Denník N

Naozaj neviem, ako vo vláde narátali až 3-miliardové šetrenie, hovorí Šuster z rozpočtovej rady (+ podcast)

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Ak bude vláda šetriť len toľko, koľko musí, dlh sa počas volebného obdobia zvýši z 57 na 64 percent HDP, ale to nie je ten najväčší problém. „Čo vychádza oveľa horšie, sú úroky, ktoré platíme na tento dlh,“ hovorí člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.

Náklady na obsluhu dlhu sa v porovnaní s tohtoročnou sumou 1,2 miliardy eur v priebehu štyroch rokov viac než zdvojnásobia. Dôvodom sú okrem rastúceho zadlženia aj zvýšené úroky. „V súčasnosti si štát požičiava asi za 4 percentá ročne, kým ešte pred dvoma rokmi boli úroky okolo nuly,“ hovorí Šuster.

„Budeme platiť podstatne viac na úrokoch a zostane nám oveľa menej na skutočné výdavky, či už na sociálne politiky, na zdravotníctvo, školstvo alebo obranu,“ hovorí Šuster.

Vláda by mala v rozpočte na budúci rok plánovať deficit do 5,9 percenta HDP. V porovnaní s aktuálnym rokom by mala ušetriť pol miliardy eur. To by bolo v súlade s našimi domácimi pravidlami aj tým, čo od nás žiada Európska komisia. Nebude to však stačiť na zníženie dlhu.

V rozhovore ďalej vraví:

  • aké veľké šetrenie nás čaká,
  • či si naše verejné financie môžu dovoliť 13. dôchodok aj rodičovský dôchodok,
  • ako nám stúpne dlh aj pri polpercentnej konsolidácii, o ktorej hovorí Ficova vláda,
  • či je reálna požiadavka agentúry S&P, aby sme v budúcom roku znížili deficit až na 4,5 percenta.

Premiér Robert Fico oznámil, že sa koalícia dohodla na návrhu rozpočtu na rok 2024. Návrh je podľa neho kombináciou konsolidácie rozbitých verejných financií a zachovania prvkov silného sociálneho štátu. Podľa toho, čo povedal, aký očakávate rozpočet?

Ťažko na základe týchto pár slov niečo povedať, rád by som si počkal na čísla. Ale dôraz na silný sociálny štát chápem tak, že konsolidácia bude skôr na príjmovej strane. Čiže budú sa snažiť niektoré dane zvýšiť alebo zlepšiť ich výber a nebudú znižovať existujúce výdavky, a špeciálne na transfery alebo sociálne dávky nechcú siahať vôbec.

Minister financií Ladislav Kamenický najprv povedal, že nás v budúcom roku čaká konsolidácia vo výške možno až 2,5 miliardy eur. Neskôr minister Tomáš Taraba hovoril o trojmiliardovej konsolidácii rozpočtu. Ako tomu rozumiete? Znamená to, že výdavky rozpočtu budúci rok zásadne stúpnu a možno už aj s príspevkom tejto vlády? 

Nie celkom tomu rozumiem a nerád by som komentoval vyjadrenia ministrov. Nech radšej oni vysvetlia, ako to mysleli. V našom scenári nezmenených politík, čiže keby sme zachovali legislatívu, ktorá existovala až do momentu schválenia programového vyhlásenia vlády, vychádza deficit na budúci rok vo výške 6,4 percenta HDP. Minimálna konsolidácia by mala byť pol percenta HDP. Čiže mali by sme sa dostať na 5,9 percenta, čo bude asi o pol miliardy menej než deficit v tomto roku. Ale dôležité je, že oproti scenáru nezmenených politík je konsolidácia asi 600 miliónov eur.

Ale podľa toho, čo hovoria predstavitelia vlády, by bol deficit v budúcom roku bez konsolidácie vyšší, možno aj nad 7 percentami HDP. 

Neviem celkom, ako to myslia. Jedna z možností je, že

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

eNkonomika podcast

  • Podcast eNkonomika pripravuje Denník E, prístupný je exkluzívne v predplatiteľskej aplikácii a na webe Denníka N
  • Zapnite si odber témy Enkonomika, emailom a notifikáciou na mobil budete dostávať informácie o nových vydaniach
  • Vyskúšajte aj ďalšie podcasty denníka N

Rozhovory

Rozpočet a dlh

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie