Denník N

Kažimírov analytik o obchvate za 2 miliardy eur: Rozhodujú politici

Martin Filko. Foto N – Tomáš Benedikovič
Martin Filko. Foto N – Tomáš Benedikovič

Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií hodnotil, či sa oplatí alebo neoplatí stavať PPP obchvat Bratislavy. Výsledok je nejasný. Šéf inštitútu Martin Filko hovorí, že nevie overiť, ako obchvat pomôže Bratislave.

V analýze pre vládu píšete, že cieľom nie je projekt PPP odporučiť alebo neodporučiť. Ale veď to má byť hlavné posolstvo takého posudku. 

Myslím si, že nie, dlho sme sa o tom bavili aj interne. Naše vnímanie bolo, že toto stanovisko má byť niečím, čomu sa hovorí v medzinárodnej praxi postoj byrokratov, a že politické rozhodnutie nie je ani na ministrovi financií, ale na vláde. My by sme mali poskytnúť čo najviac zrozumiteľných informácií pre rozhodovanie legitímneho orgánu, ktorý robí toto rozhodnutie, a to je vláda.

Ako by ste hlasovali vy sám, keby ste boli v tej pozícii?

Prepáčte, ja nie som členom vlády.

Ako odborník, človek, ekonóm?

Bolo by veľmi ťažké oddeliť moju úradnú funkciu od osobnej, ale môžem vám povedať jednu vec: videl som projekty, ktoré by boli ľahšie rozhodnuteľné v ich neprospech.

V posudku píšete, že dáta o tom, koľko áut odkloní obchvat z Bratislavy, nemôžeme overiť, preto je možné, že analýzy o výhodách diaľnice sú postavené na niečom, čo nie je korektné. Chápem to správne? 

Je to veľmi zjednodušené. My sme napísali, že sme nevedeli overiť ani dopravný model, ani z neho vyplývajúci model socioekonomických prínosov obchvatu.

Čo ak sa ukáže, že pôvodné vstupy modelov, napríklad dopravné intenzity a socioekonomické benefity s tým spojené, boli iné ako realita?

Aj keby boli prínosy obchvatu oproti prepočtom Výskumného ústavu dopravného len polovičné, tak je veľmi pravdepodobné, že by stále vychádzal lepšie PPP model ako stavba za štátne. Ale samozrejme, že sme sa Výskumného ústavu dopravného napríklad pýtali, čo by sa stalo, keby narástla alebo poklesla doprava v Bratislave o 20 percent. No všeobecne, keďže nie sme dopravní inžinieri, ale skôr ekonómovia, tak sme výpočty socioekonomických benefitov prebrali priamo od VÚD.

Dospeli ste k záveru, že riziko tam je, ale je akceptovateľne nízke?

Keďže sme dopravný model nevedeli preskúmať do hĺbky, prišlo nám nefér, aby sme o ňom špekulovali. Skôr sme si kládli otázky, čo by sa stalo, keby bol o 20 percent alebo o polovicu menej alebo viac výhodný. Otázky, ktoré kladiete, sú plne oprávnené a do budúcnosti ukazujú, že musíme venovať veľa pozornosti zberu dopravných údajov a aj ich dopravnému modelovaniu. Toto som si z toho zobral, ale momentálne by som nerád potvrdzoval alebo spochybňoval výsledky, ktoré VÚD dosiahol.

Podľa posudku vášho inštitútu vlastne ani nevieme, či by nestačila a nebola lacnejšia iba časť obchvatu v kombinácii s niečím iným na odľahčenie dopravy v Bratislave…

Toto bolo niečo, čo nebolo v pôvodnej aktualizovanej štúdii ministerstva dopravy, ale čo nám VÚD na našu žiadosť dopočítal dodatočne. Dali sme im kvantifikovať dva alternatívne scenáre, nazvali sme ich krátky a malý obchvat, aj keď ide vlastne o R7 (od Bratislavy po Dunajskú Stredu, pozn. red.), či už celú, alebo jej dva najvyťaženejšie úseky vrátane križovatky Prievoz. Ten argument bol: Čo ak dokážeme dosiahnuť polovicu socioekonomických efektov s tretinovými nákladmi. Dopravný model VÚD hovorí, že áno, že dosiahneme relatívne veľa socioekonomických efektov, ktoré súvisia s R7, vďaka autám, čo pôjdu z juhovýchodného smeru, ale problém nastane pri vstupe do mesta. Nielenže ony samy budú stáť v zápche, ale spôsobia aj zápchu na D1, na súčasnom obchvate Bratislavy a dokonca do tej miery, že celkový vplyv na socioekonomické benefity bude negatívny. Opäť, nevieme to overiť, no to uvažovanie celkom dáva zmysel.

Ako vieme, že ak bude D4, tak ona tie autá zvnútra mesta odkloní? Opakuje sa tu, že nevieme overiť a nie je to isté, napriek tomu je diaľnica za 1,9 miliardy eur schválená.

Teraz sa ma pýtate na rozhodovanie a to nie je moja parketa. Čo viem určite povedať na základe toho, na čo sme sa pozerali, je, že PPP, tak ako bolo vysúťažené, je veľmi blízko k tomu, čo by bolo možné vysúťažiť pri tradičnom obstarávaní, pri dobre urobenej súťaži. Čo sa týka dopravného modelu, jediné, čo sme dokázali urobiť, boli scenáre senzitivity a potom sme požiadali VÚD o kvantifikáciu tých dvoch pre nás najvýznamnejších alternatív, krátkeho a malého obchvatu. Výsledky vidíte v štúdii, tie otázky, ktoré kladiete, je najlepšie klásť im.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Obchvat Bratislavy

Ekonomika

Teraz najčítanejšie