Po pracovníkovi SBS nasadila koalícia na agrorezort cestára. Smer si straníkmi poistil aj pozemkový fond

• Vláda pokračuje v rozsiahlych personálnych výmenách v rezorte pôdohospodárstva.
• Vedenie Slovenského pozemkového fondu zveril Smer dvom straníkom z konca svojej volebnej kandidátky.
• Skúsenosti majú iba s riadením regionálnych pracovísk fondu.
• Miesto druhého štátneho tajomníka obsadí človek z oblasti energetiky a správy ciest.

Politici Smeru a SNS s obľubou rozprávajú o tom, ako je zvýšenie domácej výroby aj kvality potravín ich prioritou. Menovanie druhého štátneho tajomníka na ministerstve pôdohospodárstva tomu nenasvedčuje. Nominanta SNS Mária Marušku, ktorý predtým pôsobil v biznise súkromných bezpečnostných služieb, vymení na poste druhého štátneho tajomníka člen Smeru Jozef Smatana, ktorý má zasa bližšie k energetike či budovaniu a správe ciest.

Pritom platí, že ak nejaká strana nemá pre určitý rezort dosť vlastných odborníkov, má možnosť zveriť jeho riadenie osobnosti zvonka.

Rezort pôdohospodárstva riadi minister Richard Takáč zo Smeru, ktorý obsadil straníkmi už aj najvyššie vedenie Slovenského pozemkového fondu (SPF) spravujúceho štátne pozemky aj pozemky dodnes nespresnených vlastníkov na celkovej ploche vyše 600-tisíc hektárov.

Generálnym riaditeľom fondu sa stal Richard Šmída a jeho námestníkom Rastislav Juhár. Obaja už pre fond niekoľko rokov pracovali, no len na nižších regionálnych pracoviskách.

Keď sa pritom ľudia bez potrebnej odbornosti či straníci dostávali na vysoké pôdohospodárske štátne funkcie za minulých vlád OĽaNO, organizácie na čele so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárkou komorou takéto rozhodnutia rýchlo kritizovali. Teraz ich prechádzajú mlčaním.

Podľa informácií Denníka E je za tým to, že farmári vyčkávajú, koľko peňazí pre nich vláda vyčlení v budúcoročnom rozpočte. Ak budú so svojimi dotáciami zo štátneho rozpočtu spokojní, personálnu politiku vlády zatiaľ kritizovať nebudú.

Až tragikomické personálne rošády

Výmena Mária Marušku za Jozefa Smatanu na poste štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva je súčasťou širších výmen viacerých tajomníkov SNS. Rozbehlo ich údajne to, že ministerka kultúry Martina Šimkovičová sa nepohodla so svojím pôvodným štátnym tajomníkom Štefanom Kuffom. Práve jeho nahradil na kultúre Maruška a toho na pôdohospodárstve zasa Smatana, ktorý bol dovtedy tajomníkom na životnom prostredí. Jeho post po novom obsadil práve Kuffa.

Týmito zmenami sa v rezorte životného prostredia, ako aj v rezorte pôdohospodárstva okrem iného skončila krížová kontrola. Životné prostredie cez ministra aj oboch štátnych tajomníkov už plne ovláda SNS a pôdohospodárstvo rovnakým spôsobom zasa Smer.

Smatana bol v posledných voľbách na 41. mieste kandidátky Smeru. Vyštudovaný strojár a ekonóm pracoval najskôr v štátnej energetike. V rokoch 1995 až 2008 bol v rozvodnom podniku Stredoslovenskej energetiky. Dotiahol to na vedúceho odboru logistiky a dopravy.

V období rokov 2012 až 2020 za čias druhej a tretej vlády Smeru bol prednostom považskobystrického okresného úradu. Posledné roky až do nástupu do nového vládneho kabinetu bol cestmajstrom v Považskej Bystrici.

Bližšie má k pôdohospodárstvu aspoň prvý Takáčov štátny tajomník Vladimír Vnuk, i keď bol výkonným riaditeľom Pôdohospodárskej platobnej agentúry práve v čase rozsiahlej korupcie, ktorá sa prevalila v rámci kauzy Dobytkár. Tento absolvent Fakulty ekonomiky a manažmentu na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre bol v rokoch 2012 – 2016 aj riaditeľom Agentúry pre rozvoj vidieka.

Fond pod priamou straníckou kontrolou

Výberom nového vedenia pozemkového fondu Smer ukazuje, že je preň mimoriadne dôležitý. Zvolil ľudí s oveľa tesnejšími prepojeniami na vlastné stranícke štruktúry než v prípade štyroch štátnych podnikov – Lesov SR, Hydromeliorácií, Plemenárskych služieb aj bratislavského dostihového Závodiska.

Ich nových dočasných šéfov vybral agrominister Takáč z radov nižšieho manažmentu. Neprišli zvnútra strany Smer.

Nový generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu Richard Šmída kandidoval za Smer v posledných voľbách zo 118. miesta a nový námestník Rastislav Juhár zasa zo 131. miesta. Šanca, že by sa z takýchto miest dostali do parlamentu, bola mizivá, no posty vo fonde sú mimoriadne lukratívne.

Z dvojice Šmída – Juhár má o niečo viac skúseností s fondom prvý z nich. Vyštudovaný právnik bol od roku 2022 členom rady fondu, ktorá odobruje všetky zásadné právne úkony inštitúcie. Okrem toho bol dvakrát riaditeľom košického regionálneho pracoviska fondu – v rokoch 2007 až 2010 a aj v rokoch 2015 až 2018. Medzitým bol aj v predstavenstve autobusového prepravcu Arriva Michalovce. V minulosti pracoval ako advokát a dlhšie sa venoval aj vymáhaniu pohľadávok. Na vymáhanie pohľadávok mal niekoľko rokov aj vlastnú firmu a neskôr vymáhal pohľadávky aj pre Sociálnu poisťovňu.

Nový námestník Juhár je absolventom nitrianskej poľnohospodárskej univerzity, no takmer celú kariéru strávil v štátnej správe, a to hlavne na úseku úradov sociálnych vecí a rodiny. Medzi rokmi 2013 a 2015 však šéfoval aj regionálnemu pracovisku pozemkového fondu v Nitre. Posledných osem rokov bol prednostom Mestského úradu v Leviciach.

Pozemkový fond na ozajstnú reformu ešte len čaká

Práca nového vedenia Slovenského pozemkového fondu je pritom na rozdiel od Pôdohospodárskej platobnej agentúry o to dôležitejšia, že fond doteraz neprešiel komplexným ozdravením a zefektívnením práce po ťažkých korupčných kauzách Dobytkár aj Feudál z obdobia predchádzajúcich vlád Smeru a SNS.

Aj vo fonde podľa polície v minulosti dochádzalo k systematickému vyberaniu úplatkov za vracanie pôdy v reštitúciách, pričom na čele skupiny vyberačov údajne stál obvinený podnikateľ blízky SNS Martin Kvietik. Navyše fond má už dlho problém s pomalým vybavovaním žiadostí farmárov aj obcí o prenájmy či zámeny pozemkov.

Ešte aj predchádzajúca úradnícka vláda pri preberaní moci koncom jari konštatovala, že pozemkový fond sa stále nepodarilo zreformovať a spružniť. Za jej pôsobenia fond viedol právnik Henrich Haščák zo strany Za ľudí. Ešte pred ním fond viedli nominanti OĽaNO.

Takáč pri menovaní vedenia fondu uviedol, že starších nevybavených žiadostí o nájmy, zámeny či reštitúcie je vo fonde v súčasnosti zhruba 20-tisíc a nové žiadosti stále prichádzajú.

OĽaNO za svojich vlád informovalo, že vtedy bolo nevybavených žiadostí až okolo 28-tisíc. Ich počet sa už teda o niečo znížil.

Takáč na minulé vedenie nominantov OĽaNO na čele s Jánom Maroszom ešte ako poslanec podal trestné oznámenia za to, že na vybavovanie spisovej „zápchy“ prijímalo nových, sebe blízkych pracovníkov a platilo im neprimerane vysoké odmeny.