Denník N

Zo zlatky na deň je ťažko žiť, hovoril lekár Pavel Blaho, ktorý podporoval stovky študentov

Podobizeň lekára a politika Pavla Blahu. Foto: Slovenská národná knižnica-Literárny archív
Podobizeň lekára a politika Pavla Blahu. Foto: Slovenská národná knižnica-Literárny archív

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Text je súčasťou série „Filantropi a filantropky 19. a 20. storočia“. Jej autori hľadajú v slovenskej histórii príbehy ľudí, ktorým nebolo ľahostajné ich okolie. Séria vzniká s podporou Nadácie Pontis.

„Zlatka na deň vo Viedni nie je veľa,“ povzdychol si koncom 19. storočia študent medicíny Pavel Blaho. Desať zlatých zaplatil mesačne za ubytovanie, päť za kúrenie, do toho účty za elektrinu, čistú bielizeň a limit na deň mal takmer dvojnásobne prekročený.

Našťastie pochádzal z rodiny, ktorá si život syna v hlavnom meste monarchie mohla dovoliť. Otec pestoval vinič, z ktorého vyrábal víno, a mama bola zemianka, teda príslušníčka nižšej uhorskej šľachty. Vďaka nej sa polia a lúky Blahovcov po svadbe násobne zväčšili.

Hoci mal Pavel na univerzite dni, keď mal hlboko do vrecka, podarilo sa mu niekoľkokrát vycestovať. V Prahe sa zúčastnil na stretnutí pokrokových študentov, ktoré ho inšpirovalo drobnou, masarykovskou prácou v občianskych spolkoch.

Na tri mesiace sa dostal aj do Ameriky, kde navštívil zahraničných Slovákov. Toto obdobie neskôr označil za kľúčové. Očarila ho „bezhraničná sloboda, ten číry, čistý demokratizmus, a ten báječný zmysel pre rovnosť a slobodu,“ ktorý našiel v USA.

Spoločenskú zodpovednosť pritom videl aj u príbuzných. Obaja strýkovia – jeden právnik, druhý farár – finančne prispievali na kultúrne či náboženské podujatia. Aj Pavel sa ešte ako študent stal podpredsedom Katolíckeho kruhu, vzdelávacieho spolku, ktorý v jeho rodnej Skalici organizoval divadelné predstavenia a povzbudzoval ľudí, aby nepili alkohol.

Podporovateľ stoviek študentov

Po škole si 36-ročný lekár otvoril prax na Záhorí, kde za deň navštívil aj 20 pacientov. V lete navyše chodieval ordinovať na Moravu, do Luhačovíc.

Keďže mnohí Skaličania nemali peniaze na ošetrenie, liečil ich Blaho často zadarmo. Sedliaci mu zasa „platili“ miestnou keramikou, ktorú doktor neskôr daroval miestnemu múzeu. A ak nevedel chorým uľaviť medicínsky, skúšal to aspoň finančnými alebo hmotnými darmi.

Česká ordinácia mu ročne zarobila 8-tisíc korún, čo dávalo priestor na filantropiu. Poznajúc život vysokoškoláka, ktorý nemá peňazí nazvyš, pomáhal najmä mladým. Stovky žiakov zo Slovenska sa vďaka nemu dostali na roľnícke, priemyselné alebo obchodné školy v Česku.

Ďalším prispel na nákup nových kníh, zadováženie si zimného kabáta alebo na zápisné, aby získali byt. A keď našiel pred Vianocami v pražskej kaviarni mládežníkov, ktorí nemali na vlak domov, otvoril peňaženku a zaplatil tucet lístkov.

Chudobných študentov Blaho podporoval aj ako funkcionár štipendijného programu, ktorý rozdeľoval príspevky z pozostalosti geológa Dionýza Štúra. Dary pre nich zháňal aj u svojich českých priateľov, ktorých mal po rokoch ordinovania na Morave veľa.

Lekár zvykol hovoriť, že kamkoľvek chodí a čokoľvek robí, stále myslí na ľudí, ktorých stretne. Niektorí si mysleli, že to už preháňa a vraveli, že sa stal „obeťou slepej lásky“ k druhým.

Dostával stovky listov, v ktorých ho neznámi prosili o peniaze – na stavbu domu, krajčíra, splatenie dlhov, ošatenie detí alebo na výstavbu ženského internátu. „Blaho dá peniaze chytro, veľa a čo najčastejšie,“ tradovalo sa o ňom.

Pavel Blaho ako vojenský lekár počas l. svetovej vojny. Foto: Slovenská národná knižnica – Literárny archív

Hlas roľníkov v parlamente

Doktorova podpora slovenských študentov v Česku nebola náhodná, ladila s jeho politickým presvedčením a aktivitami. Popri ordinovaní bol totiž poslancom v uhorskom a neskôr aj v československom parlamente. Patril k skupine antikomunistov a demokratov, ktorí si priali spoločný štát Slovákov s Čechmi.

Spolu s Milanom Hodžom bol zároveň predstaviteľom moderného agrárneho hnutia, ktoré dávalo do popredia roľníkov. Blaho, syn šľachtičnej, hlásal „boj proti nadprávam“ a vyzýval zemanov, aby „sa s ľudom podelili a urobili ho účastným všetkých slobôd, ktoré požívajú oni“.

Aj preto dal pre roľníkov v Skalici zriadiť Obchodnú banku, kde si mohli vziať lacný úver. Pomáhal im založiť desiatky potravinových a niekoľko úverových družstiev, v ktorých mohli spoločne hospodáriť.

Záležalo mu tiež na tom, aby sedliaci a spoločenské elity – povedané dnešným jazykom – vyšli zo svojich „bublín“, a tak organizoval roľnícke zjazdy, na ktorých sa tieto svety premiešavali. Nižším sociálnym vrstvám chcel pomôcť aj zakladaním spoločenstiev triezvosti.

Funkcia poslanca znamenala pre Blaha každý rok o 8-tisíc korún vyšší príjem. Tieto peniaze zanechali stopu aj v Skalici. S farárom Ľudovítom Okánikom investovali niekoľko tisíc, aby kúpili budovu pre Spolkový dom, ktorý by hostil miestne občianske a kultúrne aktivity.

Vznik podobného priestoru pre zahraničných Slovákov podporil lekár aj vo Viedni, kde sa ako študent pretĺkal s 30 zlatými na mesiac. Na Záhorí zasa pomohol založiť desiatky knižníc.

A keď ľudí z Trstenej a Vysokej pri Morave zasiahol požiar, usporiadal Blaho charitatívny večer, počas ktorého zbieral od hostí peniaze či dary pre poškodených.

Pavel Blaho, lekár v kruhu Svätojánskej mládeže. Foto: Slovenská národná knižnica – Literárny archív

Obeť vlastnej filantropie

Stovky filantropických aktivít krížom-krážom si však vyžiadali svoju daň. V organizáciách, ktoré Blaho viedol, často chýbal podrobný súpis utŕžených príjmov a výdavkov. „Ty si dostával rôzne zbierky z Čiech a milodary zo slovenských večierkov. O tomto v účtoch niet ani najmenšej stopy,“ napísal mu v liste Andrej Hlinka, ktorý našiel nezrovnalosti pri financovaní Ľudových novín.

Po niektorých daroch sa lekár navyše sám zadlžil. Budovu Spolkového domu v Skalici postavili aj vďaka úveru, ktorý si vzali s farárom Okánikom. Nevládali ho však splácať. Blaho preto napol svoju sieť kontaktov v Amerike a snažil sa získať pomoc od zahraničných Slovákov.

No keďže peňazí stále nebolo dosť, musel opäť siahnuť do vlastných úspor. „Okánik na svoju vlastnú škodu a Blaho i na škodu svojej rodiny,“ spomenul si neskôr architekt objektu Dušan Jurkovič.

Doktor, ktorý liečil zadarmo, sa tak stal obeťou samého seba – a aj predsudkov svojej doby. Hoci patril k liberálnemu prúdu slovenských katolíkov, ani on sa nevyhol kritizovaniu bankárov či krčmárov židovského a maďarského pôvodu. Pripisoval im vznik alkoholizmu a úžery, ktoré podľa neho nahlodávali zdravie ľudí na Slovensku.

Zomrel ako šesťdesiatnik v roku 1927. Krátko predtým kritizoval „zhubnú a katastrofálnu prácu komunizmu,“ ktorý „práve robotníka vlečie najviac do záhuby“.

Nemohol vedieť, že o dekádu neskôr jeho demokratické Československo zanikne. A ani to, že v krajine na polstoročie zavládne socializmus, ktorý tak veľmi nemal rád.

Otváranie dunajského veľtrhu v Bratislave, r. 1926. Na obr.: na rečníckej tribúne Pavel Blaho, sprava Ľudovít Okánik, Matej Metod Bella, M. Ivanka a iní.
Binghamtonskí Slováci s Pavlom Blahom, lekárom, pred hotelom Floriana Huttu. Foto: Slovenská národná knižnica – Literárny archív

Ďakujeme autorom a autorkám, z ktorých prác sme v texte vychádzali.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Filantropia

História

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie