevok za nové kapacity, ktoré v škôlkach vznikli od 15. septembra 2022. To by malo v prípade Petržalky byť približne pol milióna eur. Hrčka však chce od mesta peniaze aj za nové kapacity, ktoré v Petržalke vznikli za posledné štyri roky.

„Podľa mojich prepočtov by nám mesto malo za štyri roky vytvárania nových kapacít v materských školách vrátiť 1,8 milióna eur,“ hovorí starosta Petržalky. Zdôrazňuje, že mestská časť by všetky tieto financie použila na svoje školstvo, ktoré momentálne musí financovať zo svojich iných zdrojov. „Peniaze, ktoré Petržalka do školstva presúvala z iných priorít, by presunula tam, kam patria: do úpravy verejného priestoru, opravy chodníkov či kapacít a služieb pre seniorov.“

Magistrát: Rozdeľovanie sme zdedili, ale zlepšujeme ho

„Toto nie je situácia, ktorá vznikla medzi súčasným vedením mesta a mestskej časti – je to roky zaužívaný vzorec,“ hovorí magistrát o súčasnom systéme rozdeľovania peňazí za zvyšovanie kapacít v škôlkach.

Nové znenie štatútu mesta je podľa hovorcu Bratislavy Petra Bublu výsledkom dohody medzi magistrátom a väčšinou starostov a starostiek. Mestské časti vďaka novému systému rozdeľovania získajú podľa hovorcu dokopy približne 2,9 milióna eur viac ročne.

„Rozumieme, že starosta Petržalky by chcel pre svoju mestskú časť ešte viac, bavíme sa však o rovnakom balíku peňazí pre Bratislavu, ktorý nová parlamentná legislatíva nezvýšila o jediné euro. Musíme myslieť na 17 mestských častí aj rozpočet mesta, z ktorého financujeme služby – vrátane MHD – pre obyvateľov všetkých mestských častí vrátane Petržalky,“ zdôrazňuje mesto.

„Viac peňazí jednoducho mesto na toto už nemá – je to maximum, s ktorým súhlasili aj všetky ostatné mestské časti.“

Petržalka nesúhlasí ani s rozdeľovaním príjmov z parkovania

Návrh úpravy štatútu hlavného mesta obsahuje aj zmeny v rozdeľovaní peňazí z nového parkovacieho systému PAAS, ktorý sa postupne rozširuje do celej Bratislavy.

Momentálne dostávajú mestské časti 15 percent výnosov z predaja jednorazových parkovacích lístkov s výnimkou Starého Mesta, ktoré dostáva 30 percent, pričom zvyšok ide priamo magistrátu.

Po novom by magistrát dostal 90 percent, kým mestské časti iba 10 percent. Staré Mesto si ponechá svojich súčasných 30 percent.

Peniaze z parkovacích kariet si magistrát a mestské časti delia na polovicu s výnimkou Starého Mesta, ktoré dostáva len 30 percent. Príjem z bonusových kariet ide celý mestu.

Príjmy z pokút získané cez objektívnu zodpovednosť idú takisto všetky mestu. Za rok 2022 zarobili 621 114 eur, zatiaľ čo v roku 2023 už vyše milióna.

Drvivú väčšinu nákladov spojených s rozširovaním a prevádzkovaním parkovacieho systému znáša mesto, peniaze však vynakladajú aj mestské časti.

„Je dôležité vyzdvihnúť fakt, že výnosy z parkovacích lístkov sú generované a plynú z regulácie parkovania najmä na miestnych cestách III. a IV. triedy, ktoré sú výlučne v správe mestskej časti,“ hovorí Petržalka.

Mestská časť teda platí – okrem iného – aj opravy týchto ciest, ich jesennú i zimnú údržbu, starostlivosť o dopravné značenie a čistenie vpustí, čo podľa miestneho úradu predstavuje pre rozpočet značné náklady.

Petržalka navyše postupne prichádza o peniaze z prenajímania vyhradených parkovacích miest, pretože tie rozširovaním systému PAAS zanikajú.

„Len v lokalitách Dvory 5, 6 a časť Šustekova takto mestská časť príde o ročný príjem vo výške 63 860 €,“ tvrdí Petržalka.

Aj napriek protestom najľudnatejšej mestskej časti mestské zastupiteľstvo pravdepodobne schváli úpravu štatútu hlavného mesta. Aj keby proti zmene oficiálne protestovalo desať miestnych zastupiteľstiev, jediné, čo by to zmenilo, je, že na schválenie by bola potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov mestského zastupiteľstva, teda 27 zo 45.

Klub Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita má v zastupiteľstve 29 členov.