Ivan Haluza
Počet zamestnaných cudzincov na Slovensku po prvý raz prekročil hranicu 100-tisíc. V novembri ich tu po medziročnom náraste o 15 percent pracovalo už celkovo 101-tisíc a tvorili už štyri percentá tuzemskej pracovnej sily.
Cudzincov je pritom na slovenskom pracovnom trhu stále viac, pretože Slováci na obsadenie voľných miest nestačia. Firmy požadujú ďalšie zjednodušovanie ich prijímania a pracovať na tom chce aj súčasná vláda. To je o to potrebnejšie, že v závere minulého roka situáciu na pracovnom trhu sťažil firmám značný nárast počtu ľudí, ktorí požiadali o odchod do zvýhodneného predčasného dôchodku.
Výzvou je aj to, že aktivita veľkých investorov sa ďalej znižuje. Celosvetová hodnota fúzií a akvizícií vlani po prvý raz od roku 2013 klesla pod tri bilióny dolárov. Už predvlani klesla o 10 % a vlani až o 17 %. Naposledy sa pritom poklesy opakovali v čase finančnej krízy v rokoch 2008 a 2009.
Aktivita klesá hlavne v dôsledku vysokých úrokových sadzieb, geopolitického napätia aj regulačných prekážok. Najvýraznejší pokles vlani pritom vykázala práve Európa – až o 28 percent.
A napokon ministerka hospodárstva Denisa Saková podobne ako jej dvaja predchodcovia Peter Dovhun a Karel Hirman nemieni pokračovať v širšom rozvoji vodíka, ktorý pôvodne na čele ministerstva výrazne podporoval v rokoch 2020 až 2022 šéf SaS Richard Sulík.
Vodík podľa Sakovej síce môže mať v energetike veľkú budúcnosť, no ona sa v nasledujúcom období sústredí hlavne na dostavbu štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce a podporu jadrovej energetiky ako takej. Či Slovensko pôjde cestou výstavby ďalších veľkých jadrových zdrojov alebo malých modulárnych reaktorov, nie je podľa nej zatiaľ jasné.
Všetko dôležité z domácich firiem zhrnul Ivan Haluza do 2 100 slov, čo je 9 a pol minúty čítania.
1. Šéf Kofoly varuje, že zdanenie sladených nápojov spôsobí zmiznutie sirupov z trhu
Jedným z opatrení, ktoré v rámci domácich konsolidačných opatrení skloňuje súčasná vláda, no operovala ním aj predchádzajúca úradnícka, je aj zdanenie sladených nápojov novou spotrebnou daňou.
Jannis Samaras, majiteľ a šéf českého výrobcu nápojov Kofola, ktorý je veľmi silný aj na Slovensku, však upozorňuje na negatívny dosah tohto opatrenia nielen na firmy jeho brandže, ale aj na štátny rozpočet.
Pre Hospodárske noviny uviedol, že zdanenie vyvolá iba masívny prechod výrobcov limonád od cukru k umelým sladidlám a spôsobí aj úplné vymiznutie sirupov z trhu. Tak sa potom k očakávaným novým daňovým príjmom nedostane ani štát. Navyše nie každý konzument podľa neho chce produkty s umelými sladidlami.
Nová daň je podľa neho aj diskriminačná, lebo postihuje iba výrobcov nápojov a nie aj iné sektory s vyššou spotrebou cukru, ako je výroba cukroviniek, sušienok či čokolád.
Ako by mohla vyzerať nová daň:
- Ak by sa terajšia vláda riadila úradníckym kabinetom, tak liter sladeného nápoja s obsahom cukru od sedem gramov na 100 mililitrov by mohol byť zdanený 40 centami. A liter sirupu by sa zasa zdanil sumou 2,40 eura.
- To sú také vysoké sumy, že ceny najlacnejších malinoviek a sirupov by to zdvihlo až na zhruba dvojnásobok.
- Podľa prepočtov úradníckej vlády by takéto zdanenie sladkých nápojov štátu prinieslo 240 miliónov eur ročne.
A prečo to podľa Samarasa môže dopadnúť úplne inak: podnikateľ však hovorí, že príjmy štátu budú oveľa nižšie a úplne to pokazí trh s nápojmi. Jeho firma už s tým totiž má veľmi zlú priamu skúsenosť z Chorvátska, kde pôsobí tiež.
„Ak sa to zavedie, bude to koniec sirupovej kategórie,“ uviedol Samaras. „Zažili sme to už v Chorvátsku. Tam to už nie je sirup, ale nápojový koncentrát zložený z umelých sladidiel. Klasický sirup prakticky zmizol z trhu, lebo je nepredajný.“
Pritom práve sirupy podľa neho plnia funkciu ekonomicky lacnejšieho pitia. Zdanením sa to skončí.
Čo podnikateľ odkazuje vláde: Samaras sa sťažuje, že namiesto šetrenia na výdavkoch sa vláda snaží vybrať čo najviac od tých, čo fungujú. „Pravicová politika, ktorá by šla skôr po výdavkoch a tým by sa snažila ozdraviť verejné financie, už prakticky neexistuje takmer nikde v Európe. Bohužiaľ,“ povedal Samaras.
2. O pieninské kúpele Červený Kláštor Smerdžonka sa rozhádali spoluvlastníci
Na severe Slovenska prebieha boj o budúcnosť pieninských kúpeľov Červený Kláštor Smerdžonka. Ich prevádzkovateľ Pieniny Resort musí odvracať návrh na vyhlásenie konkurzu.
Informoval o tom Index s tým, že majoritný vlastník prevádzkovateľa – košická eseročka Spa Investment Holding – za tým vidí iba účelový pokus o ovládnutie firmy zo strany osôb okolo minoritných vlastníkov z rodiny Korčákovcov. Tí pôvodne kúpele rozbiehali, no neskôr si do nich prizvali aj košických partnerov.
Čo sa deje okolo kúpeľov:
- Do konkurzu tlačí Pieniny Resort firma FM Design, ktorá žiada o doplatenie 83-tisíc eur za nábytok dodaný pre kúpele ešte v roku 2012. K návrhu na konkurz sa pridávajú aj ďalší dodávatelia, hoci pred Vianocami prešovský Okresný súd konkurzné konanie prerušil.
- Majoritný vlastník kúpeľov sa bráni, že ide iba o premlčané a sporné pohľadávky, a tvrdí tiež, že na strane veriteľov sa aktívne angažujú aj Korčákovci. Tí dianie nekomentujú.
- Prevádzkovateľ kúpeľov však bude mať aj reálne problémy s financiami. Sám na seba totiž chystá návrh na súdnu reštrukturalizáciu. Kúpele sú totiž už dlho v strate, i keď vlani ich tržby vyskočili až o 60 percent na takmer 1,6 milióna eur.
3. Najväčšie bytové projekty posledného mesiaca: tisíc bytov pri Istrocheme, vyše 800 v Martine a skoro 650 v Banskej Bystrici
Skupina Penta za zhruba 200 miliónov eur postaví veľký bratislavský bytový komplex na 4,5-hektárovom pozemku, ktorý bol súčasťou dnes už výrazne utlmenej chemičky Istrochem, vybuduje Projekt Vajnorská, ponúkne zhruba tisíc bytov v piatich bytových budovách a bude mať aj jednu kancelársku.
Zámer na pozemkoch, ktoré Penta získala z konkurzu firmy Fiscal Services International pred dvoma rokmi, je známy už dlhšie, no teraz skupina domácim povoľovacím úradom už predložila aj dokumentáciu na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). Súčasťou projektu budú aj prevádzky občianskej vybavenosti s plochou zhruba 30 tisíc štvorcových metrov a developer sľubuje aj rozsiahlejšiu zeleň a vybudovanie intenzívnych zelených striech.
Developerská firma Bilbao v rukách 16 španielskych podnikateľov chystala pred viac než 15 rokmi v Martine na tie časy jeden z najväčších slovenských regionálnych bytových projektov. Hoci Španielov s ich ambíciou postaviť na severe Slovenska skoro 1 300 bytov zastavila globálna finančná kríza z roku 2009, teraz sa do mesta znova vracajú.
Úradom predložili svoj martinský projekt znova, i keď v mierne redukovanej podobe. K bytovým domom pridali aj rodinné domy a bytovky o pár poschodí znížili, no stále zostal mimoriadne ambiciózny. V meste chcú postaviť celkovo 822 bytových jednotiek. Výšku nákladov novej obytnej zóny pri martinskom Národnom cintoríne projekt neuvádza, no starší zámer rátal s investíciou skoro až 120 miliónov eur.
V Banskej Bystrici má vyrásť nový bytový projekt s 360 bytmi za 80 miliónov eur. Chystá ho bývalý bankár Marek Tarda, ktorý kedysi pracoval pre J&T aj Istrokapital a okrem iného šéfoval Poštovej banke. Do Bystrice sa so svojou developerskou skupinou Adventum posúva po rozbehu realitného biznisu v Bratislave.
Na bytový projekt s názvom Flora chce využiť dávno opustený areál skleníkov banskobystrického mestského záhradníctva ZARES. Kedysi v nich mesto pestovalo kvety aj kríky pre svoje parky, detské ihriská či športoviská, no územie už dlho pustne. Projekt bude pozostávať zo 14 budov s piatimi až siedmimi nadzemnými podlažiami a jedným až dvoma podzemnými podlažiami.
To, že v okrajovej časti novej rezidenčnej zástavby severovýchodne od banskobystrického sídliska Sásová má vzniknúť nový bytový projekt Istrica, je známe už niekoľko rokov. No napokon v ňom bude viac bytov, ako sa čakalo.
Finálny projekt zámeru za celkovo 25 miliónov eur zahŕňa až celkovo 278 bytov, ešte pred dvomi rokmi sa hovorilo len o vyše dvesto. Projekt budú tvoriť štyri bytové domy, ktoré budú čiastočne zapustené do svahu. Jedna budova bude mať dve nadzemné podlažia, dve budovy ich budú mať päť a jedna až osem.
Za Istricou stojí väčší developer Ismont Trnavčana Ivana Slíža, ktorý má za sebou vo viacerých mestách na západnom Slovensku skoro 50 rôznych bytových projektov s celkovo 2 400 dokončenými bytmi a rodinnými domami. Podnikateľ sa však stretol aj s kritikou. Najmä keď sa po veľkom zdražovaní stavebných materiálov spred dvoch rokov snažil v Stupave svojim klientom z projektu Noemis dodatočne zvýšiť ceny už raz predaných bytov.
Developerská spoločnosť J&T Real Estate odhalila finálnu podobu nového bratislavského komplexu s názvom Downtown Yards, ktorý vznikne na ploche po bývalej fabrike Gumon a ktorý verejnosť v procese povoľovania mohla poznať aj pod pracovným názvom Klingerka II či Klingerka III. V rezidenčných objektoch na okraji nového bratislavského downtownu chce developer podľa Indexu vytvoriť celkovo 656 bytov a apartmánov. Najvyššia rezidenčná veža by mala mať 27 podlaží. Súčasťou zástavby bude aj päť samostatne stojacich nízkopodlažných polyfunkčných objektov. V nich majú byť obchody, prevádzky služieb, menšie kancelárie, ale aj škôlka. V druhej etape má na nároží Košickej a Prístavnej ulice vyrásť administratívna budova s 35 podlažiami. Dokončenie prvej bytovej etapy naplánoval developer na roky 2026 až 2027.
4. Poľský predajca džúsov Relax si k nim prikúpil už aj českú Becherovku
Českú karlovarskú Becherovku kupuje od jej doterajších vlastníkov z francúzskej firmy Pernod Ricard poľský výrobca nápojov Maspex.
Transakcia sa má podľa ČTK uzavrieť do konca leta. Maspex už vyhlásil, že chce ďalej zvyšovať predaje Becherovky na oboch jej najsilnejších trhoch, v Česku aj na Slovensku. Likér sa nepretržite vyrába už od roku 1807 a od roku 1922 má zaregistrovanú aj ochrannú známku.
Poľský podnik obe krajiny dobre pozná. Svoj biznis zameraný hlavne na predaj džúsov a limonád v nich rozbehol už v roku 1998.
Viac o biznise Maspexu:
- K jeho nosným značkám na slovenskom trhu patria džúsy Relax a Caprio, ako aj energetický nápoj Tiger. Od roku 2020 sa tu spoločnosť stala aj výhradným distribútorom ľadových čajov Nestea. Vlani sa portfólio firmy rozšírilo o poľské alkoholické nápoje so značkou Zubrówka.
- V Česku Maspex dokonca vlastní aj výrobný závod vo Veselí nad Lužnicí.
- Celkové tržby Maspexu predvlani dosiahli skoro tri a štvrť miliardy eur.
- Na Slovensku, kde podnik vo svojej distribúcii zamestnáva celkovo 50 ľudí, predvlani dosiahol tržby skoro 32 miliónov eur. Ešte v roku 2018 to bolo iba 21 miliónov eur.
5. Nitriansky Jaguar Land Rover konečne beží na skoro maximálne kapacity s výrobou 150-tisíc áut ročne
Rozbeh najmladšej domácej automobilky výrazne sťažil covid aj neskorší globálny nedostatok čipov, no posledný rok sa nitriansky Jaguar Land Rover už predsa len šplhá k maximálnej možnej výrobnej kapacite na úrovni 150-tisíc áut ročne.
Od októbra predminulého roka fabrika prešla na tri zmeny a tým sa jej týždenná produkcia posunula z 2- na 3-tisíc áut. Aktuálne už dokonca dokáže vyrábať 3 100 áut týždenne a dohromady zamestnáva už vyše 4 700 ľudí.
Denníku E to povedal v obsiahlom rozhovore šéf nitrianskej automobilky Guillermo Mancholas.
Ďalšie novinky z nitrianskej automobilky:
- Prvé elektromobily sa tam začnú vyrábať najneskôr do roku 2030, no už teraz je fabrika veľmi silná vo výrobe hybridov. Mild hybridy tvoria 75 percent jej produkcie a nabíjateľné plug-in hybridy ďalšie 4 percentá.
- Prechod na výhradné elektromobily si vyžiada nové investície, na ktoré si firma už teraz pýta aj vládne stimuly. Do fabriky bolo doteraz zainvestovaných celkovo 1,4 miliardy eur.
- Až 85 percent produkcie závodu tvorí Land Rover Defender, zvyšok model Discovery.
- Každý štvrtý človek v nitrianskom závode je už dnes z cudziny. Hlavne z Ukrajiny má fabrika až 18 percent zamestnancov a z Indie 4 percentá.
Viac: Na autá sa čaká tri až šesť mesiacov, a to sme posilnili výrobu, hovorí šéf nitrianskeho Jaguaru
6. Rakúsky Leier chce vo svojich slovenských tehlách nahradiť papierové odpady kalmi z čistenia komunálnych odpadových vôd
Kaly z čistenia komunálnych odpadových vôd sú dodnes v Európe vnímané skôr ako odpad než možná surovina na opätovné zhodnotenie. Ak aj nekončia rovno na skládkach, využívajú sa prevažne len na prihnojovanie polí, na výrobu energií spaľovaním či na produkciu bioplynu.
Slovenská dcéra rakúskeho výrobcu stavebných materiálov, firmy Leier, však chce začať primiešavať kaly z komunálnych čističiek odpadových vôd do tehiel, ktoré vyrába v Močarmanoch pri Prešove. Kalov chce tehelňa využiť až 18-tisíc ton ročne.
Firme však všetko najskôr musia odobriť úrady na ochranu životného prostredia.
Prečo je to prínosom:
- Zníženie kvality tehál sa neočakáva, základnou surovinou zostane aj naďalej tehliarska hlina. Navyše vlastnosťami veľmi podobné odpadové kaly aj piliny z priemyselnej výroby papiera tehelňa pridáva k hline pri výrobe už dlhšie.
- Opätovné priemyselné využitie komunálnych kalov z čistenia odpadových vôd je pre prírodu omnoho čistejšie ako ich skládkovanie. Na Slovensku je ich zahrabanie pod zem pritom po kompostovaní druhým najčastejšie využívaným spôsobom, ako naložiť s týmto odpadom.
- Každý človek prispieva k produkcii zhruba 85 kilogramov komunálneho kalu ročne. To predstavuje približne 20 až 25 kilogramov sušiny za rovnaké obdobie. Celková európska produkcia komunálneho kalu predstavuje zhruba 8,7 milióna ton sušiny ročne.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Dnes na DennikE.sk
