Farmári dostanú stámilióny dotácií neskôr, ako je obvyklé, a to znervózňuje aj banky. Takáč viní predchodcov

• Slovenským farmárom sa tento rok skomplikuje uhrádzanie koncoročných záväzkov voči bankám či dodávateľom hnojív a osív.
• Pre nové, komplikovanejšie pravidlá im štát totiž vyplatí dotácie známe ako priame platby neskôr, ako je bežné.
• Doteraz z nich mali na účtoch do konca roka vždy až 90 percent, teraz iba okolo 40 percent a ostatok dostanú až neskôr.
• Nový agrominister Richard Takáč viní za problém svojich troch predchodcov z obdobia vlády OĽaNO a úradníckeho kabinetu.

Nový minister pôdohospodárstva Richard Takáč dnes musel oznámiť prvý väčší problém v rezorte, hoci sa hneď aj obhajoval, že zaň môžu jeho predchodcovia z čias vlád OĽaNO aj úradníckeho kabinetu.

Takáč aj s generálnym riaditeľom Pôdohospodárskej platobnej agentúry Ondrejom Humajom a podpredsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrejom Gajdošom na tlačovej besede informovali, že slovenskí farmári získajú od štátu z tohtoročných nárokovateľných prevádzkových dotácií nazývaných aj priame platby do konca decembra iba zhruba 40 percent a nie až 90 percent, ako bolo doteraz obvyklé. Ich vyplácanie sa natiahne na oveľa dlhší čas.

Neskoršia výplata priamych platieb, ktoré agrosektor každoročne posilnia o celkovo vyše pol miliardy eur, komplikuje farmárom situáciu v tom, že nebudú vedieť dodržať koncoročné termíny splatenia všetkých svojich záväzkov voči bankám či dodávateľom hnojív a osív. Celý sektor sa bude musieť dohodnúť s financujúcimi bankami na kompromisnom oddialení splátok. No farmárom to už zdvihne ich úrokové náklady na predlžené pôžičky.

Prečo to všetko mešká

Traja predchádzajúci agroministri – lesník Ján Mičovský, bankár Samuel Vlčan a veterinár Jozef Bíreš – zodpovedajú podľa Takáča za tento problém preto, lebo na prvú výplatu priamych platieb z nového programového obdobia spoločnej agrárnej politiky EÚ na roky 2023 až 2027 nastavili pre farmárov aj platobnú agentúru až príliš zložité podmienky.

Takáč, ktorý prevzal úrad až koncom októbra, hovorí že vyplácanie skomplikovala najmä nová povinnosť farmárov predkladať aj presné evidencie všetkých vlastných aj prenajatých pozemkov, ktoré obhospodarujú. To pri veľkej tuzemskej rozdrobenosti vlastníckych práv k pozemkov nie je vôbec jednoduché.

Takáč zdôraznil, že vyplácanie skomplikovali aj nové ekologické schémy, v rámci ktorých farmár získava časť priamych platieb iba vtedy, ak realizuje na svojom hospodárstve aj mimoriadne opatrenia na zjemnenie dosahu klimatickej zmeny.

Minister úplne nespochybnil nové nároky na žiadosti o dotácie, no uviedol, že jeho predchodcovia v ich praktickom zavádzaní išli ešte aj ďaleko nad rámec požiadaviek Bruselu.

Šéf platobnej agentúry Humaj ho doplnil, že novinkou pre tohtoročné vyplácanie bolo aj stropovanie dotácií pre väčšie farmy a aj uplatňovanie pravidla aktívneho farmára. V rámci neho viac dotácií získavajú produktívnejší farmári.

Minister Takáč zároveň zdôraznil, že on sa podmienky na vyplácanie priamych platieb bude snažiť v ďalších rokovaniach s bruselskou centrálou EÚ opäť zjednodušiť už od budúceho roku.

„Budúci rok sa budeme snažiť všetky priame platby vyplatiť už do konca decembra,“ povedal Takáč.

Zeleninári zatiaľ nič a ostatní hneď teraz aspoň polovicu

Podľa Humaja problémy s náročnejším podávaním aj posudzovaním žiadostí o tohtoročné priame platby vyriešila agentúra operatívne tým, že v decembri všetkým farmám, ktoré splnili podmienky, uhradí z platieb aspoň 50-percentné preddavky.

Polovičné zálohy dostane 10 000 subjektov z celkovo 14 700 žiadateľov o dotácie.

Zálohy sa však nevyplatia pestovateľom zeleniny a ani na plochy v chránených územiach, doplnil Humaj. Tieto platby budú v plnej miere vyplatené neskôr. Práve zeleniny pritom krajina pestuje menej, ako spotrebuje, a vo veľkom sa musí dovážať z cudziny.

Farmárov ako-tak upokojili

Gajdoš z agrárnej komory potvrdil, že dlhšie rozloženie výplat priamych platieb je pre celý agrosektor problém. Súčasne však vzhľadom na časovú tieseň komora víta aspoň operatívne riešenie s polovičnými zálohami.

Zdôraznil, že farmári na problém s komplikovanosťou žiadostí upozorňovali rezort pôdohospodárstva už dlhšie.

„Hlavne zoznamy vlastných a prenajatých pozemkov boli veľmi náročné a naozaj sú v tých žiadostiach mnohé byrokratické nezmysly,“ doplnil Gajdoš.

Uznal však, že radšej treba byť v tejto situácii s príliš rýchlou výplatou dotácií opatrný, lebo ak by neskôr pri kontrolách EÚ zistila, že platby boli neoprávnené, Slovensko by mohla pokutovať.

Pod osobitným dohľadom Únie je poskytovanie agrárnych dotácií na Slovensku hlavne po veľkej korupčnej kauze Dobytkár. Pre ňu musela platobná agentúra upraviť svoje fungovanie tak, aby zabraňovala podvodom oveľa efektívnejšie.

Priame platby domáci farmári získavajú automaticky podľa toho, aké veľké sú ich výroby a ako to vedia štátu zdokladovať.

Automaticky im nie sú vyplácané iba eurofondy na nové rozvojové projekty. K týmto investičným podporám sa dostanú iba vtedy, ak ich projekt uspeje v širšej súťaži.