Bývalá vicepremiérka Vašáková: Hrozba, že nám Brusel stopne peniaze, je reálna

Európskej komisii neunikne, že rozpočet nemá výdavkové limity, a problém môžeme mať aj pre novelu trestného zákona, vraví bývalá vicepremiérka úradníckej vlády Lívia Vašáková.

Predpokladá, že Európska komisia bude po skúsenostiach s Maďarskom a Poľskom postupovať voči Slovensku rýchlejšie, aby niektoré tendencie stopla ešte v zárodku.

V rozhovore ešte vraví:

• o dôvodoch, prečo už nepracuje na úrade vlády;
• aké sú ďalšie riziká, pre ktoré môžeme prísť o peniaze z plánu obnovy – či sú to napríklad aj zmeny v dôchodkoch;
• že žiadosť o štvrtú platbu, ktorú Slovensko poslalo do Bruselu, je zásluhou najmä predchádzajúcich vlád od roku 2020 a nie tej súčasnej.

Keď ste po voľbách skončili na poste vicepremiérky v úradníckej vláde, stali ste sa opäť generálnou riaditeľkou sekcie plánu obnovy. Na úrade vlády už nepracujete. Čo sa presne stalo?

Od 1. decembra už nepracujem pre plán obnovy. Bola som odvolaná z postu generálnej riaditeľky a následne som z úradu vlády odišla.

Poznáte dôvod odvolania?

Nepoznám.

Nový vicepremiér Peter Kmec vám k tomu niečo povedal? Bavili ste sa s ním o tom? 

Nie, pán Kmec o tom so mnou nekomunikoval.

Pracovne ste sa spolu stretávali?

S pánom Kmecom som sa stretla pracovne hlavne pri odovzdávaní agendy. Potom bolo ešte jedno stretnutie so všetkými zamestnancami sekcie plánu obnovy. Potom som sa s ním už nestretla.

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré najrýchlejšie čerpajú peniaze z plánu obnovy. V piatok sme poslali žiadosť o štvrtú platbu vo výške takmer miliardy eur. Čiže asi nemôže byť dôvod, že nevieme splniť míľniky. Čo môže byť potom dôvod vášho odvolania? 

To asi nie je úplne otázka na mňa. Ale Slovensko naozaj podalo štvrtú žiadosť o platbu a tým sa zaradí na úplnú špičku európskych krajín. Mali by sme byť druhá krajina, ktorá si podala štvrtú žiadosť. Ak by sa tieto peniaze podarilo aj vyplatiť, mali by sme skoro polovicu sumy z plánu obnovy doma. Pre Slovensko je to veľký úspech a som veľmi rada, že som k tomu výraznou mierou prispela. Na začiatku nikto neveril, že sa také niečo môže podariť – všetci si mysleli, že to bude ďalší dokument do šuflíka. A nám sa naozaj podarilo plán reálne implementovať. Som hrdá na to, čo sa podarilo, a myslím si, že je to naozaj zásluha všetkých vlád od roku 2020.

Vicepremiér Kmec krátko po nástupe vravel, že ešte nemáme dopracované mnohé implementačné projekty. Rozumiem tomu tak, že peniaze z Bruselu nám síce prišli na účet, ale nevieme ich efektívne a rýchlo míňať na potrebné projekty. Môže byť toto problém?

Na začiatku išlo do reálnej ekonomiky menej peňazí, lebo sme sa zameriavali na plnenie reforiem. Snažili sme sa ich spustiť čím skôr a rezorty na tom aj veľmi tvrdo pracovali. Momentálne je vo výzvach a priamych vyzvaniach okolo 3,5 miliardy eur. Zároveň máme zazmluvnených už 1800 projektov za vyše jednej miliardy. Takže si nemyslím, že sú to zlé výsledky. Ak to aj porovnáme napríklad s novými eurofondmi, prvé výzvy sa spustili až za úradníckej vlády a nemáme žiadne zazmluvnené projekty a reálne čerpanie. V pláne obnovy však čerpanie nie je to podstatné. Potrebujeme splniť opatrenia a na základe toho nám prichádzajú peniaze z Bruselu. Ak ich využijeme aj neskôr, nie je to problém.

Čiže nemusíme peniaze z plánu obnovy vyčerpať do konca roku 2026? 

Určite nemusíme poslať faktúry za 6,4 miliardy do Bruselu, ako je to v prípade eurofondov. V prípade plánu obnovy sa Komisia pozerá na splnené opatrenia. Napríklad v tretej žiadosti o platbu sa nakúpili policajné vozidlá, kde sme museli dať zoznam značiek vozidiel, typ vozidla a tak ďalej. Toto sú dokumenty, na základe ktorých Komisia vyhodnotí, či sme splnili to, k čomu sme sa zaviazali, a nie sú to faktúry. Takže aj slovo čerpanie v pláne obnovy nedáva až taký význam.

Je dôvod vášho odvolania politický?

Je to otázka asi na pána podpredsedu alebo predsedu vlády. Nevidím faktické dôvody, takže predpokladám, že do veľkej miery boli politické.

Keď ste odchádzali z úradu vlády, na sociálnej siete ste napísali, že odchádzate s obavami. Uviedli ste, že predstavy o tom, ako by mal tento projekt napredovať, sa líšia od praxe, ktorá doteraz dobre fungovala. Čo sa zmenilo?

My sme fungovali ako taká šťuka vo vodách verejnej správy. Snažili sme sa maximálne zjednodušiť procesy, aby sme mali šancu stihnúť taký ambiciózny projekt. Každý projektový manažér mohol komunikovať s daným rezortom aj na úrovni generálneho riaditeľa. Len čo identifikoval problém, vedel v ten istý deň komunikovať so mnou a ja som to vedela posunúť priamo na premiéra. V priebehu 24 až 38 hodín sme často vedeli zjednať nápravu, aby veci nevyhnívali, ale sa naozaj riešili. To sa už do veľkej miery vytratilo a plán obnovy nabehol na klasický úradnícky spôsob fungovania, kde riaditeľ komunikuje s riaditeľom a celý proces trvá výrazne dlhšie. Veľmi dobre fungovala aj kultúra vzájomnej spolupráce a dôvery. Snažili sme sa pomôcť rezortom vo veciach, ktoré nám signalizovali ako problematické. To prispelo k tomu, že nám po čase začali dôverovať.

Máte informácie, že by s príchodom novej vlády prišli nové pravidlá a možno aj strach a obavy?

Myslím si, že celá kultúra dôvery, ktorá tam bola, sa čiastočne mení na kultúru strachu. Ľudia sa obávajú, čo príde, či si môžu dovoliť niečo komunikovať, ktoré veci si môžu dovoliť komunikovať. Napríklad ďalší faktor úspechu, ktorý mal plán obnovy, bolo veľmi transparentné informovanie verejnosti. Zaviedli sme semafor na to, ako funguje investičný program v štátnej správe. V sociálnych médiách sme veľmi rýchlo, efektívne upozorňovali na problémy. Toto už napríklad nie je a nové vedenie s takým nástrojom nepočíta.

Odišli spolu s vami aj niektorí ďalší kolegovia z plánu obnovy alebo tam zostali?

Máme posledný mesiac v roku, takže si myslím, že ak odchody budú, tak až v roku 2024. Tí ľudia boli naozaj vyberaní na základe odbornosti, integrity, dobrých medziľudských vzťahov a každý si to musí sám vyhodnotiť, do akej miery sa vie stotožniť s novou situáciou, s novým vedením, s novým fungovaním.

Európska komisia nám na základe splnených míľnikov postupne vyplatí z plánu obnovy 6 miliárd eur. Teraz začíname čerpať nové eurofondy, čo je 12 miliárd eur. Hrozí nám, že nám Európska komisia zastaví vyplácanie týchto peňazí?

To riziko určite je. Európska komisia takto postupovala voči Poľsku a Maďarsku. Predpokladám, že situácia v Poľsku sa začne výrazným spôsobom meniť tak, aby Európska komisia vedela tieto zdroje uvoľniť. V prípade Maďarska tiež došlo k uvoľneniu nejakých zdrojov. Celkovo bol proces v prípade týchto dvoch krajín zdĺhavý a naozaj bol pionierskym projektom. Európska komisia už však tieto skúsenosti získala, takže v prípade Slovenska môže ísť aj rýchlejšie, ako to bolo v prípade našich susedov.

Ako vážne musíme brať riziko, že nám Únia stopne peniaze pre novelu trestného zákona, v ktorej je zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a zníženie trestných sadzieb za korupciu?

To vám neviem úplne presne zodpovedať, lebo naozaj s tým nepracujem. Je to otázka na aktuálnu Európsku komisiu, ako sa s tým vyrovná. Myslím si, že Európska komisia po skúsenosti s Poľskom a s Maďarskom bude chcieť ešte v zárodku zastaviť niektoré tendencie, ktoré potom v Maďarsku a Poľsku prepukli silnejšie a znamenali aj ohrozenie európskych finančných zdrojov. Európska komisia to sleduje a bola o tom aj rozprava v Európskom parlamente. Takže si myslím, že riziko tam je a Európska komisia bude postupovať rýchlejšie než v prípade Maďarska a Poľska.

A to riziko je, že by nám zastavila eurofondy, ktoré sa teraz končia a až teraz sa začnú hradiť faktúry, alebo by stopla nové eurofondy?

Myslím si, že skôr sa to týka nových eurofondov.

Nedávno ste upozornili aj na riziko, že ak v rozpočte nebudú zohľadnené výdavkové limity, Komisia nám môže pozastaviť peniaze z plánu obnovy alebo dokonca budeme musieť vracať stovky miliónov eur. Aké veľké je to riziko?

Súčasný návrh rozpočtu, ktorý je už teraz v Národnej rade, naozaj neobsahuje výdavkové limity. Vypočíta ich Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Stále je možnosť, že rozpočet sa s limitmi zosúladí. Sú tam dve otázky. Jedna je procesná: ako zosúladiť ten proces aj so snahou vlády čo najskôr prijať rozpočet. Okrem toho limity treba rozrátať na jednotlivé kapitoly rozpočtu, čo je technicky relatívne náročná vec. Podstatnejšie je, či sa rozpočet a výdavky rozpočtu zmestia do výdavkových limitov.

Dá sa to stihnúť ešte do konca roka alebo bude lepšie začať rok s rozpočtovým provizóriom?

To bude závisieť od toho, ako rýchlo budú prebiehať diskusie v Národnej rade. Čo sa týka výdavkových limitov, bolo by veľmi krkolomné stihnúť to ešte tento rok. Skôr si myslím, že zosúlaďovanie by asi prebiehalo počas januára, ak by teda súčasná koalícia do toho išla.

Už pred rokom nám hrozilo, že pre výdavkové limity nám Brusel stopne peniaze. Nakoniec bývalá vláda dohodla na tento rok výnimku. Aká to bola vtedy vážna hrozba? Ako dlho ste rokovali?

Ja som vtedy viedla rokovania s Európskou komisiou na technickej úrovni a musím povedať, že to boli veľmi tvrdé a náročné rokovania. Rokovali sme až do Silvestra, keď sa nám podarilo presadiť riešenie, že pokiaľ Európska únia má vypnuté fiškálne pravidlá (pre verejné financie – pozn. red.) na európskej úrovni, tak ani na slovenskej úrovni sa nebudú uplatňovať tieto pravidlá. Preto nám stačilo pozmeniť návrh rozpočtu len v textovej časti. Ale rokovania s Európskou komisiou boli naozaj mimoriadne náročné. Fiškálne reformy posudzujú veľmi prísne a veľmi starostlivo. Určite si myslím, že ich pozornosti neunikne to, že rozpočet nemá výdavkové limity.

Boli to vlani desiatky hodín rozhovorov s bruselskými úradníkmi a veľa telefonátov?

Áno, rokovania prebiehajú väčšinou cez videokonferencie. Predpokladám, že niečo obdobné sa bude diať aj tento rok.

Bude Komisiu zaujímať aj to, akým spôsobom chce vláda ozdraviť verejné financie?

Nie je to súčasťou plánu obnovy, ale štáty eurozóny majú povinnosť poslať svoje rozpočty Európskej komisii na posúdenie.

Jeden z míľnikov plánu obnovy, ktoré vykazujeme ako splnené, je dôchodková reforma. My však už vieme, že vláda Roberta Fica schválila vyššie 13. dôchodky, zachová rodičovský dôchodok a zníži odvod do druhého piliera. To sú opatrenia, ktoré zrejme zhoršia dlhodobú udržateľnosť našich verejných financií. Hrozí nám, že aj v prípade dôchodkovej reformy môže dôjsť k zvráteniu míľnika a budeme musieť vrátiť peniaze?

Viem si predstaviť, že to, čo navrhla súčasná vláda, bude musieť zrejme kompenzovať inými opatreniami, napríklad pri predčasných dôchodkoch. Neviem teraz povedať, či je už tento míľnik určite zvrátený alebo či súčasná vláda pracuje na kompenzačných opatreniach. Myslím si však, že bude potrebné, aby vláda o zmenách komunikovala s Európskou komisiou.

Nedávno boli zverejnené výsledky testovania PISA 15-ročných žiakov. V pláne obnovy sú nastavené zmeny, ako zlepšiť kvalitu škôl. Môže táto vláda niektoré z týchto cieľov pokaziť?

Práve kurikulárna reforma môže byť liekom na to, aby sa naši žiaci začali zlepšovať v čitateľskej gramotnosti, v matematike. Práve to, že sa budú učiť kriticky pracovať s informáciami, čítať s porozumením, sú presne veci, ktoré im potom umožnia dosahovať lepšie výsledky PISA testov. Pán minister Tomáš Drucker sa vyjadril, že podporuje reformy, ktoré sú v pláne obnovy. Zaviazal sa v nich pokračovať, preto verím tomu, že reformy nie sú ohrozené a bude sa pokračovať v ich napĺňaní.

Sú ešte v pláne obnovy aj iné riziká, pre ktoré môžeme prísť o peniaze?

Na verejnosti rezonovala diskusia ohľadom optimalizácie siete nemocníc a národných parkov. To sú reformy, ktoré sme už deklarovali ako splnené.  Len čo by došlo k zvráteniu, hrozí to isté: že môžeme prísť o stámilióny.

Z plánu obnovy sa napríklad majú zaplatiť nemocnice v Martine a Banskej Bystrici. Najprv sa hovorilo o Rázsochách, ale to sa nepodarilo. Obe teraz súťažia o to, kto nemocnice postaví, čo môže byť problém, lebo sa budú robiť naraz. Môže to byť problém?

Na základe odborného hodnotenia sme vybrali dva projekty, ktoré mali v danom čase najväčšie šance uspieť do polovice roka 2026. Týmto projektom sme poskytli maximálnu podporu. Podarilo sa vyhlásiť verejné obstarávania. Na Slovensku sú verejné obstarávania kameňom úrazu pri všetkých veľkých investíciách. Takže riziká určite sú. Som veľmi rada, že v prípade Martina sa prihlásili uchádzači do verejného obstarávania. Verím tomu, že sa podarí nájsť firmu, ktorá tento projekt bude schopná aj postaviť.

Hovoríme o rizikách stopnutia peňazí z plánu obnovy. Ale nemohlo by to po rokovaniach dopadnúť tak, že by Komisia bola napokon zmierlivejšia? 

Komisia v prípade reforiem je veľmi striktná a naozaj sa pozerá na všetko, ako to máme napísané v právne záväznom dokumente. Je to naša zmluva s Európskou komisiou. Oni tam majú právne oddelenie, kde sa presne pozerajú na znenie jednotlivých ustanovení a posudzujú, či to bolo splnené alebo tam treba ešte niečo dodať. Takže si nemyslím, že to bude jednoduché s Európskou komisiou vyrokovať. Je tam aj reputačné riziko, že Slovensko by sa z premianta dostalo na pozíciu krajiny, ktorá ako prvá zvrátila míľnik. To by určite aj z hľadiska reputácie bola hanba.

Viete aj o iných krajinách, kde hrozí zvrátenie míľnika plánu obnovy?

Asi pred rokom bol prípad Litvy, kde sa riešil jeden fiškálny zákon, ktorý krajina odmietla prijať. Ale po tom, čo Európska komisia vyčíslila, že by ju to stálo približne desatinu z celého plánu obnovy, sa Litva nakoniec rozhodla tento zákon zaviesť.

Ako vicepremiérka úradníckej vlády ste mali na starosti aj čerpanie eurofondov. Cieľom bolo najmä dočerpať čo najviac eurofondov, ktoré sa končia v tomto roku. Najprv ste odhadovali, že nám môžu prepadnúť eurofondy vo výške 800 miliónov eur, neskôr 400 miliónov eur a nakoniec 100 miliónov. Ako to vyzerá teraz?

Nemám teraz informácie o čerpaní jednotlivých operačných programov. Videla som tlačovú konferenciu pána ministra Richarda Rašiho, kde hovoril, že ideme tempom, ktoré bolo nastavené. Videl tam aj riziká. Ja ich vidím hlavne pri ministerstve dopravy a pri operačnom programe Kvalita životného prostredia. Bude to závisieť od toho, ako rýchlo vedia dodať faktúry. Máme na to už len pár dní, aby faktúry prišli. Na základe toho zistíme, koľko peňazí reálne na Slovensku prepadne.

O aké projekty ide?

Je to napríklad predĺženie bratislavskej električky. Sú to železničné projekty modernizácie, cestné projekty. V prípade ministerstva životného prostredia sú to projekty zamerané na kanalizácie a čističky. Podarilo sa nám presvedčiť kolegov v rezorte životného prostredia, aby časť peňazí pustili na kompenzovanie nákladov energokrízy, čo Slovensku ušetrilo veľký balík peňazí, ktorý by ináč prepadol. Presúvali sme až 450 miliónov z operačného programu Kvalita životného prostredia práve na náklady energokrízy. A to sú peniaze, ktoré sa už podarilo teraz zachrániť a ktoré nám neprepadnú.

Aké sú vaše ďalšie plány? Láka vás ešte práca pre Európsku komisiu?

Určite Brusel je jedna z alternatív, ktoré zvažujem, ale nie je jediná.

Uvažujete aj o vstupe do politiky?

Zatiaľ nie.

Pôsobenie v úradníckej vláde sa vám až tak nezapáčilo?

Chcem sa poďakovať za príležitosť byť v úradníckej vláde. Boli to zaujímavé mesiace a myslím si, že vidno výsledky. Na druhej strane reálna politika je niečo iné ako úradnícka vláda. Na to, aby ste boli v úradníckej vláde, alebo na to, aby ste riadili štát, potrebujete iný súbor zručností než na to, aby ste vedeli vyhrať voľby. Ja si skôr myslím, že asi mám  zručnosti, že viem niečo manažovať, viem možno prispieť k lepšiemu projektovému manažmentu. To sú asi moje silné stránky – v tom druhom sa až tak veľmi nevidím.