Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Výkup pôdy pod bratislavskú diaľnicu má stáť viac ako Ficov sociálny balíček

Zdroj: NDS
Zdroj: NDS

Tento rok sa v Bratislave odohrá najväčší realitný obchod v histórii Slovenska. Štát začal vykupovať pozemky pre plánovaný obchvat hlavného mesta. Do konca roka chce na to minúť približne 370 miliónov eur. Časť z nich získajú bežní malí majitelia pôdy v okolí Bratislavy, časť už skúpili firmy, ktoré s výkupom na diaľnicu počítali.

Pôvodne rátalo ministerstvo dopravy až s polmiliardou eur, znalecké posudky teraz naznačujú nižšie ceny. No aj suma 370 miliónov eur robí len z výkupu pozemkov jednu z najväčších investícií Ficovej vlády. Ide o čiastku, za ktorú by sa mal kompletne postaviť celý 13,5-kilometrový úsek diaľnice D1 s náročným 7,5-kilometrovým tunelom Višňové.

Alebo inak: celý sociálny balíček Ficovej vlády má stať dokopy 250 miliónov eur, čo je o 120 miliónov eur menej, ako zinkasujú aktuálni majitelia pozemkov pod pripravovanou 59-kilometrovou diaľnicou okolo Bratislavy s napojením na Dunajskú Stredu.

Kažimír sa môže len prizerať

Odkiaľ chce na to štát vziať peniaze? Štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček v pondelok v rozhovore pre Denník N vysvetľoval, že je už dohodnutý s ministerstvom financií.

U Kažimíra však nikto takú dohodu nepotvrdil. V polovici januára dokonca Stromčekovi v oficiálnych dokumentoch odkázali, že rozpočet v rokoch 2015 až 2017 s takou sumou nepočíta. Presnejšie, tento rok má štát na výkup pozemkov oficiálne nachystaných 40 miliónov eur. Povedané jazykom verejných financií: rozpočet schválený parlamentom ráta s potrebou okolo pol promile HDP, Stromčekovi ľudia spustili operáciu, ktorá bude stáť pol percenta HDP.

Oficiálne rokovania ministerstva financií a dopravy pokračujú. No štátnej Národnej diaľničnej spoločnosti ministerstvo financií v skutočnosti nemá ako zakázať, aby nakupovala pozemky hoci na úver. Vláda zámer stavať bratislavský obchvat schválila, preto NDS stačí, ak má zelenú od ministerstva dopravy.

V Žiline kupovali lacnejšie

Bratislava je bezkonkurenčne najbohatší slovenský región a tomu zodpovedajú aj ceny pozemkov. Kým za 1 meter štvorcový pod žilinským úsekom D1 s tunelom Višňové sa postupne vypláca v priemere 20 eur, pri Bratislave to podľa znalcov vychádza takmer štyrikrát drahšie – v priemere na 75 eur za meter štvorcový.

Pre predstavu, koľko na obchode so štátom zarobia majitelia pozemkov, treba tieto ceny porovnávať s bežnou cenou za poľnohospodársku pôdu. Tá je oveľa lacnejšia, no keď sa preklasifikuje, štát ju pre diaľnicu odkúpi za desať- až stonásobky jej doterajšej trhovej ceny.

Podľa údajov Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska možno bežnú ornú pôdu kúpiť v regiónoch v rozmedzí 45 až 85 centov za meter štvorcový. Keby sa všetky pozemky pod obchvatom oceňovali na hornej hranici ceny ornej pôdy mimo obce, výkup pozemkov by vyšiel na niečo vyše 4 milióny eur, nie takmer 400 miliónov.

Ponuky na predaj už ľudia dostali, ale nie od štátu

Vhodné obdobie na včasný výkup už evidentne zaznamenali špekulanti. „Oslovili môjho príbuzného, chceli od neho kupovať ornú pôdu,“ hovorí jeden z obyvateľov dotknutých obcí, ktorý si nepraje byť menovaný.

Ďalší vysvetľuje, že za ním boli až dvaja obchodníci s ponukou kúpiť jeho pôdu.

„Tvrdili, že skupujú pôdu, pretože keď budú mať dosť hektárov, dostanú príspevky z eurofondov,“ hovorí majiteľ pôdy pri Dunajskej Lužnej. Čaká, že dostane pár centov za meter štvorcový, ako keď sa predáva pôda na pestovanie.

Priestoru pre vytypovanie výnosných parciel je pre expertov v biznise dosť. Stačí starostlivo sledovať verejné pripomienkovanie alternatívnych trás a počkať, kým sa označí tá víťazná.

Niekde uprostred

Zatiaľ sa vykupuje napríklad južne od Bratislavy, v Dunajskej Lužnej. Národná diaľničná spoločnosť píše, že tu skupuje pozemky priemerne po 35 eur za meter štvorcový. O čosi nižšie pri Holiciach zasa po 22 eur za meter štvorcový.

Vychádzajúc z dĺžky ciest a 370-miliónového rozpočtu, pozemky priamo na obchvate by sa tak mali vykupovať aj v hodnotách nad 100 eur za meter štvorcový.

Údaje z realitných kancelárií a od NARKS hovoria, že lukratívny stavebný pozemok v Bratislave vyjde aj na 180 eur za meter štvorcový. V Dunajskej Lužnej sa s nimi obchoduje zhruba medzi 60 až 70 eurami za meter štvorcový.

Prezident asociácie realitiek Ján Pálenčár hovorí, že v praxi obvykle výkupné ceny skončia niekde v strede medzi cenou ornej pôdy a tradičným stavebným pozemkom. Je to vraj preto, že znalecký posudok, ktorý si objednáva investor, v tomto prípade Národná diaľničná spoločnosť, berie do úvahy, že nejde o stavebný pozemok určený na výstavbu komerčných domov.

Cenu by znalec nemal stupňovať podľa lokality stavebnej parcely. Tak či tak na nej bude diaľnica, myslí si Pálenčár.

„Je jedno, či je to infraštuktúra v Košiciach alebo v Bratislave, pokiaľ to predtým bola orná pôda,“ hovorí Pálenčár. Chýbajú mu jasné pravidlá, podľa čoho sa určujú výkupné ceny.

Problém je podľa neho aj v tom, že nielenže jeden znalec má iný názor ako druhý, ale ešte aj znalecký posudok býva iba začiatkom vyjednávaní s budúcim vlastníkom.

To, že sa to môže stať, potvrdzuje Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c. Priestor na to dáva zákon, pretože aj keď umožňuje štátu nespokojného vlastníka hoci aj vyvlastňovať, prednosť má vždy dohoda s ním.

Len posudky

V praxi majú aj znalci priestor rôzne odhadovať cenu pozemkov. Keď však dajú na papier nejaké číslo, musia ho vedieť vydokladovať. Inak riskujú, že sa dostanú na takzvanú čiernu listinu. Môžu im napríklad prestať veriť banky, pre ktoré často pracujú.

Znalci pri určení ceny často hľadia aj na to, čo im hovorí kupujúci. Môže ich usmerniť napríklad snahou rýchlo stavať a dostatočným rozpočtom, ktorý by predávajúcich motivoval rýchlo predať. Tiež sa predávajúcemu alebo kupujúcemu jeden posudok pozdávať nemusí a nechá si vypracovať iný, hovorí jeden zo znalcov, ktorý nechcel byť menovaný.

Štátny tajomník ministerstva dopravy Stromček tvrdí, že znalecké posudky sú pre Národnú diaľničnú spoločnosť záväzné a môže ich navýšiť len o 20 percent, ak predávajúci s obchodom okamžite súhlasí. Štát sa tak chce vyhnúť vlne vyvlastňovaní.

Ministerstvo dopravy sľubuje, že onedlho ukáže verejnosti detaily o nákupoch pôdy. Chce tým predísť podozreniam, že nepostupovalo pri nákupoch efektívne. Snahou o prehľadnosť a poriadok pri výkupoch Stromček vysvetľuje aj to, že nákup robí štátna diaľničná spoločnosť plne v svojej réžii, bez asistencie súkromných sprostredkovateľov.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Žiga rozdelil 40 miliónov firmám s drahou elektrinou, najviac získa U.S. Steel

U. S. Steel Košice Foto . TASR
U. S. Steel Košice Foto . TASR

Kompenzáciu z ceny elektriny za minulý rok získa 76 firiem. Najvyšší príspevok, vyše 12 miliónov eur, dostane košický U. S. Steel. Celkovo sa cez kompenzačnú schému prideľuje 40 miliónov eur, medzi významnejších príjemcov patria aj Slovnaft či ružomberské Mondi.

Výška kompenzácie pre jednotlivé podniky závisí od reálnej spotreby elektriny.

„Konkurencieschopnosť firiem sa zvýši a energeticky náročné podniky získajú späť časť poplatkov, ktorými prispievajú na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov,“ povedal minister hospodárstva Peter Žiga.

Žiadatelia o podporu museli splniť sériu kritérií. Ide o podniky z energeticky náročných odvetví ako železiarstvo, oceliarstvo, výroba cementu či chemický priemysel. Jej vyplatenie je v súlade s európskymi pravidlami štátnej pomoci pre energeticky náročné podniky a po súhlase Európskej komisie, píše ministerstvo hospodárstva.

„Podniky teda neurčovalo a nenavrhovalo ministerstvo, ale ide o transparentnú a nediskriminačnú podporu pre všetkých žiadateľov, ktorí splnili podmienky na poskytnutie,“ povedal Žiga.

Ministerstvo hospodárstva vyhlásilo výzvu 25. júna a podniky mali priestor predkladať žiadosti do konca augusta.

Zoznam podporených firiem

Minúta po minúte

Zdieľať

NBS sa chce zahryznúť do finančnej (ne)gramotnosti

Zdroj - NBS/Eurostat
Zdroj – NBS/Eurostat

Národná banka Slovenska prijala stratégiu na podporu finančnej gramotnosti. Keďže potrebné znalosti a zručnosti nemajú nielen deti, ale ani dospelí, chce aby sa finančná gramotnosť začala podporovať a pravidelne vyhodnocovať.

Prečo to trápi centrálnu banku:

NBS má prioritne podporovať cenovú a finančnú stabilitu, no  regulácia nemôže fungovať bez finančného vzdelávania. NBS preto chce pomôcť verejnému a súkromnému sektoru pri zjednocovaní konceptu finančnej gramotnosti a jeho rozšírení, a to smerom k deťom aj dospelým.

Finančné vzdelávanie je podľa NBS nehomogénne. Paralelne prebieha veľa minimálne zosúladených iniciatív, učitelia na  školách nemajú prístup k ucelenému súboru finálnych materiálov.

Kde sa nachádzame:

  • Slováci v európskom zisťovaní o finančnej situácii a spotrebe domácnosti v roku 2017 dostali štyri otázky o  úveroch, sporení a investovaní. Na všetky štyri vedela odpovedať ani nie desatina.
  • Úspešnosť vysokoškolsky vzdelaných ľudí bola skoro trojnásobná v porovnaní s  absolventmi základného vzdelania.
  • Mierne lepšia situácia je aj medzi domácnosťami, ktoré majú skúsenosť s úverom na bývanie. Z domácností, ktoré vlastnia finančné aktíva ako akcie, dlhopisy alebo podielové fondy, odpovedalo správne na všetky štyri otázky až 27,1 %.

Fakt, že ľudia nerozumejú financiám, sa potom prenáša aj do ich rozhodnutí.  Ak je ľudí so zlým rozhodnutím veľa, môže to priniesť aj systémové problémy v spoločnosti.

Napríklad nové technológie prinášajú mnohé riešenia aj vo financiách. Ak ich ale spotrebiteľ nepochopí, môže robiť nesprávne rozhodnutia.

Súvislosti finančnej negramotnosti:

  • Ľudia majú nevhodnú štruktúru úspor. Nemajú veľké finančné aktíva, ich majetok je koncentrovaný v domoch a bytoch. Majú nižšie finančné aktíva aj ako okolité krajiny. O to ťažšie budú čeliť šokom.
  • Výrazne bude starnúť populácia, no nebude mať dostatočné úspory.
  • Zvyšuje sa vek dlžníkov, obmedzuje sa tak možnosť predĺžiť splátky v prípade problémov klienta.
  • Vzniká nebezpečná kombinácia – ľudia s nižšími príjmami, vysokými úvermi, dlhšou splatnosťou a individuálnymi žiadateľmi
  • Zadlženosť ľudí rastie neprimerane rýchlo.
  • Podiel dlhu domácností na HDP bol vlani najvyšší v strednej a východnej Európe a jeho  rozdiel oproti EU klesol na nové historické minimum.
Zdieľať

Naživo: Diskusia Denníka N Koľko nás stojí, keď si ľudí bez domova nevšímame? Debatujú riaditeľka OZ Vagus Alexandra Kárová, odborník z Brna pre sociálnu oblasť Martin Freund a analytik Inštitútu environmentálnej politiky Ján Dráb.

Zdieľať

Číňania chcú z gréckeho Pirea vybudovať najväčší nákladný prístav Európy. Pomôcť k tomu majú investície za 600 miliónov eur, ktoré Peking spája s projektom novej Hodvábnej cesty. Čínsky gigant Cosco kontroluje prístav Pireus od roku 2016.

Na pláne expanzie najväčšieho gréckeho prístavu sa dohodol čínsky prezident Si Ťin-pching s gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom, informuje Reuters.

Cosco chce využiť strategickú pozíciu Pirea, slúžiť by mal ako križovatka medzi Áziou, Európou a Afrikou.

Podľa údajov Eurostatu prešlo v roku 2017 cez Pireus 45 miliónov ton nákladu. Najväčší európsky prístav Rotterdam vybavil približne desaťnásobné množstvo.

Investície aj do bankového sektora:

Pre Grécko sú čínske investície jednou z možných ciest, ako sa vymaniť z ekonomickej krízy. Obe krajiny sa preto rozhodli posilniť hospodársku spoluprácu.

Čína plánuje investície aj do gréckeho bankového sektora. Tento mesiac otvorila v Grécku pobočku Bank of China, povolenie pre otvorenie zastúpenia najnovšie získala Industrial and Commercial Bank of China.

Zdieľať

Audi už nie je prvou voľbou pre bohatých Čínanov. Viac si obľúbili Mercedes

Foto - Jumpstory
Foto – Jumpstory

Audi prichádza o tradičnú pozíciu jednotky v segmente prémiových automobilov na čínskom trhu. Potvrdzujú to aj údaje o počte predaných vozidiel za 9 mesiacov tohto roka, v ktorom je na špici iná nemecká značka – Mercedes.

Audi patriace do skupiny Volkswagen predalo od januára do septembra v Číne zhruba 491-tisíc vozidiel, odbyt Mercedesu presiahol 514-tisíc kusov, všíma si Financial Times.

Audi sa držalo na pozícii jednotky prémiového segmentu v Číne od 90. rokov minulého storočia. Ostatné modely z dielne tejto značky však strácajú priazeň bohatých Číňanov.

Prečo Audi stráca lesk:

  • „Audi vyzerá ako automobil úradníka. Keď ho riadite, vyzeráte ako najatý šofér. Mercedes-Benz vyzerá dobre a dáva pocit luxusu,“ konštatuje podnikateľ Li Wenhua.
  • „Mercedes globálne kladie dôraz na moderný, čerstvo vyzerajúci dizajn, ktorý sa v Číne vypláca. Decentnejší štýl Audi vyzerá príliš bežne,“ hovorí bývalý analytik ázijského autopriemyslu Michael Dunn.
  • vozidlá Audi boli často prideľované ako služobné autá štátnym úradníkom. Odbyt značky utrpel, keď prezident Si Ťin-pching zaviedol v roku 2013 limity na spotrebu štátnych zamestnancov.

Ešte v roku 2012 Audi predalo v Číne dvakrát toľko áut ako Mercedes. V minulom roku zaostal za Audi už len o necelých 200 kusov.

Čína je dôležitým trhom pre výrobcov prémiových automobilov. Vlani tvorila 42 percent hrubého zisku Audi, v celej VW Group 38 percent, vyplýva z údajov konzultačnej firmy Evercore ISI.

Predaje áut v prémiovej triede v Číne rastú na rozdiel od celkového trhu, ktorú už viac ako rok padá. V októbri si pripísal 4-percentný medziročný pokles, v závoze za predchádzajúcim rokom bol už 16. mesiac po sebe.

Rastie aj čínsky konkurent:

Na Audi aj Mercedes v Číne čoraz viac tlačia konkurenčné značky BMW či Jaguar Land Rover, ktoré vlani zvýšili predaj na najväčšom svetovom automobilovom trhu.

BMW bolo v 1. polroku tretím najpredávanejším prémiovým brandom v krajine, nasledovali Cadillac a Lexus.

Čínsky prezident Si Ťin-pching v limuzíne Hongqi Foto – TASR/AP

Zahraničným luxusným značkám vyrastá seriózna konkurencia v domácej čínskej značke Hongqi, ktorú kontroluje štátna firma FAW group. Za deväť mesiacov 2019 predala vyše 63-tisíc áut pri medziročnom náraste o 223 percent.

Značka pochádza ešte z roku 1958, no v 90. rokoch vyšla z módy. Jej oživenie podporuje čínsky prezident.

Zdieľať

Daňová poradkyňa Renáta Blahová bráni banky ako dobrého platcu daní: „Nikto z vlády ani len nespomenie, aký zdravý máme bankový sektor a koľko daní tomuto štátu odviedol. Finančné inštitúcie len za rok 2018 odviedli na priamych daniach 360 miliónov eur, čo je až 12 % z celkových príjmov na priamych daniach.“

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

V akej situácii je vhodné, aby štát vyberal sektorové dane podobné bankovému odvodu? 

Renáta Blahová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku 

Sektorové dane: dva protichodné príklady

Sektorové dane môžu byť v konkrétnych prípadoch rozumným nástrojom na reguláciu nezákonne alebo agresívne sa správajúcich podnikateľských subjektov, avšak musia byť racionálne zdôvodnené, diskutované s odbornou verejnosťou a rešpektovať základné právne princípy. Do tejto kategórie podľa môjho názoru spadajú technologickí giganti (GAFA), ktorí, ako je už známe, vo väčšine európskych krajín platili dlhodobo len symbolické alebo žiadne dane z príjmu, najznámejším je zrejme prípad Apple.

Už viac ako rok EÚ, G20 a OECD vedú v tomto smere intenzívnu odbornú diskusiu a väčšina krajín vrátane Slovenska trpezlivo čaká na jej výsledok.

Na druhej strane spektra sú nadnárodné obchodné reťazce, ktoré sa najmä populistické vlády snažia dodaňovať preto, že sú zahraničné, a chrániť tak malých domácich obchodníkov, a to napriek rozporu s európskym právom a nezriedka bez relevantných ekonomických argumentov. Do tejto kategórie jednoznačne patrila na Slovensku už zrušená Dankova potravinová daň.

Čo sa týka bankového odvodu, všetci zrejme rozumieme nutkaniu politikov zdaniť celý sektor viac a selektívne, lebo sa javí príliš ziskový, a to na úkor občanov aj malých podnikateľov.

Avšak takéto nutkanie je v logickom rozpore s pôvodným účelom zavedenia odvodu, či už v Európe alebo na Slovensku. Pre pochopenie hlbšej podstaty špeciálneho odvodu pre banky bude užitočné aspoň krátke historické zhrnutie.

História a právny rámec bankového odvodu

Európska únia sa už od roku 2011 snažila jednak o zavedenie jednotného odvodu (účelom malo byť financovanie prípadnej ďalšej finančnej krízy a vytvorenie jednotného rezolučného fondu, ďalej len „SRF“), a zároveň o zavedenie jednotnej dane z finančných transakcií, ktorej účelom má byť ochrana menších investorov a súťaže na kapitálovom trhu.

Kým na dani z finančných transakcií ani po letnom rokovaní Ecofinu nie je zhoda, na vytvorení SRF sa dohoda uzavrela už v roku 2015, pričom prispievať do neho budú jednotlivé krajiny v období 9 rokov, až do roku 2023 (graf). Fond sa zatiaľ darí plniť úspešne.

Z vyššie uvedených dôvodov sa mal aj odvod schválený na Slovensku v roku 2011 platiť len do naplnenia jednotného európskeho rezolučného fondu, teda na krytie nákladov spojených s riešením prípadných finančných kríz finančných inštitúcií.

Toto jednoznačne vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu o bankovom odvode z roku 2011. Do roku 2019 slovenské banky zaplatili fondu 110 miliónov eur a v zmysle deklarovaných dohôd legitímne očakávali jeho ukončenie.

Ak vláda deklaruje, že zvýšenie odvodu bude znamenať viac sociálnych balíčkov, tak nehovorí pravdu. Použitie príjmov z tohto odvodu je limitované právnym rámcom vyššie.

Koľko daní okrem odvodu platia banky na Slovensku?

Je povšimnutia hodné, že nikto z vlády ani len nespomenie, aký zdravý máme bankový sektor a koľko daní tomuto štátu odviedol. Podľa našej štúdie Taxparency® finančné inštitúcie len za rok 2018 odviedli na priamych daniach 360 Mio EUR, čo je až 12 % z celkových príjmov na priamych daniach do slovenského štátneho rozpočtu.

Takéto nepredvídateľné správanie sa voči skupine veľmi spoľahlivých daňovníkov je nezodpovedné a predstavuje pre celé podnikateľské prostredie nebezpečný precedens.

Nebezpečný precedens: dohody neplatia, štát je nepredvídateľný 

Až 40 % najväčších platiteľov dane na Slovensku chce podľa prieskumu Taxparency® jednoduchší systém a menej časté, ale predvídateľné zmeny, je to väčšia priorita než znižovanie daňových sadzieb. Toto platí pre nefinančný sektor, u bánk sa dá predpokladať, že predvídateľnosť je ešte dôležitejšia.

Navyše ich zdravie má priamy vplyv na podnikateľské prostredie, ktoré sa v posledných rokoch na Slovensku výrazne zhoršilo.

Riskujeme ešte väčšiu kritiku ako Rumunsko, ktoré zaviedlo pred rokom zatiaľ najvyššiu sadzbu bankového odvodu, a to vo výške až 0,9 % z ,pasív (pre porovnanie, v Maďarsku je to do 0,5 %, v Rakúsku do 0,4 %, na Cypre do 0,1 % a v Nemecku len do 0,04 %). Analytici jej dali skratku „daň z chamtivosti“, tí cynickejší tvrdia, že chamtivejšia než banky je vláda.

Ak tento odvod napriek dohodám parlament schváli, Slovensko tým vyšle do sveta ďalší signál obrovskej právnej neistoty.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Padla rekordná suma za náramkové hodinky. Odsunula z piedestálu Newmanove rolexky

Najdrahšie hodinky na svete (31 mil. USD). Foto - christie's
Najdrahšie hodinky na svete (31 mil. USD). Foto – christie’s

Na víkendovej aukcii v Ženeve padla rekordná suma, za ktorú sa predali náramkové hodinky. Aukčná sieť Christie’s vydražila unikátny kúsok Patek Philippe za 31 miliónov dolárov. Doterajšie maximum držali rolexky Paula Newmana.

Závratná suma za náramkové hodinky Patek Philippe Grandmaster Chime padla po krátkej 5-minútovej licitácii v miestnosti, kde sa tiesnilo 300 ľudí, opisuje Bloomberg.

Nový rekordér má dva ciferníky (každý na jednej strane) a 20 špeciálnych funkcií. Hodinky sú vyrobené s použitím ocele, čo je pre značku Patek Philippe netradičné.

Výťažok z predaja pôjde na charitatívne účely pre monackú nadáciu na výskum svalovej dystrofie.

Ktoré rekordy boli pokorené:

Doposiaľ najdrahšie náramkové hodinky Daytona Rolex boli vydražené za 17,8 milióna dolárov v roku 2017. Dlhé roky ich nosieval na zápästí americký herec Paul Newman.

Po víkendovej charitatívnej dražbe bol stanovený absolútny rekord v hodinkovom segmente, ktorý doposiaľ držali vreckové hodinky Henry Graves Jr. Supercomplication zo švajčiarskej dielne Patek Philippe.

Pred tromi rokmi zmenili majiteľa za 24 miliónov dolárov na aukcii Sotheby’s.

O lámanie rekordov na aukciách hodiniek nie je v posledných rokoch núdza. V roku 2010 bol najdrahší kus vydražený za 5,7 milióna dolárov.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať