Príbeh premárnených eurofondov: pozostatky biznisu prepísali na partnerky a rumunské biele kone

Po neúspešnom projekte výroby výživových produktov na Zemplíne zostali nevyplatené faktúry lokálnych živnostníkov, podozrenia z daňových podvodov i korupcie a dlh voči štátu. PPA zasiahla až po kontrole z OLAF-u. V budúcnosti by mala vyšetrovanie takýchto prípadov urýchliť Európska prokuratúra.  

Medzi inzerátmi z Michaloviec je už pár mesiacov ponuka nehnuteľnosti v priemyselnej zóne mesta. Cenu uvádza maklér iba telefonicky individuálnym záujemcom, úvodná ponuka bola 1,7 milióna eur.

V oplotenom priestore stojí výrobná hala a dvojpodlažná administratívna budova, ktorá „prešla kompletnou nadštandardnou rekonštrukciou“, propaguje predajca.

Renovácia nehnuteľnosti bola spolufinancovaná z eurofondov a zo štátneho rozpočtu. Na projekt išlo do roku 2014 z verejných zdrojov vyše 2,1 milióna eur.

Investícia mala vytvoriť nové pracovné miesta na Zemplíne. Napokon po nej zostali viacerí živnostníci a malé firmy z regiónu bez uhradených faktúr. Jeden z nich, Karel Svobodník, dozeral na stavebné práce a dodnes sa o svoje peniaze s pôvodnými štatutármi súdi.

„Aký môžem mať pocit, keď pozerám na budovu, ktorú som spravil, a oni mi za prácu nezaplatili, v živote sa tam nič nevyrobilo, žiaden prínos nemal ten projekt pre ľudí, všetko sa preplatilo, skončilo a teraz sa to predáva?“ frustrovane komentuje podnikateľ.

Budovy a celý areál aktuálne vlastnia partnerky bývalých správcov projektu a prijímateľov dotácie z firmy Savard.

Štát si pre vážne pochybenia vyžiadal dotáciu späť, ale eseročka sa predtým zlúčila so spoločnosťou Redbird s rumunským konateľom.

Apely od našich úradov, exekútorov a súdov preto už šesť rokov smerujú na adresu bytového domu v Temešvári. Zatiaľ bez odozvy.

V najlepšom záujme štátu 

Súčasťou projektu bola technologická linka na výrobu výživových produktov. Podľa svedkov fungovala len krátko a provizórne, dnes sa s ňou spája podozrenie z daňového podvodu, ktorý vyšetruje polícia.

Tieň podozrenia padol aj na firmu Oberbank Leasing, ktorá má zmluvu o spolupráci so štátom pri úverovaní projektov z eurofondov platnú do konca roka 2028.

Spoluprácu s lízingovkami zaviedol v roku 2017 rezort hospodárstva pod vedením Petra Žigu.

Pohľadávky z michalovského projektu si aktuálne uplatňuje Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA), ktorá jeho aktérom poskytla dotáciu a kontrolovala faktúry.

V tomto a ďalších 97 prípadoch, kde sa už ukončili správne konania, sa prostredníctvom exekúcií či konkurzov snaží získať 21,6 milióna eur.

„PPA vždy postupuje v zmysle platnej legislatívy tak, aby chránila finančné záujmy EÚ a SR,“ komentovala Vladimíra Pôbišová z tlačového oddelenia.

Podnikateľ Svobodník oponuje, že v minulosti osobne v Bratislave upozorňoval zamestnancov agentúry na pochybné aktivity firmy Savard, ale PPA podľa neho reagovala neskoro a už tým, že povolila všetky platby, jej kontrola zlyhala.

„Ak to takto fungovalo aj inde, nečudujem sa, že na Slovensku nevieme čerpať eurofondy a len sa so závisťou pozeráme na Poľsko,“ hovorí.

V ústrety Poľsku, hádam bez korupcie  

Podobne ako v iných štátoch aj u nás je medzi vyplatenými dotáciami množstvo neúspešných príbehov. Niektoré projekty sa javia ako od začiatku špekulatívne motivované, inde prispela k neúspechu náročná administratíva aj zvláštne praktiky štátnych orgánov.

Prípad z Michaloviec sa dá chápať ako individuálne zlyhanie na strane súkromníka, ale aj v ňom sa objavili niektoré prvky fungovania systému, známe z medializovaných odhalení.

Projekty v období prvej vlády Roberta Fica posudzovala komisia s hlavnými postavami z kauzy Dobytkár, Marekom Kodadom a Ľubomírom Partikom. Už z pozície výkonného riaditeľa PPA Partika v roku 2016 podpisoval aj ďalší príspevok 1,4 milióna eur spoločnosti Agročirč, ktorá bola so Savardom osobne prepojená.

V bankovom výpise Savardu, založenom v spise projektu, ktorý nám sprístupnila PPA cez infožiadosť, sme našli záznam o transakcii pol milióna eur s menom osoby, ktorá spolupracovala s Petrom Kubom, obžalovaným z účasti na legalizácii peňazí z úplatkov v agrosektore.

Vyšetrovatelia európskeho OLAF-u poukázali v michalovskom prípade na konflikt záujmov a premrštené ceny, čo bolo popri koordinovaní verejného obstarávania medzi vybranými hráčmi charakteristické pre korupčnú schému na PPA.

Počas štvrtej vlády R. Fica sa má rozdeľovať 12,6 miliardy z eurofondov na programové obdobie 2021 – 2027 a vyše 6 miliárd eur z plánu obnovy. Vo viacerých rezortoch môžu na rôznych úrovniach opäť rozhodovať ľudia priamo či nepriamo zapletení do káuz.

„V Európskej komisii bola panika, že pôdohospodárstvo preberie SNS, keď to tak spočiatku vyzeralo,“ komentovala pre Denník N pod podmienkou anonymity vysokopostavená úradníčka, ktorá komunikuje s Komisiou.

Sama pritom optimisticky dúfa, že sa nebude opakovať história. „Naratív úspešného Poľska, ktorým sa chceme inšpirovať, je naozaj veľmi silný a mohol by pomôcť. A minimálne v pláne obnovy sú mechanizmy, ktoré zabránia čarovaniu s cenami preplácaných tovarov a služieb.“

Benchmarky sú totiž v novom mechanizme dané – napríklad 500-tisíc eur na kilometer cyklotrasy či takmer 9000 eur na jedno novovytvorené miesto v škôlke.

Aj Brusel čakal na novelu Trestného zákona 

Novinkou oproti minulosti bude pôsobenie Európskej prokuratúry so sídlom v Luxembursku a sieťou delegovaných prokurátorov. Od roku 2021 pôsobí u nás a v ďalších 21 členských štátoch. Poľsko a Maďarsko medzi nimi nie sú.

Istou výnimkou je však stále aj Slovensko: len u nás totiž platí, že ak skutku spojenému s porušením finančných záujmov EÚ zodpovedá vyšší trest podľa slovenských zákonov, trestný čin vyšetruje naša prokuratúra. Dokonca aj vtedy, keď násobne väčšia časť zo zneužitej dotácie išla z európskeho rozpočtu než z domáceho.

V desiatkach prípadov tak europrokuratúra zatiaľ nemohla konať tam, kde by v iných štátoch konala. Zmeniť by to mala novela Trestného zákona, ktorý vláda schválila v stredu.

„Táto požiadavka je stále aktuálna a my budeme trvať na tom, aby sa čo najskôr vyriešila,“ povedal v rozhovore pre Denník N prvý slovenský europrokurátor Juraj Novocký pred schválením vládneho návrhu.

„Je totiž neprimerané, ak rovnaký skutok napríklad v Rakúsku alebo v Taliansku vyšetruje Európska prokuratúra, ale na Slovensku národná prokuratúra. Samozrejme, nespochybňujem erudovanosť svojich kolegov zo špeciálnej prokuratúry; koniec koncov, vyšiel som spomedzi nich.“

Podľa Novockého by však nová úprava mala zabrániť tomu, aby „prokurátor na Slovensku tú istú vec posúdil úplne odlišne, ako by ju posúdil napríklad prokurátor v Rakúsku a Španielsku“.

Stačí vrátiť dotáciu 

Na Európsku prokuratúru sa po neúspešných pokusoch u slovenských vyšetrovateľov obrátil aj podnikateľ Svobodník z Michaloviec. Z médií poznal príbeh Laury Kövesiovej, ktorá pred nástupom na post šéfky europrokuratúry razantne a bez ústupkov voči politickým špičkám stíhala korupčné kauzy v Rumunsku.

Ale hoci štát dodnes formálne vymáha dotáciu z projektu firmy Savard, k porušeniu pravidiel došlo v období 2010 – 2013. A Európska prokuratúra sa zaoberá až prípadmi z obdobia po novembri 2017.

Zasiahol však Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF). Podnet poslala Svobodníkova známa, Slovenka žijúca v Rakúsku. „Neveril som, že sa tomu budú venovať, ak to pošlem od nás. Zdalo sa mi, že keď to príde odtiaľ, budú to brať oveľa vážnejšie,“ vysvetľuje Svobodník.

Vyšetrovatelia OLAF-u poukázali na prepojenia medzi prijímateľom pomoci a firmami, ktorým prihral zákazky. Spochybnili aj nákup komponentov z výrobnej linky a označili ich za „vysoko nadhodnotené“. NAKA a Úrad špeciálnej prokuratúry to ani po týchto záveroch nevyhodnotili ako dôvod na trestné stíhanie.

„Nie všetky nezrovnalosti pri použití európskych fondov nutne musia viesť ku konštatovaniu, že nezrovnalosť bola spôsobená trestným činom,“ uviedla v uznesení z roka 2019 prokurátorka Mária Trstenská.

Juraj Novocký pripúšťa, že hoci sám nemá takú skúsenosť, môže sa stať, že podobné pochybenia vedú len k požiadavke, aby PPA nevyplatila dotáciu alebo aby ju žiadala späť. Samotný fakt, že sa firma neskôr zlúčila s eseročkou na čele s rumunským konateľom, by však podľa neho na úrovni europrokuratúry nezostal nepovšimnutý.

„Ak dochádza k presunom vlastníckych podielov spoločností, figuruje tam tzv. biely kôň a sú tam preukázané znaky zneužitia finančných prostriedkov, sú to pre nás signály, aby sme minimálne začali vyšetrovanie.“

Aj z tohto pohľadu je podľa Novockého zrejmá výhoda rovnakého prístupu vo všetkých štátoch, „aby nedochádzalo k tomu, že podobný prípad na Slovensku je posúdený, že to nie je trestný čin, a v Rakúsku by možno za rovnakej dôkaznej situácie prokurátor povedal, že to trestný čin je“.

Súťaž o naj pohľadávku

Po výsledkoch kontroly OLAF-u sa rozhýbala PPA: koncom roka 2017 si od nástupníckej spoločnosti Redbird vyžiadala späť zaplatené peniaze, následne oslovila exekútora a dozvedela sa, že od firmy nezíska žiadny majetok.

O štyri roky neskôr PPA zaslala prihlášku do konkurzu a eviduje v ňom voči eseročke najväčšiu pohľadávku, vo výške eurodotácie a úroku z omeškania, spolu 4,2 milióna eur.

Po PPA je druhým najväčším veriteľom Slovenská konsolidačná, poverená vymáhať dlhy voči štátu. Vo výbore veriteľov je aj Daňový úrad Bratislava, Sociálna poisťovňa a finančné riaditeľstvo.

Pohľadávok voči firme Redbird je dohromady 852 a týkajú sa vyše stovky firiem, ktoré v období rokov 2016 a 2017 zanikli zlúčením s Redbirdom, vrátane eseročiek ľudí v minulosti spájaných s internetovými podvodmi.

Celkovo ide o pohľadávky v sume 12,4 milióna eur a majetok v súpisovej hodnote 45,6-tisíc. Figurujú tam aj pozemky a byt v historickom centre Trenčína, evidované ako národná kultúrna pamiatka, spolu speňažené za zhruba 15-tisíc eur.

Súdy aj štátne organizácie niekoľkokrát neúspešne kontaktovali rumunského konateľa. Podľa Juraja Novockého môže Európska prokuratúra pri vyšetrovaní podobných aktérov reagovať pružnejšie.

„Národný prokurátor musí vypracovať oficiálnu žiadosť, tzv. európsky vyšetrovací príkaz, ktorý zašle formálnym spôsobom svojim pre neho neznámym kolegom napríklad v Rumunsku. V rámci Európskej prokuratúry máme vlastný jednotný počítačový systém a v podstate len na základe vzájomnej komunikácie, akoby emailu, môže slovenský delegovaný prokurátor požiadať o vykonanie nevyhnutných úkonov.“

Spolupracujúci prokurátori sa väčšinou aj osobne poznajú, dodáva Novocký. „Takýchto dožiadaní alebo žiadostí o pomoc aj vo vzťahu k Slovensku je ročne niekoľko desiatok a sú vybavované veľmi rýchlo a oveľa efektívnejšie, ako je to na národnej úrovni.”

Prenájom linky bez „častí elektro“

V policajných uzneseniach a v rozsudkoch, v ktorých vystupujú aktéri michalovského projektu, sú viaceré svedectvá pracovníkov daňových úradov o fiktívnych faktúrach a daňových podvodoch.

Podľa našich informácií polícia aktuálne vyšetruje krátenie dane spojené s podozrivým predajom a prenájmom výrobnej linky z rekonštruovanej budovy. „Predmetné trestné konanie je v štádiu po začatí trestného stíhania,“ odpísala Jana Šimunková z okresného riaditeľstva PZ Bratislava V.

V schéme figuruje spoločnosť Oberbank Leasing; stroje od dodávateľa Savard prenajala v roku 2016 firme Agročirč z východoslovenskej obce Čirč so sídlom v Bratislave, v ktorej v tom čase pôsobili aj zástupcovia eseročky Savard.

Z platieb za prenájom si lízingová spoločnosť aj agrofirma uplatnili nadmerný odpočet DPH, a keď im ho daniari znížili pre pochybnosti o pravdivosti údajov o výrobnej linke a jej funkčnosti, napadli ich postup na súdoch.

Zo spoločnosti Oberbank Leasing nám v reakcii odpísali, že išlo „o štandardnú leasingovú zmluvu so štandardnými podmienkami“ a pred jej podpisom všetky okolnosti aj samotnú výrobnú linku ako predmet finančného prenájmu riadne preverili.

Daňoví kontrolóri, naopak, na súde tvrdili, že „nie je možné, aby linka pôvodne pozostávajúca z komponentov uvedených na faktúrach (…) bola plne funkčná v zredukovanom počte uvedenom v šiestich faktúrach bez častí elektro“.

Doplnili, že „Spoločnosť Oberbank Leasing, s.r.o. nevedela vysvetliť, že ak sa spoliehala na znalecký posudok, ako je možné, že nepožadovala od znalca presnú identifikáciu údajov o technologickej linke vrátane pôvodu, výrobcu, výrobnej značky a výrobných čísel jednotlivých komponentov“.

Obchod poznačený podvodom

Lízingovka s minuloročnými tržbami 43,5 milióna eur je jednou zo šiestich spoločností, ktoré spolupracujú  s ministerstvom hospodárstva pri financovaní úverov pre úspešných žiadateľov o eurofondy.

Dohodu z roku 2017 sprostredkovala Asociácia lízingových spoločností (ALS). Generálny tajomník ALS Richard Hollý hovorí, že je výhodná najmä „pre zákazníkov našich členov, ktorí vďaka tejto spolupráci v oveľa väčšej miere dokážu čerpať dotačný program, modernizovať svoje výrobné prostriedky a takto napomáhať rozvoju podnikania a ekonomickému rastu na Slovensku“.

Doplnil, že „bez zapojenia lízingových spoločností zostáva zákazníkom len možnosť využiť vlastné zdroje na dofinancovanie projektu alebo štandardné bankové financovanie, čím sa zužuje okruh úspešných žiadateľov”.

Firma Agročirč dostala od PPA po roku 2016 viaceré ďalšie dotácie na poľnohospodárske stroje, naposledy v októbri a januári 2023. Konateľ na našu žiadosť o rozhovor nereagoval.

V spore o jej finančný prenájom od Oberbank Leasing Najvyšší súd napokon uznal argumenty finančnej správy a vlani v rovnakom duchu rozhodol Krajský súd v Prešove.

„Na základe vykonaného dokazovania okrem iného správca dane konštatoval, že ide o obchod poznačený podvodom a že kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo odpočítania dane,“ píše sa v rozsudku.

Veronika Kavuliaková z Oberbank Leasing potvrdila, že „v súvislosti s klientom Agročirč, a.s. nás kontaktovala aj polícia“.

Z rozsudkov sa zdá, že nezrovnalosti v dokumentácii strojov z michalovskej výrobnej linky, referované daňovými úradmi, mohla polícia či pracovníci PPA zistiť pri dôkladnej kontrole už v projekte firmy Savard, ktorej dlh si dnes agentúra vymáha od rumunského konateľa.

Europrokurátor Juraj Novocký komentoval, že priame alebo nepriame prepojenie medzi eurofondmi a podvodmi s DPH je „pomerne výnimočná situácia. Stretávame sa skôr s tzv. karuselovými podvodmi: podľa údajov Europolu sa odhaduje, že v rámci EÚ je každoročne takýchto podvodov spáchaných spolu v hodnote 50 miliárd eur“.

„Z toho, čo my vyšetrujeme a pri čom poskytujeme súčinnosť pre kolegov z iných štátov, vidíme, že slovenské firmy a občania v karuselových podvodoch figurujú veľmi často. Doslova každý mesiac máme niekoľko takýchto prípadov, kde najmä poskytujeme pomoc kolegom, ktorí ich vyšetrujú.“

Ide o princíp 

Podnikateľ Karel Svobodník sa pre nevyplatené faktúry súdi v osobitnom procese. Prípravné konanie sa začalo v roku 2016, tento rok v júni Okresný súd v Michalovciach rozhodol v jeho prospech.

Obžalovaný Karol Šereš, bývalý štatutár a spolumajiteľ Savardu, dostal dvojročnú podmienku a Svobodníkovi má nahradiť preukázanú škodu 48 344 eur. Proti verdiktu sa odvolal, k prípadu sa odmietol vyjadriť.

„Dlhovali mi viac, ku koncu som už svoje výdavky nefakturoval,“ hovorí Svobodník.

Na súde vypovedali viacerí ďalší živnostníci a zamestnanci malých firiem, ktorým nezaplatili za vykonané práce. „Zmierili sa s tým, že nič nedosiahnu, nechceli do toho vrážať peniaze, lebo na Slovensku je to tak, že skutok sa nestal, ako to stále tvrdia páni v Bratislave.“

Svobodníkovi vždy išlo a stále ide o princíp, dodáva, preto bojoval, aj keď to vyzeralo beznádejne. „Malo to byť dávno skončené s tým, že vinníci mali byť potrestaní alebo to mali zaplatiť, a nie nechať to tak do stratena. Potom ako to funguje?“

Zdá sa mu, že jeho príbeh sa stále opakuje. „Vidíme, že je to tak aj pri stavbe diaľnic a iných štátnych zákazkách. Sú tam dosadené firmy spriaznené s politickými stranami, a živnostníkom tu nepoplatia betóny, roxory, potom to zasiahne ich rodiny – exekútori im berú domy za to, že nezaplatili v stavebninách. To všetci budeme dávať hlavy do piesku a tváriť sa, že je všetko v poriadku?“