Denník N

Počiatek posiela dvojmiliardový obchvat do vlády: Analyzovať môžete aj ex post

Najbližšie PPP môže byť 9-kilometrový tunel alebo spojenie D1 s R1, avizujú lídri ministerstva dopravy.

„Trocha tej politiky tam musí byť.“ Aj toto bola jedna z odpovedí na otázku, či stavať alebo nestavať obchvat Bratislavy za takmer 2 miliardy eur a či sa to dá vôbec za jeden deň zodpovedne posúdiť.

Približne jeden deň dalo ministerstvo dopravy pod vedením Jána Počiatka odbornej verejnosti na to, aby sa oboznámila so všetkými za a proti obrej zákazky v podobe 59 kilometrov novej diaľnice pri Bratislave aj s jej napojením na Dunajskú Stredu. Posledný a zároveň kľúčový posudok projektu prišiel v pondelok večer z ministerstva financií, odborná verejnosť zasadla v utorok v Bratislave a v stredu ho bude schvaľovať vláda.

„Všetky výstupy prichádzajú k jednoznačnému záveru, že projekt je pre štát výhodným. S týmto stanoviskom pôjdem na vládu a budem sa uchádzať o odsúhlasenie tohto projektu,“ vyhlásil na konferencii pred novinármi minister dopravy Ján Počiatek. Dodal, že takéto sú aj výsledky posudku z ministerstva financií.

Analytici z Inštitútu finančnej politiky (IFP) ministra financií Petra Kažimíra v posudku píšu, že prekontrolovali dáta ministerstva dopravy a dospeli k záveru, že keby sme mohli začať stavať obchvat tradične tento rok, bolo by to o 62 miliónov eur výhodnejšie než PPP verzia diaľnice, ktorá je už vo finále, čiže pred podpisom zmluvy.

Kým by sme pripravili podklady pre tradičnú súťaž, uplynuli by dva roky, a to by už skôr začaté PPP bolo o 113 miliónov eur výhodnejšie, taká je hodnota vychádzajúca z ušetreného času či životov na diaľnici počas dvoch rokoch.

Na ministerstve financií si však nie sú výhodami obchvatu celkom istí. Preto ani nie je ich cieľom projekt odporučiť alebo neodporučiť vláde na schválenie, píšu analytici. Nie úplne dôverujú napríklad údajom o tom, koľko áut má po novej diaľnici jazdiť a či je teda hodná 1,9 miliardy eur, ktoré za ňu budeme postupne splácať v režime PPP. Počty áut sú pritom základom aj pre výpočet výhod skoršej výstavby diaľnice. Šéf IFP Martin Filko o takýchto vstupoch na seminári hovoril ako o „čiernej skrinke“.

Čakať netreba, Počiatek si je istý

Šéf žilinského Výskumného ústavu dopravného, autora modelu dopravných intenzít, Ľubomír Palčák hovorí, že si za svojimi číslami stojí a rád ich vysvetlí, keby o nich niekto pochyboval. „Prijmem každú odbornú, ale nie politickú debatu s ľuďmi, ktorí tomu nerozumejú,“ povedal Palčák.

Napríklad Ján Kovalčík z INEKO sa jeho ľudí pýtal, prečo v prepočtoch rátajú aj s príjazdom 14-tisíc áut denne z križovatky pri Slovnafte, ktorá neexistuje a ani sa v rámci projektu neplánuje.

Ministerstvo dopravy však dôvod na ďalšie vysvetľovanie a odklad podpisu zmluvy nevidí. „Sme si istí, že máme vyskladaný celý ten obraz najtransparentnejšie, ako sa dalo, a vôbec to neznamená, keďže sú tie dáta verejné, že ich nemôže iný analyzovať, aj ex post,“ povedal Počiatek.

Navyše diaľnica má jasný harmonogram, na jar sa začne stavať, vysvetľuje ministerstvo, prečo pred voľbami expresne tlačí do finále najväčšiu zákazku druhej vlády Roberta Fica.

Chýbajú im alternatívy

To isté ministerstvo zhruba pred týždňom v tlačovej správe písalo, že PPP diaľnicu pošle na vládne rokovanie „v prípade, ak diskusie k tomuto projektu neprinesú nové fakty, ktoré by závažným spôsobom spochybnili nezávislé analýzy odborníkov“.

Napríklad bývalá hlavná dopravná inžinierka mesta Bratislava Tatiana Kratochvílová je presvedčená, že samotný východný oblúk okolo metropoly – D4 – nebude riešením dopravy v Bratislave, čiastočne jej pomôže druhá časť projektu v smere z Bratislavy na Šamorín.

Podobne analytik inštitútu INEKO uvažuje, že najnevyhnutnejšie potrebujeme úseky od bratislavského Prievozu na Šamorín, kde sú už dnes denne zápchy.

Aj ministerstvo financií píše, že mu chýba posúdenie alternatívnych riešení – napríklad naťahať v meste železnicu, nalákať ľudí do MHD alebo postaviť iba južnú časť obchvatu. Dodatočne dostalo posudok na stavbu cesty od Prievozu na Šamorín bez D4 s výsledkom, že by sa vjazd do mesta odľahčil, no zvýšili by sa požiadavky na už existujúce úseky D1 v Bratislave.

Výpočty vychádzajú opäť z čísiel, ktoré Kažimírovi analytici prevzali s dôvetkom, že „neboli ministerstvom financií ani treťou stranou do hĺbky preskúmané“.

Štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček hovorí, že s premiérom neexistuje predbežná dohoda o tom, ako s obchvatom naloží vláda.

„My máme harmonogram, vláda má konečné slovo,“ povedal Stromček.

Premiér Robert Fico nedávno učiteľom odkázal, že do konca vlády pre nich už nemôže urobiť nič. Pre ilustráciu – jedna ročná splátka za obchvat je takmer toľko, koľko pýtajú učitelia ročne na vyššie platy.

Zmluva čaká na podpis

Obchvat zrejme v Smere schvália. Výsledkom bude podpis zmluvy s konzorciom okolo španielskej firmy Cintra. Tá vzišla z tendra, v ktorom súperili štyri silné medzinárodné konzorciá, ako najlacnejšia. Vyjadrené v cenách roka 2015 jej postupne splatíme 1,7 miliardy eur, po zarátaní inflácie 1,89 miliardy eur. Okrem toho ešte za pozemky zaplatíme približne 350 miliónov.

Cintra diaľnicu do štyroch rokov postaví a bude sa o ňu tridsať rokov starať. Nakoniec ju má odovzdať štátu v dobrom stave. Vlády tieto projekty PPP uprednostňujú, pretože sa naraz nerátajú do bilancie verejnej správy tak ako tradične obstarané stavby. Pri PPP si víťaz tendra aj sám zoženie financie na projekt, štát mu potom spláca. V cene splátok sú aj úroky súkromníka, ktoré sú vyššie, než keď si požičiava štát.

Toto hodnotia v inštitúte INEKO ako riziko. Upozorňujú, že ak sa vláde PPP projekty zapáčia, môže sa čoraz viac dlhov presúvať do budúcnosti a budúce vlády budú hľadať peniaze na to, čo sme kupovali dávnejšie.

Ďalšie dve nové PPP?

Minister Počiatek aj jeho štátny tajomník Stromček už hovoria aj o PPP možnostiach do budúcna. Stromček spomína ako adepta na PPP napríklad 9-kilometrový tunel Karpaty pri Bratislave. To by bol najdlhší tunel na Slovensku, neprekonal by ho ani 7,5 kilometra dlhý tunel Višňové, ktorý razia pri Žiline. Ten sa mal stavať pôvodne ako súčasť balíka PPP, ktorý neskôr zrušili. Celé to malo stáť vyše 8 miliárd eur.

Počiatek vidí tiež nasledovné PPP v náročnom teréne. „Jedna z prvých vecí, ktorú by sme začali pripravovať v prípade, že by sme pokračovali na ministerstve dopravy, je práve PPP projekt na prepojenie Banskej Bystrice a Ružomberka,“ povedal Počiatek podľa TASR.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Obchvat Bratislavy

Ekonomika

Teraz najčítanejšie