Ficovi ekonómovia predsa len prekvapili: rozpočet rozbili ešte viac a bez hanby tvrdia opak

Pre ekonomiku to bol nakoniec oveľa lepší rok, ako sme si mysleli na jeho začiatku. Hospodársky rast prekonal očakávania a výrazne vyšší bude aj v roku 2024.

Firmy sa vyrovnali s drahými energiami prekvapujúco dobre, priemyselná produkcia už neklesá, platy sa opäť zvyšujú rýchlejšie ako ceny a dôchodky prekonali infláciu už dávnejšie.

Centrálnym bankám sa podarilo utlmiť infláciu aj stlačiť bublinu na realitnom trhu, takže ďalej nemusia zvyšovať cenu peňazí. Úroky hypoték by vďaka tomu mohli už aj klesať. Znamená to, že séria kríz, s ktorou sa vyrovnávame od roku 2020, je za nami?

Mohlo by to tak byť, keby neprišiel Robert Fico a nepovedal si, že štátny rozpočet, zdevastovaný Igorom Matovičom a Borisom Kollárom, rozbije ešte viac.

Hrozí najdlhšia šnúra nezmyselného zadlžovania

Hoci od Ficovej vlády nikto nečakal vysokú rozpočtovú disciplínu, staronový premiér predsa len prekvapil tým, ako prudko ešte zdvihol výdavky, ako o tom klame a ešte sa na tom aj smeje.

Veľká časť voličov sa z toho podľa prieskumov teší, lebo riziku, ktoré z toho hrozí aj im v budúcnosti, nerozumejú. Aktuálny rozpočet počíta s tým, že bez ďalšieho šetrenia sa nachádzame v najdlhšom období vysokých deficitov nad 5 percentami HDP za posledných 20 rokov.

V scenári so šetrením, ktoré je však zatiaľ nejasné, sa má deficitt do roku 2026 znížiť na 4 percentá. Aj v tomto lepšom prípade však verejný dlh bude ďalej rásť a prekoná aj rekordnú úroveň z roka 2021.

Pri horšom scenári bude Slovensko niekoľko rokov kráčať po gréckej ceste, na konci ktorej je štátny bankrot. Pravdepodobne to dovtedy ešte niekto otočí, ale bude to drahé a zaplatí to z veľkej časti pracujúca stredná vrstva.

Vláda rozhadzuje napriek tomu, že problémom ekonomiky nie je, že by ľudia nemali peniaze, ale to, že ich v porovnaní s našou schopnosťou niečo produkovať majú a míňajú príliš veľa.

Keby všetci európski politici kŕmili infláciu neustálym zvyšovaním výdavkov ako tí slovenskí, nikdy by sme sa jej nezbavili.

Začiatok gréckej cesty

Inflácia začala byť problémom už pred ruským útokom na Ukrajinu, hoci táto udalosť mala prelomový efekt.

Prvým impulzom bol však ešte predtým náhly prebytok peňazí, ktoré si ľudia ušetrili počas pandémie, keď nemohli míňať, napríklad chodiť na dovolenky a do reštaurácií. V kombinácii s lacnými úvermi, so štátnymi dotáciami a s narušenými dodávkami tovarov a súčiastok to spôsobilo prvé zvyšovanie cien.

Pandemické dotácie a skokový pokles ekonomiky vytlačili dovtedy klesajúci verejný dlh z úrovne 48 percent HDP na rekordných 61 percent.

Vďaka ekonomickému rastu sa v roku 2022 začal dlh vracať na nižšie úrovne, lenže potom prišla vojna na Ukrajine a energetická kríza a politici neodolali pokušeniu zneužiť všetky tieto šoky a nazbieranú frustráciu ľudí vo svoj prospech na získavanie voličov.

Výsledkom bol už za Hegerovej vlády nezmyselne veľkorysý energetický balíček, spolu s ním rodinný balíček a popri tom všetkom kopa iných darčekov, na ktoré štát v skutočnosti nemal.

V akej situácii je Ficova vláda

Fico sa po prevzatí moci musel vyrovnávať nielen s Matovičovými „atómovkami“, ale aj s vlastnými predvolebnými sľubmi, ktoré sa dajú splniť iba za cenu ďalších veľkých dlhov.

Urobil to však presne ako politik, ktorý uvažuje len v horizonte najbližších mesiacov a rokov.

A tak pribudol ešte aj dôchodkový balíček, ktorý vláda klamlivo nazýva konsolidáciou. Rovnako ako keď Matovič balamutil ľudí, že rozdávanie peňazí pre rodiny je pomoc s infláciou.

Ani jeden z nich nenabral odvahu správať sa ako politik, ktorý dôsledky domýšľa za horizont ďalších volieb. To by napríklad znamenalo pomáhať primárne tým ľuďom, ktorí v dôsledku nedávnych kríz nemajú na jedlo alebo na kúrenie. Lenže dnes extra podpora na energie, výchovu detí aj na dôchodok smeruje bez rozdielu chudobným aj bohatým.

Fico zatiaľ nechce míňať čas na úvahy o tom, na čo štát má a na čo nemá. Najskôr sa usiluje posilniť svoju moc na všetkých dôležitých úradoch, na polícii a v médiách a problém s rozpočtom začne riešiť až vtedy, keď mu to začne ovplyvňovať preferencie. A možno naozaj dúfa, že sa vyrieši ekonomickým rastom.

Peniaze vyberú tak, aby si to ľudia nevšimli

Nová koalícia zatiaľ stihla zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu o takmer dve miliardy eur. No zhruba rovnako zvyšuje aj výdavky, najmä na dotácie na plyn a hypotéky a na 13. dôchodky. Nejde teda o žiadne ozdravovanie verejných financií, ale o zvyšovanie daní, aby bolo z čoho ďalej rozdávať.

Z politického hľadiska to dáva zmysel. Na rozdiel od Matovičovho populizmu, ktorý bol chaotický a nedôveryhodný, ten Ficov funguje.

Kým pred voľbami mali tri strany aktuálnej koalície voličskú podporu dohromady okolo 40 percent, podľa posledného prieskumu agentúry Ipsos im stúpla na 45 percent.

Fico je prefíkaný, lebo vie, že keď rozdáva, ľudia to pochopia hneď. Ale keď im berie, robí to rovnako rafinovane.

Pretože je iné, keď niekomu príde zrazu na účet k dôchodku 300 eur navyše a do roka má sľúbený dvojnásobok. A iné je, keď vláda napríklad zvýši zdravotné odvody alebo oslabí druhý pilier. Spôsob, akým Fico berie, síce ľudí pripraví o peniaze, ale nie priamo a ihneď, takže ich to až tak netrápi.

Medzi opatrenia, ktoré majú pomôcť štátnemu rozpočtu, vyberali na ministerstve financií také, ktoré by boli najmenej viditeľné pre bežných ľudí, zhodnotil ekonóm Libor Melioris.

Aj keď Fica mnohí ľudia za daňovo-sociálny balík obdivujú, v skutočnosti väčšine z nich škodí. Ak chce vláda daňovou politikou podporiť hospodársky rast, mala by v prvom rade šetriť na sebe, a ak už musí zvyšovať dane, radšej nech zdaní spotrebu a nie prácu.

Vo verejnej správe však pracuje z roka na rok čoraz viac ľudí a zdanenie spotreby (alkoholu a tabaku) má vo vládnom balíku zanedbateľný vplyv.

Dve „neviditeľné“ opatrenia sú zároveň najškodlivejšie a najväčšie s celkovým vplyvom 700 miliónov eur.

Prvým je zníženie odvodov do druhého piliera, ktorým vláda oberie pracujúcich o časť budúcich dôchodkov. Zároveň tým do budúcnosti zväčší dieru v dôchodkovom systéme, na čo opäť môžu doplatiť súčasní pracujúci, ak bude treba opäť predlžovať dôchodkový vek a spomaľovať rast penzií.

Druhým je zvýšenie zdravotných odvodov, ktoré platia firmy za svojich zamestnancov. Tie ho potom hravo prenesú na ľudí napríklad znížením odmien alebo nižším rastom platov v ďalších rokoch.

Vysoké dane a odvody, ktoré platia zamestnanci na Slovensku, boli problém už predtým. Spomedzi 38 krajín OECD je daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku 10. najvyššie. Škodí to ekonomike, lebo firmy majú o dôvod menej prijímať ľudí a tí majú o dôvod menej legálne sa zamestnať.

Drahá práca brzdí hospodársky rast

Podľa Ivana Mikloša, bývalého slovenského ministra financií, Slovensko na vysoké zaťaženie práce významne dopláca už dnes. Mikloš to ukázal na porovnaní s Maďarskom, ktoré nepovažuje za vzor, ale pripomína, že Orbánov režim sa v daňovej oblasti správa rozumnejšie ako Slovensko, ktoré už takmer 20 rokov formuje Smer.

Maďarsko má síce len o málo nižšie zaťaženie práce ako Slovensko, ale za posledných 10 rokov ho výrazne znížilo, podobne ako zdanenie firiem. Daňovú záťaž teda postupne presúva na spotrebu tak, ako to radia ekonómovia, takže Maďarsko má 27-percentnú DPH – najvyššiu v EÚ. Na Slovensku sa v rovnakom období zaťaženie práce zvýšilo.

Podľa Mikloša to prispelo k tomu, že maďarské HDP vzrástlo v rokoch 2012 až 2022 o 42,2 percenta, kým slovenské len o 21,5 percenta, a Maďari pritiahli v pomere k HDP aj viac investícií.

Falšovanie rozpočtového deficitu

Ešte horšie je, že výsledkom všetkých Ficových zmien zrejme nebude lepšie, ale horšie hospodárenie štátu.

Fico tvrdí, že deficit v tomto roku bol 6,5 percenta a v ďalšom bude 6 percent HDP. To podľa neho znamená, že splnil sľub o polpercentnom znížení.

Lenže vyzerá to tak, že Fico iba vytvoril ilúziu šetrenia, čaruje s číslami a použil pritom tieto tri triky:

• Najskôr zvýšil výdavky v starom roku jednorazovým bonusom pre dôchodcov.
• Potom do roku 2024 presunul pol miliardy z eurofondových príjmov, ktoré podľa rozpočtovej rady patria do tohto roku. Tým takisto umelo nafúkol deficit v starom roku a znížil ho v nasledujúcom.
• Znižovať deficit o pol percenta HDP prikazuje vláde zákon a má to presné pravidlá. Neplatí tu jednoduchá matematika, že od 6,5 sa odčíta číslo 6. Do úvahy sa berie dlhodobá udržateľnosť, upozornila rozpočtová rada. A kým schválené zvyšovanie výdavkov má podľa nej prevažne trvalý charakter, príjmové opatrenia budú mať jednorazový alebo len dočasný vplyv. Vláda by sa tejto chybe vyhla, keby rozpočet zostavila v súlade s výdavkovými limitmi. Úplne ich však odignorovala, lebo podľa nej limity z februára už neplatia a nové ešte nie sú. Deň po schválení rozpočtu v parlamente však rozpočtová rada informovala, že rozpočet prekračuje nové aj staré limity.

Najväčšie zadlžovanie za 20 rokov

Vláda aj týmto čarovaním s číslami znížila svoj kredit pred ratingovými agentúrami, ktoré budú v roku 2024 viackrát hodnotiť jej spoľahlivosť. Od toho bude závisieť aj výška úrokov, za ktoré si bude štát požičiavať na svoj čoraz väčší dlh. Vysoké úročenie štátnych dlhopisov by sa premietlo aj do cien hypoték, čo by mohlo byť politicky nepríjemné.

Preto ak niekto v roku 2024 prinúti Fica k lepšiemu hospodáreniu, budú to jedine ratingovky.

Ak ho k tomu nedotlačia ani tie, rýchle zadlžovanie pretrvá do ďalších volieb. Tri roky po sebe bude deficit nad šiestimi percentami a v poslednom roku klesne nepatrne na zhruba 5 a pol percenta HDP.

Ministerstvo financií počíta s ďalšou konsolidáciou, ktorá by rozpočet postupne stiahla k 4 percentám, ale nie je jasné, ako sa k tomu chce dopracovať a či je možné ho schváliť v tejto populistickej vláde. Na dosiahnutie tohto cieľa treba totiž nájsť 2,3 miliardy eur.

Takéto dlhé obdobie takýchto vysokých schodkov nebolo na Slovensku od prvej Dzurindovej vlády, ktorá musela upratovať po Mečiarovi, čo je už 20 rokov.

Ak sa tak stane, bude to znamenať, že populizmus Matoviča a Fica budú pre verejné financie väčšou pohromou ako veľká hospodárska kríza z rokov 2008 a 2009 aj ako covidová kríza z rokov 2020 a 2021.

Tentokrát už pritom nejde o riešenie žiadnej skutočnej krízy. Je to len súťaž, kto z politikov viac rozdá, aby si zachoval moc vo svojich rukách a kto narobí štátu väčšie dlhy.

Nie je to normálne, ani keď sa pozrieme na zopár medzinárodných porovnaní. Matovičova koalícia pre rok 2023 naplánovala deficit 6,4 percenta HDP, čo bolo v tom čase najviac v Európskej únii. Keby sme na týchto číslach naozaj zostali štyri roky, v tom, ako sa rýchlo zadlžujeme, nás pravdepodobne nikto v Európe neprekoná a čoskoro na to doplatíme.

A budúcoročný deficit Slovenska bude podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej takisto jeden z najvyšších, ak nie najvyšší v EÚ.

Napríklad také Česko si už požičiava lacnejšie ako na konci minulého roka vďaka tomu, že je zodpovednejšie. Tento rok prijalo naozajstný konsolidačný balík, ktorý už v budúcom roku zníži rozpočtový schodok k dvom percentám.

Ešte väčším problémom môže byť dlhodobá udržateľnosť verejných financií, ktorá bola v roku 2021 najhoršia v Európskej únii – a to bolo ešte pred energetickou krízou a Matovičovým rodinným balíčkom. Dlhodobú udržateľnosť zhoršuje aj schválený Ficov rozpočet.

Síce draho, ale ceny energií sa vyriešili

Helikoptérové rozdávanie malo aj svoje výhody. Stlmilo to pokles reálnych miezd a spotreby v tomto a v minulom roku, takže to pomohlo aj celej ekonomike. Slovenské domácnosti vďaka vládam takmer vôbec nepocítili nárast cien elektriny a je možné, že ho už ani veľmi nepocítia.

V budúcom roku síce pôjde na plynové dotácie 1,25 miliardy eur, ale v rozpočte na rok 2023 sa počítalo s trojnásobnou sumou. Odvtedy ceny klesli, takže keby sa mali dotovať aj v roku 2025, už by to neboli až také závratné sumy. Národná banka Slovenska však predpokladá, že vláda už na to nebude mať peniaze, takže ceny stúpnu a s nimi opäť aj inflácia.

Ďalšie zvyšovanie daní

Ratingové agentúry pri poslednom hodnotení spomenuli, že od vlády očakávajú šetrenie. Fico so svojím ministrom financií Ladislavom Kamenickým sa však začali správať ako neriadené strely.

Nedá sa vylúčiť, že mávnu rukou aj nad prípadným zhoršením ratingu a zvýšením rizikových prirážok slovenského dlhu. Najmä ak budú koaličné preferencie naďalej stúpať.

Fico zrejme ešte sám nevie, či chce pri takýchto deravých rozpočtoch vládnuť celé štyri roky. Síce po prevzatí moci tvrdil, že chce „stabilizovať rozvrátené verejné financie“, ale namiesto toho ich rozvrátil ešte viac.

Rozpočet počíta aj s lepším scenárom, že sa prijmú dva konsolidačné balíčky, ktoré deficit do roku 2026 znížia na 4 percentá, čo je stále vysoké číslo, ale lepšie ako žiadne ozdravovanie verejných financií.

Problém je, že obe tieto konsolidácie by boli podobne veľké ako nedávne zvyšovanie daní. Ekonóm Melioris však upozorňuje, že vláda už nebude mať k dispozícii toľko opatrení, ktoré by si ľudia nevšimli.

Fico v schválenom rozpočte počíta s vyšším zdanením príjmov fyzických osôb od roku 2025, čo sa môže dotknúť lepšie zarábajúcich zamestnancov a živnostníkov s paušálnymi výdavkami. Okrem toho sa má zaviesť od roku 2026 zúčtovanie sociálnych odvodov. To by mohlo znamenať ďalšie zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia práce. Viac zdaniť sa chystajú aj cukor.

Ekonomika nie je rozvrátená

Fico zďaleka neprebral krajinu v takom zlom stave, ako tvrdil. Rozvrátené boli iba verejné financie, ale tu sa Fico môže aspoň vyhovoriť na Matoviča, aby mohol v rozvracaní pokračovať.

Odhliadnuc od toho, má Slovensko najlepšiu perspektívu od roku 2019. Najťažšie krízy sme prekonali a žiadna podobne veľká nie je vo výhľade.

O tom, že sa máme naozaj dobre, hovoria najdôležitejšie ekonomické dáta:

• V roku 2023 slovenská ekonomika narastie podľa aktuálneho odhadu o 1,2 percenta – dvojnásobným tempom oproti tomu, čo analytici ministerstva financií očakávali pred rokom. A pre budúci rok odhadujú až 2,7-percentný rast namiesto 1,7-percentného z vlaňajšej prognózy.
• Nezamestnanosť sa podľa štatistického úradu drží na historickom minime 6 percent.
• Drahé energie znížili výkon slovenského priemyslu len v roku 2022, aj to mierne. Za rok 2023 to zatiaľ vyzerá skôr na stagnáciu.

Samozrejme, nie všetky firmy situáciu zvládajú. Napríklad na prelome leta a jesene sa zvýšil počet bankrotov a aj výstavba bytov sa dostala do výrazného útlmu.

Základným problémom ekonomiky je však tempo štátneho zadlžovania spojené s otázkou, ako dlho ešte pôjdeme po gréckej ceste.

„Grécko malo v roku 1989 taký istý pomer dlhu k HDP, ako má teraz Slovensko,“ teda okolo 60 percent, povedal ešte v marci analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana. Pripomenul však, že v priebehu piatich rokov sa dostalo na 100 percent.

Člen rozpočtovej rady Martin Šuster v tom čase odhadol, že Slovensko sa bez reforiem k tejto úrovni priblíži zhruba za 15 rokov. Medzičasom sa však udržateľnosť verejných financií ešte zhoršila.

Grécko síce žilo s takýmto dlhom ďalších 20 rokov, ale potom ho položila prvá veľká kríza a z náhleho prepadu životnej úrovne sa nedostalo doteraz.

Čo však Gréci výrazne zlepšili, sú verejné financie, vďaka čomu si už teraz požičiavajú lacnejšie ako my. Nižšie rizikové prirážky ako Slovensko majú aj Španieli a Portugalci, upozorňuje Šuster.

„Ak by sme chceli obrazne povedať, že kráčame po gréckej ceste, tak síce ideme po tej istej ceste, ale Grécko kráča opačným smerom – k bezpečiu a stabilite, kým my sa posúvame k rizikám a možnému bankrotu,“ hovorí Šuster.