Na posledné varovanie odpovedali najväčším útokom. Rebeli z Jemenu narúšajú svetový obchod

Minulú stredu vydalo štrnásť krajín na čele s USA stanovisko, ktoré média nazvali „posledným varovaním“. Rebelov, ktorí ovládajú časť Jemenu a od polovice novembra útočia na obchodné lode v Červenom mori a Adenskom zálive, vyzvali, aby s tým prestali, inak „budú zodpovedať za dôsledky“.

Tieto útoky spôsobujú, že už celkovo 18 prepravných spoločností prestalo prevážať svoj tovar cez Červené more, čo je najrýchlejšia, a teda aj najlacnejšia cesta z Ázie do Európy. Alternatívna trasa okolo Afriky trvá v priemere o desať dní dlhšie a stojí len na palive o pol milióna dolárov viac.

Agentúra Bloomberg to nazvala najväčším narušením globálneho obchodu od pandémie.

Jemenskí rebeli odpovedali na druhý deň spôsobom, ktorým naznačili, že s útokmi prestať nechcú. Prvýkrát nasadili bezpilotné plavidlo.

Tieto námorné drony používajú v Čiernom mori Ukrajinci proti Rusom, minulý rok nimi napríklad zaútočili na Krymský most.

Dron húsíjskych rebelov, ktorí v Jemene bojujú proti miestnej vláde, vybuchol niekoľko kilometrov od najbližších civilných či vojenských lodí, žiadnu teda nepoškodil.

Americké centrálne velenie najnovšie informovalo, že v utorok večer sa húsíjski rebeli odhodlali na ďalší komplexný útok na trasy obchodných lodí v Červenom mori. Celkovo vystrelili 18 „v Iráne navrhnutých“ kamikadze dronov, dve strely s plochou dráhou letu a jednu balistickú strelu.

Americké a jedna britská loď spolu s lietadlami F/A-18 z lietadlovej lode USS Eisenhower všetko zostrelili. Podľa Britov išlo o doteraz najväčší útok rebelov. Posledné varovanie zjavne nezabralo.

Čo sa deje

Rebeli v polovici novembra začali útočiť na lode, ktoré podľa nich majú nejaké spojenie s Izraelom. Mala to byť ich reakcia na izraelské bombardovanie Gazy. Rebelov ovládajúcich veľkú časť Jemenu podporuje Irán, ktorý je nepriateľom Izraela a USA.

V súčasnosti však už podľa šéfa Medzinárodnej námornej organizácie neútočia len na izraelské lode, ale aj na iné obchodné plavidlá. Podľa Američanov uskutočnili v Červenom mori celkovo 26 útokov.

Mapa útokov v Červenom mori a Adenskom zálive do 2. 1. podľa OSINT analytika Damiena Symona.

Here is an updated graphic of events in the Bab-el-Mandeb region, this visual lists the vessels along with type of incidents reported & monitored by maritime security organizations in the region pic.twitter.com/29EWNBKpNH

— Damien Symon (@detresfa_) January 4, 2024

V minulosti sa už podarilo podobný problém vyriešiť, keď pri pobreží Somálska miestni piráti napádali a unášali obchodné lode a žiadali za ne výkupné. Proti pirátom vtedy zasiahla aj misia Európskej únie.

Teraz je to však iné. Jemenskí rebeli majú oveľa sofistikovanejšie zbrane ako piráti, sú v podstate dobre vyzbrojenou armádou s podporou Iránu. Ako napísal Shashank Joshi, novinár časopisu Economist venujúci sa bezpečnosti, rebeli v tejto chudobnej blízkovýchodnej krajine majú väčší arzenál protilodných striel ako väčšina štátov NATO.

It seems that the Houthis have a larger & more varied collection of anti-ship missiles than most NATO countries. https://t.co/Ac20S0x8xo

— Shashank Joshi (@shashj) January 8, 2024

Navyše kým vtedy zakročenie proti pirátom podporoval v podstate celý svet, teraz súčasné operácie pod vedením Američanov nemajú požehnanie OSN, Ruska ani mnohých štátov v regióne.

Aj keď niektoré lode rebeli zasiahli, doposiaľ žiadnu nepotopili a podľa Bloombergu zatiaľ nemáme správy o vážnych zraneniach členov posádok. Zároveň sa zdá, že útočníci sa vyhýbajú ropným tankerom a lodiam prevážajúcim skvapalnený zemný plyn, pretože si asi nechcú pohnevať blízkovýchodné krajiny, ako Saudská Arábia či Katar. Zameriavajú sa najmä na kontajnerové lode.

Najväčším „úspechom“ bol novembrový únos kontajnerovej lode Galaxy Leader, ktorú odtiahli do nimi ovládaného prístavu v Jemene. Išlo o sofistikovaný únos, keď sa rebeli na loď nalodili s helikoptérou, a odborníci hovorili, že boli veľmi dobre vycvičení.

Z lode v prístave spravili turistickú atrakciu a 25-člennú posádku, ktorú tvoria aj občania Bulharska, Rumunska či Ukrajiny, stále držia ako rukojemníkov.

V dôsledku toho sa v súčasnosti mnohé spoločnosti vyhýbajú Červenému moru a volia radšej dlhšiu a drahšiu cestu okolo Mysu dobrej nádeje na juhu Afriky. Podľa stránky PortWatch IMF napríklad v priemere za posledný týždeň prešlo cez Suezský prieplav o 45 percent lodí menej ako pred rokom.

Počet lodí, ktoré denne prešli cez Suezský prieplav. Priemer za posledných sedem dní (žltá), priemer za minulý rok (čierna), tankery (tmavomodrá) a kontajnerové lode (svetlomodrá). Zdroj – PortWatch IMF

Údaje od roku 2020, vrátane narušenia havarovanou loďou Ever Given v roku 2021. Zdroj – PortWatch IMF

Napríklad dánska prepravná spoločnosť Maersk, jedna z najväčších na svete, v piatok oznámila, že cestu cez Červené more nebude „v dohľadnej budúcnosti“ využívať. Maersk kontroluje šestinu svetového kontajnerového obchodu.

Pridali sa aj iné spoločnosti, ako Evergreen Line či MSC. Prepravu ropy cez Červené more pozastavila aj britská ropná spoločnosť BP. Mnohé iné spoločnosti túto trasu na prepravu tovaru naďalej využívajú.

Čo to znamená pre svetový obchod

Trasa cez Suezský prieplav, Červené more a prieliv Báb el-Mandeb, nazývaný aj Brána sĺz, ktorá ho spája s Adenským zálivom, je jedna z hlavných tepien svetového obchodu. Smeruje tadiaľto 11 percent globálneho námorného obchodu, napríklad aj 8 percent skvapalneného zemného plynu, ktorý Európa potrebuje na ukončenie závislosti od Ruska.

Keď tam v marci 2021 havarovala kontajnerová loď Ever Given a úplne zapchala Suezský prieplav, trvalo skoro týždeň, kým ju odblokovali, no efekt to malo mesiace, keďže medzitým sa vytvorila pred Suezom zápcha.

Teraz by to také vážne nemuselo byť – aspoň zatiaľ. Ak sa však spoločnosti budú vyhýbať Červenému moru a obchádzať Afriku dlhodobo, predraží to dovoz napríklad na palive či platoch posádky.

Takisto pôjde hore pre hrozbu útoku poistenie nákladu. Podľa Ryana Petersena z portálu Flexport, ktorý sa špecializuje na logistiku, išli poistky pre lode premávajúce cez Červené more hore 3,5-násobne.

To všetko sa premietne do ceny, ktorú si budú prepravné spoločnosti účtovať za dovoz tovaru. Napríklad francúzska spoločnosť CMA CGM, jedna z najväčších na svete, oznámila, že zdvojnásobí cenu prepravy z Ázie do Európy. Rovnako extra poplatky zaradila do ceny aj spoločnosť Maersk.

To sa môže premietnuť do cien tovarov dovážaných z Ázie, ktoré ľudia nájdu v obchodoch aj na Slovensku. Druhá vec je, že na niektoré tovary sa môže čakať dlhšie, čo sme zažili už cez pandémiu. Ako napísala BBC, švédska spoločnosť IKEA aj britský reťazec s oblečením NEXT oznámili, že ak bude narušenie pokračovať, dodávky produktov môžu meškať.

Neočakáva sa však, že by sa globálny obchod narušil natoľko ako v roku 2021 počas pandémie a havárie lode Ever Given. Dobrá správa je, že situácia sa deje mimo hlavnej sezóny prepravy tovaru cez Suezský prieplav. Takisto svetový dopyt po produktoch nie je taký silný ako počas covidu.

Prejaviť na inflácii sa to môže len veľmi mierne, ak vôbec. „Tento efekt sa prejavuje v ekonomike pomerne pomaly, približne 12 mesiacov po prudkom náraste nákladov na dopravu. Takže ak je narušenie časovo obmedzené, ako aj očakávame, pravdepodobne ho prehlušia širšie dezinflačné vplyvy,“ povedal pre Guardian Rhys Davies, bývalý poradca britskej vlády pre otázky obchodu.

Prečo operácia nezastavila útoky

Otázkou teraz je, ako dlho bude tento stav trvať. V polovici decembra Spojené štáty so spojencami ohlásili vznik operácie Strážca prosperity, čo jasne hovorí, že jej cieľom je chrániť svetový obchod. Začiatkom roka tu strážilo päť vojenských lodí z tejto misie.

Od začiatku stráženia tejto oblasti zatiaľ žiadna strela či dron obchodnej lodi neublížili a Červeným morom odvtedy prešlo podľa Američanov najmenej 1500 lodí. Koncom roka spojenci potopili tri člny rebelov a útočníkov usmrtili.

Na druhej strane, mnohé krajiny sa k operácii vedenej USA, Britániou, Kanadou, Austráliou či Dánskom odmietajú pridať. Sú medzi nimi aj Francúzsko, Taliansko či India, ktoré do oblasti síce poslali lode, no nechcú byť súčasťou operácie, čo je hlavne politický signál (reálne lode zrejme budú spolupracovať).

V úzadí sa držia aj regionálni americkí spojenci, ako Saudská Arábia či Turecko, zrejme z obáv pred Iránom a aby nevyzerali, že pomáhajú Izraelu. Z krajín regiónu je súčasťou operácie iba Bahrajn.

Vyzerá to však tak, že len ničenie útočiacich dronov a rakiet na zastavenie húsíjskych rebelov nestačí. Rovnako to neobnovilo všeobecnú dôveru, že preplávať Červené more a Adenský záliv je bezpečné.

Ako napísal Noah Berman z Centra pre zahraničné vzťahy, podľa skeptikov to stačiť nebude. „Ak chcú Spojené štáty chrániť slobodu plavby v Červenom mori a jeho okolí, budú musieť bojovať priamo proti Húsíom,“ napísal pre Foreign Policy analytik Steven Cook.

To znamená zaútočiť na nich priamo v Jemene. Ničiť im základne, odpaľovacie zariadenia rakiet a dronov či sklady. Podľa Wall Street Journal to už Američania zvažujú.

Problémom je, že tým riskujú eskaláciu regionálneho konfliktu, keďže húsíjskych rebelov podporuje Irán, ktorý má v oblasti tiež vojenskú loď.