Centrála MOL v Budapešti rozčuľuje obyvateľov aj odborníkov. Okolo nej sa však rozvíja zaujímavá moderná štvrť

Sme na vrchole najvyššej budovy mesta, ktorú obklopuje novovznikajúca moderná štvrť. Zo strechy máme pôsobivé výhľady na všetky dominanty metropoly a pod nami pokojne plynie Dunaj.

Možno vás predstavivosť zaviedla do bratislavskej Eurovea Tower. My sa však nachádzame v centrále rafinérskeho koncernu MOL v Budapešti. S výškou 143 metrov ju delí od toho, aby bola skutočným mrakodrapom, len sedem metrov. Pochádza z dielne legendárneho architektonického ateliéru Foster + Partners a pôsobí impozantne, no jej výstavbu sprevádzali aj hlasné protesty.

Vztýčený prostredník Budapešti

Mrakodrapy (aj keď MOL Campus technicky nie je mrakodrap) sú už od svojho počiatku symbolom ekonomickej sily. Tú nadnárodná skupina MOL nepochybne má. S burzovou hodnotou šesť miliárd dolárov jej patrí druhé miesto v rebríčku najcennejších firiem v Maďarsku.

Kedysi štátna firma má aj dnes viaceré prepojenia na autority. Ešte v roku 2018 bol najväčším podielnikom maďarský štát, keď ovládal štvrtinu akcií. Tie vláda postupne darovala späť MOL-u a spriazneným nadáciám.

V nich vystupujú viaceré osoby blízke súčasnej vládnej strane Fidesz, píše portál Napunk. Tri nadácie dohromady vlastnia väčší podiel vo firme ako samotný MOL. Znamená to aj to, že aj keby sa zmenila vláda, nový kabinet by v MOL-e nemal kontrolu.

Osobitné postavenie MOL-u sa prejavilo aj pri rokovaniach o definitívnom zákaze výstavby mrakodrapov v Budapešti. Aj keď ho vláda v roku 2018 schválila, s troma najvýznamnejšími maďarskými firmami – OTP bankou, MOL-om a spoločnosťou Richter – sa dohodla, že výstavba ich centrál dostane výnimku. Zatiaľ si ju uplatnila len MOL.

Odborná verejnosť prijala toto rozhodnutie s nevôľou. „Podľa urbanistu môže mať najvyššia budova v tejto oblasti 65 metrov. Nepovedal to náhodou, ale urobil komplexnú analýzu celého územia hlavného mesta a pomocou toho klasifikoval jednotlivé okresy. Tento plán rozvoja mesta schválil v roku 2015 aj magistrát hlavného mesta. Taký bol plán, no nedodržali ho,“ pripomenul pre portál Index bývalý hlavný architekt Budapešti István Schneller.

Projekt MOL Campusu nakoniec odklepli v zrýchlenom konaní. Podľa portálu Hungarian Free Press ho schválili len hodiny po tom, čo mestským poslancom pristál na stole.

Aj preto začali architekti, urbanisti, ale aj samotní Budapešťania hovoriť, že budova pripomína vztýčený prostredník hlavnému mestu alebo falický symbol moci.

Historickú panorámu mesta, ktorú definuje budova parlamentu, Bazilika svätého Štefana a Budínsky hrad, dokonca UNESCO uznalo za svetové dedičstvo. Odporcovia MOL Campusu teraz hovoria, že jeho výstavbou sa táto panoráma nenávratne narušila.

Jedným z príkladov tejto kritiky je satirický instagramový účet Komolyan látszik (naozaj ju vidno), kde ľudia posielajú fotky ako dôkaz, že výšková veža je viditeľná na skutočne každej fotografii Budapešti.

Hviezdne mená

Ak si však odmyslíme kontroverziu stavby, je sa na čo pozerať. Ladné, ako keby plynúce tvary budovy a jej interiérov nenásilne odkazujú na blízkosť Dunaja.

Plánovanie a výstavba MOL Campusu trvali viac ako päť rokov. Na približne 86-tisíc štvorcových metroch, teda na ploche veľkej ako dvanásť futbalových ihrísk, vzniklo 2 500 pracovných miest, niekoľko reštaurácií, konferenčných miestností a fitnescentrum.

Autora budovy netreba v architektonickej komunite predstavovať. Norman Foster je v súčasnosti najbohatším architektom na svete a jeho štúdio Foster + Partners má na konte také ikonické stavby ako londýnsky mrakodrap známy ako „Uhorka“, Millenium Bridge, rekonštrukciu berlínskej budovy ríšskeho snemu alebo Hearst Tower v New Yorku.

Pri tvorbe interiéru spolupracoval Fosterov ateliér s nemeckým štúdiom KINZO, ktoré pripravovalo napríklad aj návrhy priestorov campusu pre skupinu ERSTE vo Viedni, centrálu Adidasu v Herzogenaurachu a kancelárie SoundCloudu v Berlíne.

Od apríla je verejnosti za poplatok prístupná strešná záhrada s výhľadom na takmer celú Budapešť. Vo vestibule na prízemí si môžete dať kávu v kútiku Fresh Corner, ktorý vám pripomenie, že dcérskou spoločnosťou skupiny MOL je slovenský Slovnaft.

So šálkou v ruke môžete obdivovať 3D model budovy a deti sa môžu zahrať na dotykových displejoch aj s elektrizujúcou plazmatickou guľou, pripomínajúcou Sarumanovu veštiacu guľu z Pána Prsteňov.

Budapešť dostane novú štvrť

MOL Campus je podobne ako Eurovea Tower súčasťou novovznikajúcej mestskej štvrte. Buda Part pripomína bratislavský „downtown“ nielen blízkosťou európskeho veľtoku, ale aj industriálnym rázom. Územie ohraničuje vodná priehrada Kopasz, dopravne vyťažený vnútorný mestský obchvat a pozemok, na ktorom stojí elektráreň.

Celistvý plán rozvoja územia vypracovalo dánske štúdio Adept a developerom je spoločnosť Property Market. Dominantný ráz centrály ropného gigantu čiastočne vyvážia viaceré kancelárske budovy, ktoré budú stáť najbližšie k dopravnému uzlu a zároveň stlmia ruch, ktorý by inak prenikal až do obytnej štvrte Buda Part. Developeri plánujú postaviť 2500 až 3-tisíc bytov, čo znamená, že tu bude žiť 4- až 5-tisíc ľudí.

Urbanisti nezabudli ani na maloobchod. Nevyrastie tu nákupné centrum, ale o niečo komornejšia a ľudskej mierke príjemnejšia nákupná ulica. V srdci Buda Part bude centrálny park a jeho oddychovú funkciu doplní priľahlá priehrada.

Keďže v hlavnom meste Maďarska už dlho žiadna nová mestská štvrť nevznikla, Buda Part budí pozornosť a pýta si prívlastok moderná, luxusná a atraktívna. Síce nemá na ambície bratislavského náprotivku a pravdepodobne sa nestane novým centrom Budapešti, no určite naštartuje rozvoj územia, ktoré má perspektívu byť príjemným miestom v meste.

Pri odchode z MOL Campusu vidíme, že Buda Part je už v plnom stavebnom rozkvete. Či ju ocenia aj ľudia, uvidíme už v najbližších rokoch.

Prekážať im môže to, že aj vo financovaní Buda Part svietia mená blízke Fideszu. Developerom je oficiálne Property Market, ktorá má na stránke v portfóliu len hŕstku menších projektov.

Za firmou však stojí blízky priateľ Viktora Orbána, István Garancsi, ktorý len na kúpu pozemku získal od štátom vlastnenej Exim banky pôžičku 16,5 miliárd forintov (43,5 milióna eur). Navyše sa firme podozrivo darí aj v tendroch na výstavbu verejných budov.