Graf roka: Nie sme najhorší v eurozóne, stále je tu Taliansko

Autor je člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

Toto nie je graf roka, ale dvoch rokov. Ukazuje rizikové prirážky na naše vládne dlhopisy v porovnaní s vybranými krajinami eurozóny. Riziková prirážka je rozdiel medzi úrokmi na naše dlhopisy oproti nemeckým, ktoré sú pokladané za bezrizikové. Inak povedané, je to dodatočný náklad nášho dlhu nad vývoj bežných úrokových sadzieb pre 10-ročné dlhopisy.

Ešte začiatkom roku 2022 sme platili za náš dlh len mierne vyššiu cenu než Nemecko – okolo tretiny percentného bodu. Podobne ako Rakúsko a výrazne menej než dlhodobo rizikové krajiny južnej Európy.

Prvá výrazná zmena nastala v polovici februára 2022. Po invázii Ruska na Ukrajinu nás trhy začali vnímať rizikovejšie než zvyšok eurozóny. Tak pre našu polohu na východnej hranici EÚ, ako aj pre našu horšiu závislosť od ruských komodít, najmä plynu. Hoci úrokové sadzby vtedy začali rásť v celej eurozóne, u nás bol rast nadpriemerný.

Prirážka na naše dlhopisy poskočila k jednému percentnému bodu a dostali sme sa na úroveň Portugalska či Španielska. Podobný príbeh vtedy zažívali aj iné krajiny na východnom okraji eurozóny, ako napríklad Estónsko – ale už nie Rakúsko.

Ďalší zaujímavý skok nastáva v marci 2023. To bolo asi v polovici obdobia, počas ktorého bola Hegerova vláda po strate dôvery dočasne poverená vládnutím, kým jej prezidentka poverenie neodobrala. Paradoxne, prirážkami nezahýbal ani pád vlády v decembri 2022, ani výmena Hegerovej vlády za úradnícku v máji 2023. Medzitým však v parlamente prevládali preteky v rozdávaní a populizme, ktoré už vláda bez dôvery nevládala tlmiť. Trhy reagovali na toto živelné zhoršovanie deficitu a vytiahli naše prirážky až na 1,5 percentného bodu.

Od polovice roka sa naše prirážky najviac podobajú na prirážky Grécka, ktoré sa vtedy výrazne zlepšilo. Ak by sme chceli obrazne povedať, že kráčame po gréckej ceste, tak síce ideme po tej istej ceste, ale Grécko kráča opačným smerom – k bezpečiu a stabilite –, kým my sa posúvame k rizikám a možnému bankrotu.

Od októbra 2023 klesajú dlhodobé úrokové sadzby v celej eurozóne – následkom ukončenia cyklu zvyšovania krátkodobých úrokov Európskou centrálnou bankou. To prispelo aj k miernemu zníženiu našich prirážok. Koncom roka tak platíme za náš vládny dlh o 1,2 percentného bodu viac než Nemecko.

Sme na tom rovnako ako Grécko a horšie než Portugalsko či Španielsko – krajiny, nad ktorých nezodpovednou fiškálnou politikou sme ešte nedávno ohŕňali nosom. Kým pred dvomi rokmi boli naše prirážky podobné ako rakúske, dnes sú dvakrát vyššie. Ešteže aspoň to Taliansko stále zostáva v grafe nad nami, takže môžeme do nového roku vstúpiť s uspokojením, že nie sme úplne najhorší.