Pre farmy a lesy si vláda naplánovala viacero pozitív, no program skrýva aj nástrahy

• Prechod slovenských lesov na prírode blízke hospodárenie má pokračovať.
• Vláda chce dotiahnuť aj rizikový fond pre farmárov.
• Pozitívom je aj zavedenie povinných lehôt pre štátny pozemkový fond na vybavovanie žiadostí občanov, farmárov aj obcí.
• Trh s poľnohospodárskou pôdou môžu však skomplikovať predkupné práva pre štát aj samosprávy.
• Vláda chce opäť pritlačiť na obchodné reťazce, hoci doteraz to nemalo väčšie prínosy pre spotrebiteľa.

Farmári budú musieť uhnúť verejnej výstavbe pod taktovkou štátu a samospráv.

Nová vláda síce chce na trhu s poľnohospodárskou pôdou vytvoriť optimálne podmienky na to, aby ju mohli obhospodarovať hlavne produktívnejší farmári, no na druhej strane chce zaviesť systém predkupných práv pre štát, obce a vyššie územné celky na účely výstavby stavieb a infraštruktúry vo verejnom záujme.

Tento týždeň schválené programové vyhlásenie v jednom odstavci spája pozitívny cieľ s nie úplne optimálnym nástrojom.

Inštitút ekonomických a spoločenských analýz Iness, ktorý zverejnil svoje komplexnejšie hodnotenie programu ako jeden z prvých, predkupné právo na pôdu dokonca považuje za rizikové, keďže už v minulosti sa zákon o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskej pôde menil a Ústavný súd neskôr rozhodol, že opatrenia tohto typu neprimerane zasahujú do vlastníckych práv.

V celom vládnom programe pre oblasť pôdohospodárstva pri pozitívnych zmenách často chýbajú konkrétne nástroje, ako ich chce vláda vlastne naplniť.

A v niektorých zásadných bodoch nie je program ani dosť ambiciózny. Na rozdiel od viacerých predchádzajúcich kabinetov napríklad nehovorí nič o zvyšovaní potravinovej sebestačnosti. Napriek opakovaným deklaráciám politikov už dlho domáce potraviny kryjú iba okolo 40 percent celonárodnej výživy.

V programe vláda nahradila sebestačnosť bezpečnosťou. To ale nie je náročný cieľ. Slovenská kontrola fariem aj potravinárskych fabrík funguje už dlhšie dobre a krajina žiadne veľké potravinové kauzy s priotrávenými ľuďmi nemá. Väčšinou sa z trhu sťahujú iba chybné produkty z dovozu.

Najväčšie pozitíva programu

• V lesoch chce vláda aj v spolupráci s rezortom životného prostredia pokračovať v preferovaní prírode blízkeho obhospodarovania. Naďalej sa teda má stále viac lesov vyťažovať po jednotlivých stromoch a nie vo väčších celkoch, ktoré narúšajú prirodzený stav prírody. S touto politikou začali už vlády OĽaNO. Zatiaľ má Slovensko v tomto režime iba pár percent hospodárskych lesov, no postupom času to môžu byť desiatky.
• Vláda chce tiež vytvoriť legislatívne podmienky pre zriadenie rizikového fondu na odškodňovanie farmárov za prírodné katastrofy. Doteraz ho žiadna vláda nezaložila, a tak sú farmári v prípade sucha či povodne sanovaní iba z limitovaných vládnych rezerv. Fond im pri pohromách zaručí istotu výpomoci. Pri jeho tvorbe sa vláda zrejme inšpiruje aj návrhom, ktorý jej zanechal predchádzajúci úradnícky kabinet. V programe sa totiž uvádza, že cez fond chce odškodňovať nielen klimatické riziká, ale aj choroby zvierat a práve tie začal ako prvé zahŕňať do odškodňovania agrominister úradníckej vlády a skúsený veterinár Jozef Bíreš. Jeho koncepcia fondu pritom rátala s tým, že štát doň každoročne vloží 20 miliónov eur, no odškodňovaní budú iba tí farmári, ktorí budú do fondu aj sami prispievať.
• V rozpore s predvolebnými sľubmi svojich lídrov nová vládna koalícia v programe nehovorí nič o pomoci s drahými potravinami. Iba deklaruje, že pri základných potravinách bude sledovať cenové výkyvy, a keď budú neopodstatnené, zasiahne. V súčasnej situácii je to správne rozhodnutie. Verejné financie sa musia pre zlý stav konsolidovať a ceny potravín už nerastú tak ako vlani. Za október prvýkrát od jari minulého roku klesla medziročná inflácia pri potravinách na jednocifernú, a to 9-percentnú úroveň. V špičke pritom rástli až o skoro 30 percent.
• Podľa Inessu je pozitívna aj deklarovanú snaha o usporiadanie pozemkového vlastníctva prostredníctvom pozemkových úprav. Rozdrobené vlastníctvo pôdy na Slovensku už dlho brzdí inovácie na vidieku a vedie k zbytočným vlastníckym sporom. Výsledkom toho je podľa Inessu aj nízka trhová cena nájmov pôdohospodárskej pôdy.
• Vláda chce znížiť aj administratívnu náročnosť dotovania agrosektora, a to najmä urýchleným zavedením jednotných referenčných registrov. Chce rozbehnúť register užívacích vzťahov k pôde a zdokonaliť register hospodárskych zvierat.

Najväčšie negatíva programu

• Aj Iness s obavami vníma, že vláda sa chce vrátiť k väčšiemu tlaku na obchodné reťazce, aby boli miernejšie na domácich dodávateľov potravín. Pritom práve reťazce držia ceny potravín nižšie. Ukázala to aj posledná veľká vlna zdražovania. Vláda v programe hlása trvalé popieranie nekalých obchodných praktík v obchode s potravinami a ďalšie zdokonaľovania jeho nástrojov. Čo má z jej strany konkrétne prísť, neuvádza. V minulosti práve za vlád Smeru a SNS viaceré ich opatrenia voči reťazcom zvrátila Európska únia, keďže odporovali pravidlám voľného trhu.
• Vláda chce síce ozdraviť Slovenský pozemkový fond, na ktorom v čase predchádzajúcich vlád Smeru a SNS dochádzalo k braniu úplatkov, no vláda to aj podľa Inessu iba deklaruje bez širšej špecifikácie konkrétnych krokov. Svetlou výnimkou je iba to, že vláda chce v strednodobom horizonte zaviesť pre fond povinné zákonné lehoty na vyjadrenia k žiadostiam o kúpu či zámeny pozemkov. To, že fond doteraz takéto lehoty nemá, výrazne brzdí rozhodovacie procesy a obmedzuje farmárov aj obce pri verejných projektoch.
• Vláda chce znížiť aj vývoz surového dreva do cudziny, čo je síce pozitívne, no opäť nekonkretizuje žiadne nástroje. Najmä za prvých dvoch vlád Smeru pritom viac dreva zo štátnych lesov dostávali priekupníci, ktorí ho vo veľkej miere vyvážali mimo Slovenska.

Iness kritizuje aj pokračovanie štátnej výpomoci pre farmárov cez program Zelenej nafty. Upozorňuje, že tento nástroj spochybnili už skôr aj analytici Útvaru hodnoty za peniaze. Podpora sa totiž končí u tých, ktorí ich dostávajú aj cez rôzne iné dotačné programy agrorezortu. Podľa Inessu je to nástroj, ktorým sa vláda marketingovo zviditeľňuje v očiach prijímateľov dotácií. „Vzhľadom na stav verejných financií je to dotácia, ktorú by sme odporučili zrušiť,“ uvádza Iness.

Cez zelenú naftu ale prúdia do sektora doplnkové národné dotácie z vlastného slovenského rozpočtu, ktoré využívajú popri dotáciách z Bruselu aj iné krajiny EÚ. Bez nich by bola konkurencieschopnosť slovenských farmárov nižšia.

Navyše, v posledných rokoch sa dotácie zo zelenej nafty dávajú iba farmárom, ktorí produkujú doma nedostatkové suroviny, ako je mäso, ovocie a zelenina. Podniky zamerané na jednoduché pestovanie prebytkového obilia sa k nej nedostanú.

Pôdohospodársky program je skôr lepší ako horší

Iness celkovo zhodnotil, že v oblasti pôdohospodárstva je oproti predvolebným vyjadreniam a programom politických strán v programovom vyhlásení vlády viac rozumných návrhov. No ich špecifikácia je pomerne vágna a nedá sa vyhodnotiť, ako budú nakoniec implementované v praxi, a teda či naozaj budú viesť k zvýšeniu konkurencieschopnosti slovenských farmárov a k vyššej pridanej hodnote sektora.